Podobne ako na Ukrajine na prelome rokov 2013 a 2014 aj v dnešnom Gruzínsku ide o smerovanie krajiny. Vláda Gruzínskeho sna, čo je projekt miliardára Bidzinu Ivanišviliho, oficiálne hovorí o európskom kurze, čo podporujú až štyri pätiny Gruzíncov, v reakcii na Putinovu ukrajinskú inváziu však lavíruje. Nepridala sa k západným sankciám, odmieta Kyjevu poskytnúť zbrane a muníciu, pričom tvrdí, že vzdoruje snahám zatiahnuť Gruzínsko do vojny.
Foto: SITA/AP
Pre problémy so slobodou tlače a neregulovanou mocou oligarchov sa Tbilisi vlani na rozdiel od Kyjeva a Kišiňova nedočkalo od EÚ pridelenia štatútu kandidátskej krajiny. V pondelok si cestu do Európy ešte viac zahatalo, keď parlament v prvom čítaní schválil zákon o zahraničných agentoch.
Čítajte viac V Gruzínsku to vrie. Premiér obhajuje zákon po vzore Ruska, prezidentka ho bude vetovať
Zákon, ktorý opozícia nazýva „ruským“, zaväzuje mimovládne organizácie a médiá, ktoré dostávajú viac ako pätinu financií zo zahraničia, aby sa dali ociachovať ponižujúcim biľagom zahraničných agentov, v opačnom prípade im hrozí pokuta v prepočte asi 8¤800 eur. Parlament, kde má Gruzínsky sen so svojím krajne pravicovým spojencom pohodlnú väčšinu, sa chystá vo štvrtok hlasovať aj o ďalšom návrhu zákona, na základe ktorého by štatút zahraničného agenta mali dostať nielen právnické, ale aj fyzické osoby, pričom sankcie pre jednotlivcov siahajú až po odňatie slobody na päť rokov.
Brusel i Washington postup gruzínskej vlády tvrdo kritizujú. „Zákon je nezlučiteľný s hodnotami a normami EÚ. Je to v rozpore s deklarovaným cieľom Gruzínska vstúpiť do Európskej únie,“ upozornil šéf diplomacie Josep Borrell.
„Dnes je čierny deň pre gruzínsku demokraciu. Prijatie zákonov inšpirovaných Kremľom je nezlučiteľné s jasnou túžbou Gruzínska po integrácii s Európou a demokratickým rozvojom krajiny,“ varovalo veľvyslanectvo USA v Tbilisi.
Demonštrantov, ktorí sa nahrnuli pred parlament, podporila aj prezidentka Salome Zurabišviliová. „Som na vašej strane, keďže zastupujete slobodné Gruzínsko. Tento zákon nikto nepotrebuje, bol napísaný pod diktátom Moskvy,“ odkázala zo sídla OSN. Hlava štátu sľúbila, že zákon nepodpíše, vládna väčšina však má dosť hlasov, aby jej veto prelomila.
Gruzínska vláda tvrdí, že jej zákon o agentoch nemá nič spoločné s tým ruským, naopak, za vzor vraj poslúžila americká právna úprava. „Tvrdenia, že tento návrh zákona je založený na americkom zákone o registrácii zahraničných agentov, sú zjavne nepravdivé. V skutočnosti je založený na podobnej ruskej a maďarskej legislatíve,“ reagoval hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price. Aj medzinárodné ľudskoprávne organizácie trvajú na tom, že gruzínsky zákon nie je namierený proti tieňovému lobingu ako v USA, ale proti občianskej spoločnosti ako v Rusku.
Viacerí analytici usudzujú, že pred budúcoročnými parlamentným voľbami sú pre Gruzínsky sen, vládnuci od roku 2012, oslabenie domácich kritikov a ochrana oligarchických záujmov svojho zakladateľa podstatnejšie ako európska budúcnosť krajiny.
„Gruzínska vláda je presvedčená, že Západ je geopoliticky slabý, a preto ho možno vydierať," myslí si doktorka parížskeho Inštitútu politických vied a bývalá ministerka pre euroatlantickú integráciu Tornike Gordadzeová. „Pre Gruzínsky sen je euroatlantická integrácia menej dôležitá ako zotrvanie pri moci,“ poznamenala pre Gruzínsky politický inštitút.