Osemdesiatročný Biden svoj plán kandidovať vo voľbách v novembri 2024 oznámil na Twitteri. Od voličov podľa vlastných slov chce viac času, aby mohol „dokončiť svoju prácu“. Na konci prípadného druhého funkčného obdobia by mal 86 rokov.
Ako pripomína AP, Biden má veľkú šancu byť nominovaný ako kandidát Demokratickej strany, keďže zatiaľ sa mu v rámci strany neobjavili žiadni vážnejší súperi.
Úmysel opätovne kandidovať oznámil Biden v trojminútovom videu presne štyri roky po tom, čo oficiálne ohlásil svoju kandidatúru v predchádzajúcich voľbách v roku 2020. Zatiaľ najpravdepodobnejším protivníkom Bidena v budúcoročných voľbách sa javí byť jeho predchodca v Bielom dome Donald Trump z Republikánskej strany. Aj v tejto súvislosti označil Biden v spomínanom videu Republikánsku stranu ako extrémistickú, ktorá sa snaží oklieštiť osobné slobody, napríklad v oblasti prístupu k interrupciám.
„Sloboda, osobná sloboda je základom toho, kým sme ako Američania. Nie je nič dôležitejšie, nič svätejšie,“ vyhlásil Biden.
„Je mimo a vyrába krízu za krízou“
Konkurenčná Republikánska strana v reakcii uviedla, že Biden nie je v kontakte s realitou, keď si myslí, že na budúci rok by ho Američania mali opätovne zvoliť.
Čítajte viac Obžaloba môže Trumpovi pomôcť pri získaní republikánskej nominácie na prezidenta
„Biden je tak mimo, že po tom, čo vyrába jednu krízu za druhou, si ešte myslí, že si zaslúži ďalšie štyri roky (vo funkcii prezidenta)," vyhlásila Republikánska strana.
„Ak voliči umožnia Bidenovi ‚dokončiť jeho prácu‘, inflácia bude naďalej rásť až do neba, stúpať bude aj kriminalita, cez naše hranice bude prúdiť viac fentanylu, viac detí osirie a americké rodiny na tom budú celkovo horšie,“ uviedli republikáni.
Prehľad svetových politikov nad 80 rokov
- Paul Biya (90 rokov; prezident Kamerunu)
- Prezident stredoafrického štátu je v súčasnosti najstaršou zvolenou úradujúcou hlavou štátu. Zemi vládne už 40 rokov, a patrí tak medzi najdlhšie vládnucich afrických prezidentov, v roku 2018 siedmykrát obhájil mandát. Na verejnosti sa objavuje zriedka.
- Mahmúd Abbás (87 rokov; prezident palestínskej autonómie)
- Abbás, prezývaný abú Mázin, bol zvolený za prezidenta palestínskej autonómie (zahŕňa Západný breh Jordánu a Pásmo Gazy) v januári 2005 po úmrtí dlhoročného palestínskeho vodcu Jásira Arafata v novembri 2004.
- Silvio Berlusconi (86 rokov; taliansky senátor; expremiér)
- Najdlhšie slúžiaci povojnový taliansky premiér Silvio Berlusconi figuroval v mnohých kontroverzných kauzách a za svoju politickú kariéru absolvoval cez 20 súdov. Od roku 1994 bol tento mediálny magnát trikrát talianskym premiérom a 19 rokov zasadal v parlamente. Po odsúdení za daňové podvody v roku 2013 mu bolo dočasne zakázané vykonávať verejné funkcie. V minuloročných parlamentných voľbách v krajine získala jeho strana Vpred Taliansko cez osem percent hlasov a Berlusconi sa po deviatich rokoch vrátil do Senátu. Nedávno bol hospitalizovaný, jeho lekár uviedol, že má leukémiu.
Čítajte viac Berlusconi už nie je na JIS, preložili ho na bežné oddelenie
- Michael D. Higgins (82 rokov; prezident Írska)
- Higgins je prezidentom Írska od roku 2011, o tri roky neskôr sa stal prvou írskou hlavou štátu, ktorá navštívila Britániu od osamostatnenia Írska na Londýne na začiatku 20. storočia. Na konci roka 2018 začal svoje druhé sedemročné funkčné obdobie.
- Sergio Mattarella (81 rokov; prezident Talianska)
- Talianskym prezidentom je od februára 2015, vo funkcii vystriedal vtedy 89-ročného prezidenta Giorgia Napolitana, ktorý z úradu odstúpil kvôli vysokému veku. Tento rok v januári Mattarella odmietal po vypršaní prvého mandátu pokračovať vo funkcii, nakoniec ale súhlasil s návrhom vládnych strán, aby pokračoval aj v druhom sedemročnom období.
- George Vella (81 rokov; prezident Malty)
- Bývalý minister zahraničia je prezidentom krajiny od apríla 2019.
- Hage Geingob (81 rokov; prezident Namíbie)
- Bývalý predseda vlády je prezidentom od marca 2015. Druhýkrát voľby vyhral v decembri 2019.
- Alassane Ouattara (81 rokov; prezident Pobrežia Slonoviny)
- Bývalý predseda vlády je prezidentom od decembra 2010, naposledy bol zvolený v novembri 2020. Ústava Pobrežia Slonoviny obmedzuje výkon prezidentskej funkcie na dva mandáty, Ouattara ale tvrdí, že vzhľadom na schválenie novej ústavy v roku 2016 sa jeho prvý mandát nepočíta.