Freelancer, ktorý pracuje pre agentúru AP, sa spolu s kolegom, videoreportérom Mstyslavom Černovom, postaral o to, že svet videl hrôzy, aké počas prvých týždňov obliehania prežíval Mariupol. Dvadsať dní z tohto ťažko skúšaného štyristotisícového mesta na brehu Azovského mora ako jediní posielali obrazový materiál o utrpení miestnych ľudí a zločinoch ruských vojakov.
Boli na mieste v pravý čas. Z donbaského Bachmutu, kde snímali prípravu ukrajinských vojakov na obranu, prišli 24. februára nadránom. „Do Mariupolu sme dorazili o pol štvrtej, hodinu pred vojnou. Len čo Putin vo svojom prejave oznámil inváziu, na okraj mesta začali dopadať prvé rakety. Nasledujúcich 24 hodín sme nespali. Rozhodli sme sa zostať v meste pod paľbou, pretože sme cítili, že je to naša povinnosť,“ povedal Maloletka pre Deutsche Welle, keď v Bonne preberal Cenu slobody slova, jedno z takmer tucta ocenení, ktoré za svoju prácu nazbieral.
Foto: Sundance
Vojna pre neho nebola novinkou. Už na prahu jari 2014 fotografoval, ako Rusi obsadili Krym a vzápätí rozpútali boje o Donbas. Predtým dokumentoval revolúciu na kyjevskom Majdane, kde mu príslušníci Berkutu, špeciálnej policajnej jednotky, zlomili ruku a rozbili fotoaparát.
Mariupol vypálený v srdci
Začiatok minulého roka ho zastihol v Kazachstane, kde snímal násilné protivládne protesty. Keď ruské prípravy na vpád na Ukrajinu vrcholili, ponáhľal sa domov. V Charkove, na východnej hranici s Ruskom, spolu s Černovom zachytávali atmosféru pred hroziacou inváziou. V druhom najväčšom meste Ukrajiny, o ktorom sa predpokladalo, že bude prvé na rane, sa to len tak hemžilo zahraničnými televíznymi štábmi a fotoreportérmi.
Foto: SITA/AP, Jevhen Maloletka
S agentúrnymi editormi sa preto rozhodli, že pôjdu tam, kde budú užitočnejší. Voľba padla ma Mariupol. Maloletka, rodák z neďalekého Berďanska, mal jasno v tom, že Rusi toto prístavné mesto budú chcieť stoj čo stoj dobyť, aby si zaistili pozemný koridor na anektovaný Krym. Vtedy ešte netušil, aké hrôzy uvidí na vlastné oči.
„Pred Mariupolom som videl veľa ľudského utrpenia, ale nikdy som nevidel toľko zabitých detí. Tragédia Mariupolu zostane navždy ako veľká jazva vypálená v mojom srdci. Zároveň ale cítim, že práca, ktorú sme urobili, dokumentujúca hrôzu vojny, pomôže svetu pochopiť, čo sa stalo na Ukrajine a priniesť spravodlivosť tisícom zabitým v tejto nezmyselnej vojne,“ vyznal sa pri preberaní Ceny slobody slova.
Jeho fotografie z rozbombardovanej pôrodnice, svedectvo o zúfalstve lekárov, ktorým pod rukami zomierali zranení malí pacienti, nárek rodičov nad skonom dieťaťa, zábery na hromady nepochovaných mŕtvol i kopanie masových hrobov obleteli svet. Pomohli prebudiť svedomie civilizovaného sveta a raz môžu poslúžiť ako dôkazový materiál pre tribunál s vojnovými zločincami.
Odchod s pocitom viny
Jevhen Maloletka si je toho vedomý. Aj tak ho stále trápia výčitky svedomia, že v meste, ktoré 84 dní trpelo pod paľbou bez elektriny, vody, plynu, s vypadávajúcim internetom a dochádzajúcimi zásobami jedla i paliva, spolu s Černovom nevydržali dlhšie ako dvadsať dní.
„Ten pocit viny je o to väčší, že deň po našom odchode, 16. marca, na divadlo v Mariupole zhodili leteckú bombu,“ pripomína tragédiu matiek a detí, ktoré hľadali útočisko v budove jasne vyznačenej obrími nápismi DETI. „Zahynulo tam veľmi veľa ľudí, ale nebolo jediného novinára, fotoreportéra či kameramana, ktorý by o tom podal svedectvo,“ povedal Maloletka pre portál LB.ua.
Rozhodnutie o evakuácii padlo po tom, čo ich z nemocnice obkľúčenej ruskými tankami vyviedli ukrajinskí vojaci riskujúci vlastné životy. Poslední vojnoví reportéri v tom čase už prišli o auto a pešo chodiť uprostred ostreľovania a pouličných bojov po meste bolo extrémne nebezpečné.
Foto: Jevhen Maloletka
Navyše sa dozvedeli, že ich mená Rusi zaradili na čiernu listinu. Moskva ich obvinila z „informačného terorizmu“ a ikonické fotografie zranených budúcich mamičiek zo zbombardovanej nemocnice označila za zinscenované.
Čítajte viac Lavrov útok na pôrodnicu v Mariupole potvrdil, ruský diplomat hovorí o „fake news“
Známy policajt ich presvedčil, že musia z mesta ujsť. „Ak vás chytia, postavia vás pred kameru a prinútia vás povedať, že všetko, čo ste nasnímali, je lož,“ vysvetlil im. „Všetko vaše úsilie, všetko, čo ste urobili v Mariupole, vyjde navnivoč,“ dodal.
V deň, keď Rusi otvorili humanitárny koridor smerom do Záporožia, ich do svojho auta vzala jedna miestna rodina. Tŕpli pri prechode každým z pätnástich ruských check-pointov. Mali však šťastie. V ten deň mesto opustilo asi 30-tisíc Mariupolčanov a ruskí vojaci nemali kapacitu skontrolovať každého z nich. Maloletkovi a Černovovi sa tak podarilo prepašovať všetok obrazový materiál, z ktorého iba desatinu dokázali dovtedy odoslať z obliehaného mesta.
Nie sú to krásne fotky
Foto: SITA/AP, Jevhen Maloletka
Pre Jevhena Maloletku sa Mariupolom neskončila misia vojnového reportéra. Fotografoval boje v Donbase, ukrajinskú protiofenzívu v Charkovskej oblasti, ruské ostreľovanie oslobodeného Chersonu i krvavý zásah bytovky raketou v Dnipre.
Spravil aj niekoľko skutočne surových záberov. Nafotil napríklad psa a mačku, ako obžierajú mŕtvolu ruského vojaka. „Ale vojna vyzerá takto – nie sú to krásne fotky vojakov na obrnených transportéroch. Sú to mŕtvoly, slzy matiek, rozbité domy,“ vysvetlil pre LB.ua, prečo odmieta samocenzúru. „Tú krutosť potrebujete vidieť, inak by ste nemuseli uveriť. Prelomiť nezáujem u mnohých ľudí nie je ľahké. Kým tá krv naozaj nevytryskne z ich monitorov alebo mobilných telefónov priamo na nich, tak si ju ani nevšimnú.“