„Vladimir Putin totiž uvažuje tak, že Rusko ako imperiálny štát nemôže existovať bez územia Ukrajiny," povedal v rozhovore pre Pravdu rodák z Ruska, ktorý už viac ako štyri desaťročia žije na Slovensku.
Bola informačná kampaň Kremľa nastavená tak, aby väčšina ľudí v Rusku uverila tvrdeniu, že vpád vojsk na Ukrajinu je nevyhnutný?
Vymývanie mozgov nastalo už na konci roku 2013, keď sa v Kyjeve začali demonštrácie proti tomu, že prezident Viktor Janukovyč odmietol podpísať asociačnú dohodu Ukrajiny s EÚ. Euromajdan prerástol do revolučného pohybu a Kremeľ usúdil, že sa deje niečo, čo ohrozuje predstavu Ruska o tom, akým smerom sa má Ukrajina uberať. Najprv Moskva označovala proeurópskych Ukrajincov za banderovcov, za nasledovníkov radikálneho nacionalizmu. Po vypuknutí bojov v Donbase na jar 2014 Rusko začalo narábať s naratívom o ukrajinských nacistoch, ktorí zabíjajú ruskojazyčných obyvateľov. Ďalších osem rokov Moskva pestovala tieto výmysly až do 24. februára 2022, keď prezident Vladimir Putin vydal rozkaz k invázii. Videli sme, že štátna propaganda mu veľmi pomohla.
V akom zmysle?
Putin zaútočil s vedomím, že ho veľa Rusov podporí a že verejný nesúhlas bude mať podobu minimálnych rozmerov. Verejných protestov bolo málo a tí, čo podľahli atmosfére strachu, mlčali, čím inváziu tolerovali. Odvtedy sa v podstate nič nezmenilo napriek tomu, že Putinovi vôbec nevyšiel jeho vojenský plán s Ukrajinou a že ruská armáda má už určite viac ako 100-tisíc zabitých vojakov. Ruská spoločnosť sa nedokázala vzoprieť a myslím si, že mnohí práve uverili propagande.
Rozhodol by sa Putin napadnúť Ukrajinu aj v prípade, že by sa odvrátila od snahy vstúpiť do NATO a v podstate by si stanovila za cieľ štatút neutrálneho štátu?
Som presvedčený, že áno. A nemyslím si, že zbližovanie Ukrajiny s NATO bol hlavný motív invázie. Putin totiž uvažuje tak, že Rusko ako imperiálny štát nemôže existovať bez územia Ukrajiny. Používa síce falošné historické mýty, aby podporil túto predstavu, ale funguje mu to v ruskej spoločnosti. Začal tvrdiť, že nielen Ukrajinci, ale aj Bielorusi tvoria s Rusmi jeden národ. Rozhodol sa popierať existenciu ukrajinského národa. Jeho výroky boli čoraz viac extrémne.
Ako v minulosti vnímal Ukrajinu?
Výlučne sa na ňu pozeral v spojitosti s jej politickými, ekonomickými a kultúrnymi väzbami s Ruskom. Jedine v kontexte toho, čo znamená Ukrajina pre ruské záujmy. A nechcel alebo nedokázal pochopiť že Ukrajinci sa necítia byť euroázijským národom, čo platí, naopak, o mnohých Rusoch. Tí nepovažujú seba za európsky národ, ale hovoria o unikátnej ruskej civilizácii v euroázijskom národnom priestore.
Spomenuli ste Putinov sen o vytvorení ruského impéria. Môže mať preto záujem zhltnúť aj Bielorusko či Moldavsko, dva malé štáty v porovnaní s veľkou Ukrajinou?
Je to smutné konštatovanie, ale Bielorusko je už fakticky okupovanou krajinou. Niektorí analytici hovoria, že Rusku sa ho podarilo v podstate anektovať. Bielorusko totiž nemá vlastnú zahraničnú politiku. Ekonomicky je absolútne podriadené Rusku, úplne je od neho závislé v dodávkach plynu i ropy. Jediné, čo sa Putinovi zatiaľ v Minsku nedarí, je to, že bieloruský prezident Alexandr Lukašenko nepodľahol jeho tlaku, aby sa priamo zapojil do vojny proti Ukrajine.
Prečo sa Putin snaží Lukašenka k tomu dotlačiť?
Z Putinovho pohľadu by to malo v prvom rade významnú symbolickú hodnotu – v propagandistickom zmysle pozrite sa: je tu aj ďalší štát, ktorý musí bojovať proti Ukrajine. O sile bieloruskej armády sa dá totiž výrazne pochybovať. Nepriamo je však súčasťou agresie, čím sa potvrdzuje to, že Minsk je už takmer úplne podriadený Moskve. Lukašenko povolil ruskej armáde, aby vlani vo februári zaútočila na Ukrajinu aj z bieloruského územia. Nedá sa vylúčiť, že Putin si brúsi zuby aj na Moldavsko. Nepochybne by rád videl začlenené v ruskom impériu aj tri pobaltské štáty, ale naráža na obmedzujúcu skutočnosť, že Estónsko, Litva a Lotyšsko sú členské krajiny NATO.
Aký vývoj by mohol nastať, keby Putinovi vyšiel jeho plán blitzkriegu proti Ukrajine?
Súhlasím s názorom uznávaného ruského historika a analytika Jurija Felštinského, ktorému, žiaľ, čo sa týka ruskej expanzívnej politiky, takmer všetko v jeho prognózach vychádza. Tvrdí, že keby sa Rusku podarilo rýchlo zlomiť Ukrajinu a teda by sa ocitlo pri hraniciach s členskými štátmi NATO, tak by veľmi dôrazne presadzovalo dosiahnutie svojho ultimáta adresovaného Západu. Pripomeniem, že Kremeľ vlani vyzval Severoatlantickú alianciu, aby sa vrátila do svojej podoby spred roku 1997. Vtedy v júli Česko, Maďarsko a Poľsko ako prvé tri krajiny získali na summite NATO v Madride pozvanie na vstup do aliancie a neskôr pribudli ďalšie štáty vrátane Slovenska. Nazdávam sa, že v danej situácii by sa Putin spoliehal na to, že Západ cúvne.
Čo konkrétne by požadoval a aká by mohla byť reakcia z druhej strany, ktorá by ho uspokojila?
Putin by mohol použiť aj vydieranie jadrovými zbraňami. V zmysle skúste sa s Ruskom dohodnúť na novom usporiadaní geopolitických vzťahov. Bol by to návrat Moskvy o takmer tri desaťročia dozadu, keď nesúhlasila s rozširovaním NATO, no nemala silu mu zabrániť. Keby Kyjev padol, pri slovenských hraniciach by stáli ruské tanky.
NATO zdôrazňuje kolektívnu bezpečnosť svojich členských štátov a je asi nemožné predstaviť si, že Putin by ktorýkoľvek z nich dotlačil k odchodu z aliancie.
Nemyslel som to tak, že NATO by na základe Putinovho nátlaku stratilo ihneď niekoľko svojich členských krajín. Išlo by o to, že ruský vodca by možno mohol prinútiť alianciu, aby sa v štátoch, o ktoré sa rozšírila, nenachádzali žiadni zahraniční vojaci, nijaká cudzia vojenská základňa, aby sa armády týchto krajín nezúčastňovali na spoločných cvičeniach. V takom prípade by Putin zosmiešnil NATO, pretože by prestalo plniť svoju základnú úlohu – mať nad členskými štátmi bezpečnostný dáždnik. Samozrejme, že taký vývoj by vážne uškodil aj členstvu Slovenska v NATO.
Existuje možnosť, že v Rusku nastane mocenská zmena?
V Rusku sú ľudia, ktorí by chceli odstrániť Putinov režim, ale ich potenciál je nulový. Putin totiž drží moc pevne v rukách. Zmena politických pomerov v Rusku prichádza do úvahy, až keď odíde z Kremľa. A to sa nepochybne udeje jedine po jeho biologickej smrti.
Grigorij Mesežnikov
- Slovenský analytik, ktorý sa narodil v meste Oriol v západnej časti Ruska. Má 64 rokov.
- V roku 1981 vyštudoval na Moskovskej štátnej univerzite (filozofiu a sociálnopolitické vedy). Od toho istého roku žije stále na Slovensku.
- V rokoch 1993 – 1997 pracoval v Politologickom kabinete Slovenskej akadémie vied. V roku 1997 bol jedným zo zakladateľom občianskeho združenia Inštitút pre verejné otázky (IVO). Od roku 1999 až do súčasnosti vykonáva funkciu prezidenta IVO. Je autor mnohých odborných publikácií.