Fínsko sa do NATO dostalo za menej ako rok, ale zatiaľ v aliancii nie je Švédsko, ktoré sa do nej prihlásilo v rovnakom čase. Vstup Štokholmu blokujú Ankara a Budapešť. Vyzerá to tak, že krajiny neváhajú v NATO presadzovať vlastné záujmy a je to nadradené aj strategickým otázkam. Je to slabosť aliancie alebo organizácia tak jednoducho funguje a musíme sa s tým viac-menej zmieriť?
Poslednou vetou vašej otázky ste to v podstate vystihli. Aliancia funguje tak, že každý jej člen musí súhlasiť so všetkým. Čo však znamená aj to, že krajiny sa nemusia zapojiť do nejakej prípadnej vojny, ak to nechcú. Príkladom je invázia do Iraku, na ktorej sa niektorí členovia aliancie zúčastnili, ale iní nie. Kroky Turecka a Maďarska určite vzbudili isté pochybnosti o politike otvorených dverí NATO. Predpokladám, že práve preto generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg v poslednom období často zdôrazňoval, že Fínsko, ale i Švédsko je príkladom, že organizácia je ochotná prijímať ďalších členov. A že je to napriek tomu, že ruský prezident Vladimir Putin sa rozhodol vojnou proti Ukrajine pribuchnúť dvere NATO. Väčšina jeho členov chcela, aby Helsinki a Štokholm vstúpili do aliancie už vlani v lete. Lenže potom Ankara a Budapešť urobili to, čo urobili. Fínsko sa pritom už pred prihláškou pýtalo každej krajiny, či môže mať s jeho vstupom nejaký problém. Žiadna, ani Turecko, nenamietala. Nakoniec sa však všetky štáty zameriavajú aj na presadzovanie vlastných záujmov. Na druhej strane si nemyslím, že to, čo sa deje, nejako narušilo prístup krajín NATO k článku 5 o kolektívne obrane, ako to niektorí pozorovatelia naznačujú.
VIDEO: Toto dokáže fínske delostrelectvo. NATO sa o hranicu s Ruskom nemusí báť
Aké výhody a nevýhody prináša Fínsku členstvo v NATO?
O tom sme veľa debatovali pred vstupom. Som rád, že zaznievali rôzne názory, a je dobré, že pri parlamentom hlasovaní o členstve sa našli aj poslanci, ktorí boli proti. Z môjho pohľadu to znamená, že naša demokracia je zdravá. Najprv by som sa dotkol toho, čo sa asi dá nazvať nevýhodami. Vo Fínsku sme diskutovali, ako by mohlo Rusko na naše členstvo reagovať vojensky či ekonomicky. V podstate sa zatiaľ nič nestalo. Boli sme len svedkami malého útoku hackerov na parlament. Mimochodom, Fínsko, hoci je členom NATO, sa nechystá radikálne zmeniť svoju politiku týkajúcu sa Ruska. Nebude sa zrazu správať nejako agresívne. Naša pohraničná stráž nedávno potvrdila, že naďalej normálne komunikuje s ruskými kolegami. Samozrejme, vzhľadom na sankcie, ktoré Európska únia za vojnu proti Ukrajine správne na Moskvu uvalila, sa znížil počet turistov a aj objem obchodu. Je na Rusku, či chce, aby sa jeho vzťahy s Fínskom zásadne zmenili. Faktom však je, že z vojenskej stránky sa Helsinki výraznejšie zamerajú na odstrašenie Moskvy.
Čo to znamená?
Z Fínska viac budeme počuť, že odstrašenie je nástrojom na to, aby sme sa vyhli vojne s Ruskom. V súvislosti s našimi vzťahmi s Moskvou a vstupom do aliancie sme tiež debatovali o tom, že krajina sa teraz môže stať terčom jadrového útoku, ktorý nariadi Kremeľ. Toto vyhlasovali aj niektorí ruskí politici. Áno, možné to je. Ale z archívov vieme, že počas studenej vojny bol Sovietsky zväz jednoznačne pripravený na použitie atómovej bomby proti Fínsku a aj to plánoval. Pritom sme vtedy boli neutrálna krajina. A to sa týka aj obdobia po konci studenej vojny. Helsinki spolupracovali so západnými partnermi a Moskva dobre vedela, na čiu stranu by sa postavili, keby sa začala vojna. Keď teda debatujeme o tom, že Fínsko by sa mohlo stať terčom jadrového útoku, a Rusko tvrdí, že by za to mohlo jeho členstvo v NATO, je to iba rétorický trik. Čo sa ešte týka nevýhod členstva v NATO, objavil sa aj argument, že teraz budeme musieť na obranu vydávať dve percentá hrubého domáceho produktu.
Čítajte viac Moskva dotlačila Helsinki do NATO. Aliancia musí brániť dlhú hranicu s Ruskom, ale Fíni sú pripravení
Fínsko to však už v podstate spĺňa.
Áno, najmä vďaka nákupu 64 amerických stíhačiek F-35 (Fínsko ich dostane medzi rokmi 2026 – 2030, pozn. red.). Otázkou je aj to, čo všetko zarátame ako výdavky na obranu. Metodika Helsínk je trochu iná ako tá, ktorú používa NATO. Keby sme sa držali tej aliančnej, tak sa fínske obranné investície dokonca trochu zvýšia. Uvidíme, ako sa to s dvoma percentami bude vyvíjať ďalej. Fínski politici možno budú argumentovať, že vzhľadom na povinnú vojenskú službu a veľký počet rezervistov, poskytujú Helsinki aliancii dobrú ochranu, a preto nemusia až tak veľa investovať do obrany. Je to diskusia, ktorá sa môže odohrať v každej krajine, keď vlády zvažujú, koľko by mali investovať do školstva či zdravotníctva verzus koľko by mali dať do armád. Veľa sa hovorí práve o tom, že Fínsko je na členstvo v NATO pripravené. Ako som už vravel, kúpili sme stíhačky F-35, ktoré nahradia stroje F-18 Hornet, mame silné vojenské rezervy a dobre vybavené delostrelectvo. Možno by však vzorom pre ostatné krajiny mohlo byť najmä to, že nič z toho sa nepodarilo vybudovať počas fungovania jednej vlády. Bol to proces, ktorý trval desaťročia. Lebo ide o to, aby ste vytvorili obranný systém. Nie je to len o ľuďoch a technike. Musíte vedieť, ako ich použiť a ako vám zapadnú do plánovania obrany.
VIDEO: Fíni nacvičujú pouličné boje
Čo sú teda pozitíva vstupu Fínska do aliancie?
Hovoril som pomerne dlho o negatívach. Ale je to preto, že pozitíva sú pomerne očividné, ale keď sa nestane nič dramatické, sú v podstate neviditeľné. Fínsko zásadným spôsobom zvýšilo svoj potenciál odstrašenia. Už som to spomínal. Odstrašenie je oveľa lepšie a lacnejšie ako vojna. Ale keby zlyhalo, členstvo v NATO znamená, že Fínsko už nikdy nebude musieť bojovať osamotené. Ak poznáte trochu našu históriu, viete, že je to naša národná trauma, hoci je to tak trochu mýtus. No aj tak je to zásadná vec. O fakte, že sa Fínsko už nemusí spoliehať len na seba, hovorili všetci vojaci, s ktorými sa za posledné dni rozprával. Ale nezabúdajme ani na to, čo pozitívne prináša rozšírenie aliancii. Tá teraz môže ľahšie brániť svojich členov, ako sú pobaltské krajiny a do istej miery i Poľsko a Nórsko. NATO môže lepšie plánovať zaistenie ich bezpečnosti. Okrem toho je tu aj výhoda z uhla pohľadu, ktorý nazývam politicko-globálny a ktorý sa týka strategickej komunikácie. Fínsko je už v aliancii, Švédsko do nej smeruje. Obe krajiny sú liberálnymi demokraciami a sú teda príkladom toho, že je možné byť členom organizácie kolektívnej obrany, a zároveň mať dobre fungujúcu spoločnosť, ktorá nie je príliš militaristická. A fínske a švédske hlasy budú určite formovať politiku aliancie v témach, ako sú ľudské práva či využívanie autonómnych vojenských systémov.
Mohla by sa stať fínska premiérka Sanna Marinová novou generálnou tajomníčkou NATO, ak v tejto funkcii Stoltenberg tohto roku skončí?
A nie je to už pravidlo, že na čele aliancie musí stáť bývalý premiér zo severskej krajiny? (Stoltenberg pôsobil ako nórsky predseda vlády, pred ním NATO riadil dánsky expremiér Anders Fogh Rasmussen, pozn. red.). Samozrejme, že sa o Marinovej diskutuje. Najmä po tom, čo oznámila, že nebude pokračovať ako líderka sociálnych demokratov. Musíme brať do úvahy, že Fínsko sa len teraz stalo členom NATO. Počul som však vtip, že sa síce vždy chceme prezentovať ako severská krajina, ale v aliancii sa debatuje, že nastal čas na generálneho tajomníka z východnej Európy. Fínsko by teda bolo možné zaradiť do tohto bloku. Azda existuje scenár, že sa nenájde vhodný kandidát na šéfa NATO a východoeurópske krajiny sa potom radšej uspokoja s niekým, ako je Marinová, ako keby to mal byť napríklad Nemec. No nepokladám to za príliš pravdepodobné. A ani neviem, či by vôbec o tento post stála, hoci by asi nikoho neprekvapilo, ak by mala medzinárodné ambície.