Dvojdňové rokovanie, ktoré zväčša nepúta veľa pozornosti, sa koná v čase, keď si svet pripomína prvé výročie začiatku invázie Ruska na Ukrajinu. Poznačil ho aj spor týkajúci sa účasti Ruska. Rakúsko totiž udelilo víza členom ruskej delegácie, hoci sa na nich vzťahujú sankcie EÚ, s čím vyslovilo nesúhlas 20 krajín vrátane Británie, Francúzska a Kanady.
Rakúsko argumentovalo, že ako hosťujúca krajina musí udeliť víza všetkým zástupcom členských krajín OBSE. Ukrajina aj Litva však uviedli, že sa na zasadaní nezúčastnia, ak bude prítomná delegácia z Ruska.
Jeden z členov slovenskej delegácie podľa AP prečítal vyhlásenie ukrajinskej strany, v ktorom sa uvádza, že „prítomnosť týchto vojnových štváčov vo Viedni je urážkou všetkého, čo OBSE predstavuje“.
„Nie sú tu z dôvodu úprimného dialógu alebo spolupráce. Sú tu, aby šírili svoju propagandu… sú tu, aby sa pokúsili ospravedlniť vojnové zločiny, ktoré spáchali, a znevážiť zásady medzinárodného práva a ľudskej slušnosti,“ píše sa ďalej vo vyhlásení.
„Chápem, že pre niektorých členov je neúnosné sedieť v jednej miestnosti s agresormi. No pre tých, ktorí tu dnes sú, je to príležitosť postaviť sa za Ukrajinu a konfrontovať lži agresorov,“ uviedla prezidentka PZ OBSE Margareta Cederfeltová na úvod zasadnutia.
„Je našou povinnosťou nezatvárať dvere pred diplomaciou. OBSE so svojím inkluzívnym prístupom a komplexnou bezpečnostnou koncepciou môže a predovšetkým by mala byť súčasťou riešenia tohto konfliktu (na Ukrajine),“ uviedol predseda rakúskeho parlamentu Wolfgang Sobotka.
OBSE sídliaca vo Viedni má 57 členských štátov vrátane Ukrajiny a Ruska. Založená bola počas studenej vojny ako platforma pre dialóg medzi Západom a Východom.