„Vyzerá to, že som v nejakej databáze,“ uviedla Maksimovová, ktorá bola v minulosti zadržaná dvakrát: v roku 2019 po účasti na demonštrácii v Moskve a v roku 2020 kvôli svojmu ekologickému aktivizmu.
Pre mnoho Rusov, podobných ako je ona, sa stáva stále ťažšie vyhnúť sa kontrole úradov. Vláda tiež aktívne sleduje účty na sociálnych sieťach a v prípade aktivistov využíva často práve sledovacie kamery.
Len v Moskve sa nachádza 250-tisíc monitorovacích kamier, pri vchode do obytných budov, vo verejnej doprave aj na uliciach, povedal Sarkis Darbinjan zo skupiny Roskomsvoboda, ktorá bojuje proti reštrikciám na internete a bola Kremľom označená za „zahraničného agenta“. Podobné systémy fungujú aj v Petrohrade a ďalších veľkých mestách, ako sú Novosibirsk a Kazaň.
Etický hacker Pavol Lupták: Najviac vás špehuje váš telefón.
Aj internetová platforma, ktorú si kedysi používatelia chválili za ľahkú navigáciu pri riešení byrokratických úloh, je teraz využívaná ako nástroj štátnej kontroly. Úrady ju plánujú používať na doručovanie vojenských predvolaní a zmariť tak obľúbenú taktiku tých, ktorí sa vyhýbajú odvodu, a síce že sa snažia osobne si neprevziať náborové dokumenty.
Masové protesty a zmena postoja Kremľa
Podľa ochrancov ľudských práv Rusko za vlády prezidenta Vladimira Putina využíva digitálne technológie na to, aby sledovalo, cenzurovalo a kontrolovalo obyvateľstvo. Vzniká tak, ako to niektorí nazývajú, „kybernetický gulag“, čo odkazuje na pracovné tábory, v ktorých boli za doby Sovietskeho zväzu držaní politickí väzni.
Teraz ide ale o niečo nové, aj pre krajinu s dlhou históriou špehovania svojich občanov. „Kremeľ využíva výhody digitalizácie a snaží sa využiť všetky príležitosti k štátnej propagande, na sledovanie ľudí a na to, aby odhalil anonymných užívateľov internetu,“ uviedol Darbinjan.
Zdanlivá ľahostajnosť Kremľa k digitálnemu monitorovaniu sa podľa všetkého premenila po masových protestoch v rokoch 2011 a 2012, ktoré boli koordinované cez internet. Ruské úrady následne sprísnili kontrolu internetu.
Niektoré predpisy im umožnili blokovať internetové stránky, iné umožnili, aby si mobilní operátori a poskytovatelia internetu uchovávali záznamy hovorov a správ a v prípade potreby všetko zdieľali s bezpečnostnými zložkami.
Po začiatku invázie Kremeľ pritvrdil
Úrady, zatiaľ bezvýsledne, tlačili aj na spoločnosti ako Google, Apple či Facebook, aby ukladali používateľské dáta na ruské servery. Tiež oznámili plány na vybudovanie „suverénneho internetu“, ktorý bude v prípade potreby odrezaný od okolitého sveta.
Mnoho odborníkov označilo v tejto dobe tieto snahy za márne a niektoré aj za neúčinné. Zásahy Kremľa do internetového prostredia ale postupne nabrali na sile. Po tom, ako Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu, vzrástla cenzúra na internete a rovnako stíhanie za príspevky a komentáre na sociálnych sieťach natoľko, že prekonali všetky doterajšie rekordy.
Foto: Profimedia
Podľa Net Freedoms, skupiny zaoberajúcej sa právami na internete, úrady v roku 2022 zablokovali alebo odstránili viac ako 610-tisíc webových stránok, čo je najviac počas jedného roka za uplynulých 15 rokov. 779 ľudí potom čelilo trestnému stíhaniu kvôli komentárom a príspevkom na internete, čo je tiež rekordné číslo.
Prísnejšie zákony prijaté v roku 2014 sa zamerali práve na užívateľov sociálnych sietí a ich prejavy na internete. Kvôli najrôznejším príspevkom, lajkom a zdieľaniam vyšetrovali stovky ľudí. Väčšinou išlo o užívateľov populárnej ruskej sociálnej siete VKontakte, ktorá údajne spolupracuje s úradmi.
Následne sa úrady zamerali na Facebook, Twitter, Instagram a Telegram. Asi týždeň po invázii boli v Rusku práve Facebook, Instagram a Twitter zablokované a používatelia týchto platforiem často začali byť vyšetrovaní.
Umelá inteligencia môže cenzúru ešte sprísniť
Marina Novikovová (65) bola tento mesiac v sibírskom meste Seversk odsúdená za „šírenie nepravdivých informácií“ o armáde vo svojich protivojnových príspevkoch na telegrame. Bola jej uložená pokuta v prepočte 12 400 dolárov.
Moskovský súd potom minulý týždeň poslal na sedem rokov do väzenia opozičného aktivistu Michaila Krigera. Obvinenie z vyvolávania nenávisti si vyslúžil príspevkom na facebooku z roku 2020, v ktorom podľa prokurátora napísal, že prezident Vladimir Putin by mal byť obesený.
Foto: SHUTTERSTOCK
Známa blogerka Nika Bielocerkevská, ktorá žije vo Francúzsku, potom v neprítomnosti dostala deväť rokov za svoje príspevky o vojne zverejnenej na instagrame, v ktorých podľa úradov šíri klamstvá o armáde.
Ochrancovia ľudských práv sa teraz boja, že sa cenzúra na internete ešte ďalej rozšíri vďaka systémom umelej inteligencie, ktoré sú schopné monitorovať sociálne médiá a webové stránky kvôli podľa nich nezákonnému obsahu.
Tento rok vo februári regulátor mediálneho trhu Roskomnadzor oznámil, že spúšťa Oculus, systém umelej inteligencie, ktorý hľadá zakázaný obsah vo fotografiách a videách na internete a dokáže zanalyzovať viac ako 200-tisíc snímok za deň, zatiaľ čo človek ich dokáže analyzovať iba asi 200. Ďalšie dva pripravované systémy umelé inteligencie budú potom prehľadávať textové materiály.
Úrady zrejme pracujú aj na vývoji aplikácií, ktoré dokážu zbierať informácie zo sociálnych sietí, messengerov a uzavretých internetových komunít, myslia si bieloruskí hackeri zo skupiny Cyber Partisans.
„Teraz je bežné sa Rusom vysmievať, hovoriť, že majú staré zbrane a nevedia, ako bojovať, ale Kremeľ je veľmi dobrý v dezinformačných kampaniach a má k dispozícii špičkových IT expertov, ktorí vytvárajú extrémne účinné a veľmi nebezpečné produkty,“ uviedla koordinátorka hackerskej skupiny Juliana Šemetovecová.
Ako v Orwellovom románe
V rokoch 2017 až 2018 zaviedli moskovské úrady systém pouličných kamier s technológiou rozpoznávania tvárí. Počas pandémie covidu-19 v roku 2020 tak boli schopné vysledovať a pokutovať tých, ktorí opúšťajú domovy, a porušujú tak vyhlásené zákazy vychádzania.
V tom istom roku ruské médiá informovali, že aj školy budú vybavené kamerami. Ruský denník Vedomosti vtedy napísal, že budú prepojené so systémom rozpoznávania tvárí prezývaným Orwell podľa britského spisovateľa Georgea Orwella, autora slávneho románu 1984. V ňom Orwell opisuje život obyčajných ľudí v totalitnej tyranii, ktorú riadi Veľký brat.
Keď v roku 2021 vypukli protesty po uväznení opozičného vodcu Alexeja Navalného, systém bol použitý na vystopovanie a zadržanie tých, ktorí sa na protestoch zúčastnili. Po tom, ako Putin v septembri 2022 oznámil čiastočnú mobilizáciu na podporu, ako Moskva uvádza, špeciálne vojenské operácie na Ukrajine, pomohol tento systém nájsť osoby, ktoré sa vyhýbali odvodu.
V jednom z prípadov napríklad zastavili v moskovskom metre muža, ktorý na výzvu na mobilizáciu nereagoval. Polícia mu následne povedala, že ich upozornil práve systém rozpoznávania tvárí. Agentúre AP to popísala jeho manželka, ktorá si z bezpečnostných dôvodov nepriala zverejniť svoje meno.
Štátne tajomstvo
Jekaterina Maksimovová, aktivistka, ktorá bola opakovane zadržaná počas cesty metrom, sa na svoje zatknutie sťažovala, ale neuspela. Úrady uviedli, že vzhľadom na to, že bola už skôr zatknutá, má polícia právo ju zadržať aj len kvôli nezáväznému rozhovoru.
Ako Maksimovová uviedla, úradníci jej odmietli vysvetliť, prečo je v ich sledovacích databázach, a označili to za štátne tajomstvo. Ona aj jej právnik sa proti rozhodnutiu súdu odvolali.
Podľa ruskej politologičky Tatjany Stanovajovej vláda „buduje štátny systém totálneho digitálneho sledovania, nátlaku a trestov“. Napríklad v decembri jeden zo zákonov nariadil taxislužbám, aby zdieľali svoje databázy s FSB, ktorá je nástupníckou tajnou službou po sovietskej tajnej polícii KGB.
FSB tak získala prístup k dátam o cestujúcich, ich trasám a platbám. „Kybernetický gulag, o ktorom sa počas pandémie aktívne hovorilo, teraz nadobúda skutočnú podobu,“ uzavrela Stanovajová.