VIDEO: Americký dron, aký mala trafiť ruská stíhačka
Kolízia amerického dronu s ruskou stíhačkou Su-27 nastala v utorok ráno krátko po siedmej hodine nášho času. Dve ruské stíhačky vypustili pred dronom palivo a následne jedna z nich do neho narazila a poškodila mu vrtuľu. To donútilo americkú armádu nasmerovať dron do mora, pretože bol neovládateľný.
Tajomník ruskej bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev v stredu oznámil, že Rusko sa pokúsi vyloviť vrak dronu. Patrušev je bývalý šéf Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), nástupkyne sovietskej KGB. „Neviem, či sa nám to podarí alebo nie, ale treba to urobiť… Určite sa tým budeme zaoberať,“ vyhlásil Patrušev v rozhovore pre televíziu Rossija-1.
Šéf ruskej rozviedky SVR Sergej Naryškin podľa TASS vyhlásil, že Rusko má technické možnosti na nájdenie a preskúmanie trosiek dronu. „Zdá sa mi, že takéto technické možnosti existujú,“ uviedol Naryškin.
USA nemajú v Čiernom mori žiadne vojenské lode, uviedol ich predstaviteľ. Preto by boli akékoľvek pokusy o vytiahnutie dronu mimoriadne ťažké a časovo náročné.
Hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby povedal, že USA podnikli kroky na ochranu svojho „majetku“. „Samozrejme, nechceme, aby niekto okrem nás naň siahal rukami,“ zdôraznil Kirby.
Poistka pred cudzími rukami
V exile žijúci ruský politológ Stanislav Belkovskij má svoju hypotézu, prečo Moskva prerušila let amerického dronu. „Rusko ho zrazilo, aby ovládlo jeho technológie. A ak sa mu to podarí, spustí výrobu podobného dronu spolu s Iránom,“ napísal na svojom telegramovom kanáli.
Vojenský expert Roman Svitan ale pochybuje, že by trosky Reapera mohli Moskve nejako poslúžiť „Náraz na vodnú hladinu ho poškodil. Je nepravdepodobné, že by jeho nájdenie prospelo Rusom alebo Iráncom,“ povedal v rozhovore pre televíziu Current Time. Svitan pripomenul, že Reaper má poistku pred tým, aby nepadol do rúk nepriateľa. „Má systém samodeštrukcie s 50 kilogramami výbušnín, ktoré možno aktivovať, prípadne potopený dron možno zničiť aj raketami,“ pripomína.
Moskva: K incidentu s dronom viedol nárast špionážnych aktivít USA
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu v telefonáte s ministrom obrany USA Lloydom Austinom vyhlásil, že príčinou utorkového incidentu s dronom v oblasti Čierneho mora bola zvýšená výzvedná činnosť Spojených štátov proti záujmom Ruska.
Šojgu podľa BBC dodal, že k incidentu v Čiernom mori prispelo aj konanie Spojených štátov, ktoré nerešpektovali, že Rusko tam v súvislosti s tzv. špeciálnou vojenskou operáciou ruskej armády na Ukrajine zriadilo zónu s obmedzením preletov.
Rusko prostredníctvom svojho ministra obrany avizovalo, že na akékoľvek budúce provokácie zo strany USA bude adekvátne reagovať.
„Lety amerických strategických bezposádkových vozidiel pri pobreží Krymu majú provokatívny charakter, čo vytvára predpoklady na eskaláciu situácie“ v zóne Čierneho mora, upozornil Šojgu.
Čo keby sa ruský dron objavil pri New Yorku?
Američania si predvolali ruského ambasádora, aby mu tlmočili ostrý protest. Veľvyslanec Anatolij Antonov však sám prešiel do slovného útoku. „Sme znepokojení neprijateľnou aktivitou americkej armády v bezprostrednej blízkosti našich hraníc. Sme si dobre vedomí účelu, na ktorý sú tieto bezpilotné prieskumné a úderné prostriedky používané,“ citovala ho agentúra TASS.
„Čo robia tisíce kilometrov od USA? Odpoveď je zrejmá: zhromažďujú spravodajské informácie, ktoré následne kyjevský režim využíva na údery na naše ozbrojené sily a územia. Položme si rečnícku otázku: keby sa napríklad ruský úderný dron objavil blízko New Yorku alebo San Francisca, ako by reagovalo americké letectvo a námorníctvo? Som si istý, že akcie americkej armády by mali nekompromisný charakter a nedovolili by narušenie svojho vzdušného alebo námorného priestoru,“ argumentoval Antonov.
Čierne more nie je ruské
Kyjev ale upozornil, že o žiadne narušenie ruského vzdušného priestoru nešlo. „Dron sa nachádzal v medzinárodnom vzdušnom priestore a spadol do mora juhovýchodne od Hadieho ostrova. Čierne more nie je vnútorným morom Ruska,“ citoval hovorcu ukrajinského letectva Jurija Ihnata denník Ukrajinská pravda.
USA trvajú na tom, že operujú v medzinárodnom vzdušnom priestore a budú v tejto činnosti pokračovať. Vyhlásil to v stredu hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Ned Price. Pripomenul, že USA, rovnako ako väčšina krajín sveta, neuznávajú nezákonnú anexiu Krymu Ruskom a považujú ho za územie Ukrajiny.
K zrážke dronu so stíhačkou došlo približne 73 kilometrov juhozápadne od Krymského polostrova, ktorý Rusko okupuje od roku 2014, uviedol predstaviteľ USA. Dron ešte klesal ďalej od Rusmi okupovaného územia a dopadol do mora asi 113 kilometrov juhozápadne od Krymu, dodal predstaviteľ citovaný televíziou CNN.
Náčelníci štábov USA a Ruska o incidente hovorili
Náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov a predseda zboru náčelníkov štábov americkej armády Mark Milley absolvovali v stredu telefonický rozhovor. Ako uviedla britská stanica BBC, o jeho obsahu obe strany poskytli len málo informácií.
Hovorca zboru náčelníkov štábov americkej armády uviedol, že sa diskutovalo o „viacerých otázkach týkajúcich sa bezpečnosti“.
Ruské ministerstvo obrany bolo podľa BBC „len o niečo konkrétnejšie“, keď informovalo, že rozhovor bol pokračovaním telefonátu medzi ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom a ministrom obrany Spojených štátov amerických Lloydom Austinom.
Obe strany potvrdili, že hlavnou témou tohto rozhovoru bol incident s americkým dronom nad Čiernym morom.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Šťastie, že lietadlo bolo bezpilotné
Bola to prvá priama fyzická konfrontácia medzi ruskou a americkou armádou za viac ako rok Putinovej vojny proti Ukrajine. Spojené štáty v nej prišli o lietadlo. Našťastie, bezpilotné. Čistá strata je približne 32 miliónov dolárov. Incident, akokoľvek vážny, sa zaobišiel bez obetí.
Zásahom stíhačiek proti americkému dronu Moskva zvyšuje stávky v konfrontácii s Washingtonom, zhodujú sa viacerí experti. Otvorený konflikt s USA si však ani ona neželá.
„Každopádne ide o nebezpečnú eskaláciu medzi dvoma jadrovými veľmocami v blízkosti vojnovej zóny,“ pripustil analytik Julian Borger v denníku Guardian.
„Pád drahého dronu do Čierneho mora je jedna vec. Ak by však došlo k zostrelu pilotovaného lietadla, smrti posádky alebo pristátiu na nepriateľskom území uprostred vojny, mohla by nastať oveľa horšia situácia, v ktorej by obe strany čelili volaniu po tvrdej reakcii,“ poznamenal s tým, že stále existujú otvorené vojenské komunikačné linky a rokmi osvedčené mechanizmy na deeskaláciu konfliktov, ktoré bránia tomu, aby sa scenáre vymkli spod kontroly. „No zakaždým, keď sa niečo také stane, svet potrebuje o kúsok viac šťastia,“ dodal Berger.