Podľa miestnych úradov je v Charkove asi 8 000 poškodených budov, polovica z nich je úplne zničených. Toto číslo však zahŕňa veľké rezidenčné domy s množstvom bytov aj menšie jednoposchodové domy. „Je tu veľa budov s rozbitými oknami, ktoré sú len provizórne zakryté kvôli zime,“ opisuje Zubarová, šéfka organizácie Maidan Monitoring Information Center, ktorá sa snaží dokumentovať ruské vojnové zločiny v Charkove a Charkovskej oblasti. Keď útoky mieria na energetické zariadenia, často sa potom časti mesta na nejaký čas ocitnú bez elektriny, tepla či vody. V druhom najväčšom ukrajinskom meste sa pritom teploty v uplynulých dňoch pohybovali okolo mínus piatich stupňov, noci boli ešte chladnejšie.
„Sirény počujeme veľmi často. V posledných dňoch skoro stále. Môj kolega si napríklad potreboval ísť do jednej z administratívnych budov niečo zariadiť, ale nemôže, pretože na úradoch opúšťajú budovu a idú do krytov pri každom poplachu,“ hovorí 58-ročná Ukrajinka. Ako dodáva, ona sama v kryte tak často nebýva. „Miesto, kde sa nachádzam, je viac menej bezpečné. A úprimne povedané, aj väčšina ľudí v Charkove počas poplachov nechodí do krytov. Len vo veľkých obchodných domoch či v administratívnych budovách sa vždy snažia všetkých evakuovať, keď sa rozoznejú sirény. Väčšinou, keď začnú lietať rakety, ako to bolo pred pár dňami, je počuť obrovský hluk. A keď dopadne prvá, tak ľudia do krytov bežia, pretože vedia, že potom priletia ďalšie. Takto to väčšinou prebieha,“ vysvetľuje Natalija.
Vyšetrovateľom pomáhajú drony
Jej mimovládna organizácia Maidan Monitoring Information Center už takmer rok dokumentuje, ako ruské útoky ničia ukrajinskú civilnú infraštruktúru. Snímajú fotografie aj videá, ktoré chcú uchovať ako historické svedectvá, ale zároveň spolupracujú s vyšetrovateľmi, ktorí sa zločinmi zaoberajú. Pri monitoringu zasiahnutých oblastí využívajú aj drony. „Aj vďaka digitálnym technológiám dávame dohromady všetky možné dôkazy a snažíme sa to robiť čo najrýchlejšie, aby sme o dôležité svedectvá neprišli,“ hovorí šéfka organizácie.
VIDEO: Škola v Charkove pred a po zásahu ruskej raketyZbieranie dôkazov ju v uplynulých mesiacoch zaviedlo aj do neďalekého Izjumu, strategického mesta asi dve hodiny jazdy východne od Charkova, ktoré Rusi po niekoľkotýždňových ťažkých bojoch obsadili vlani na jar. Ukrajinským vojakom sa ho podarilo oslobodiť až začiatkom septembra. Následne sa objavili správy o náleze hromadného pohrebiska v neďalekom borovicovom lese. Úrady z neho exhumovali pozostatky asi 450 ľudí, väčšinou civilistov. Mnohé z nich mali známky násilnej smrti alebo mučenia.
Mesto zrovnané so zemou
Natalija Zubarová sa spolu so zástupcami bezpečnostných zložiek dostala do Izjumu hneď vlani na konci septembra a skaza, ktorú tam videli, bola podľa jej slov často neopísateľná. Ulice, v ktorých nezostal stáť jediný dom. Zúfalí ľudia, ktorí nemali čo jesť. V cestách diery a z nich trčiace kusy rakiet. Mesto bez elektriny, plynu, vody, do ktorého sa kvôli zničeným komunikáciám ani nedalo poriadne dostať. Teraz po niekoľkých mesiacoch je už situácia v Izjume o trochu lepšia, hovorí teraz Natalija. Do mesta sa dostala humanitárna pomoc, ľudia už majú jedlo, lieky, funguje elektrina, mobilná sieť a rovnako aj mobilné nemocnice. Tá pôvodná fungovať neprestala, bola ale zničená ruskými náletmi. Mnoho ľudí prišlo o strechu nad hlavou, a tak veľa pôvodných obyvateľov Izjumu žije teraz práve v Charkove, dodáva šéfka ukrajinskej mimovládnej organizácie.
Ako Natalija hovorí, pri svojej práci sa snaží, aby jej myšlienky na všetky videné hrôzy nezostávali v hlave. „Ja som v tomto iná. To nie je môj štýl. Na čo teraz ale veľmi myslím, sú deti. Náš región je totiž veľmi zamínovaný, všade je aj rôzna munícia alebo rakety, ktoré nevybuchli a niektoré deti jednoducho nezastavíte pred tým, aby si šli, kam chcú. Najmä starší chlapci. Kempujú v lesoch, môžu stúpnuť na míny a môžu sa zraniť. Často preto myslím na jar, ktorá čoskoro príde a kedy sa tento problém stane oveľa pálčivejším,“ dodáva.
Ukrajinci teraz podľa nej potrebujú najmä zbrane, ale aj peniaze. Napríklad ekonomika Charkova je podľa nej úplne zničená a mesto v posledných mesiacoch funguje doslova „na prístrojoch“. „Tiež potrebujeme vedieť, že na nás ľudia z Európy i z celého sveta nezabudli. A ešte lepší je osobný kontakt. Keď nejaký cudzinec dorazí priamo na Ukrajinu, napríklad pomôcť nám s našou prácou, vidím, ako naň ľudia reagujú, ako majú radosť a ako to posilňuje ich sebavedomie. Potrebujeme tu viac ľudí z Európy, naozaj nám to pomáha,“ uzatvára Natalija Zubarová.
Čítajte viac Utečenci z Ukrajiny prinášajú výraznú úľavu nemeckému trhu práce. Šancu na robotu má každý