Pred radnicami na severe Kosova pokračujú protesty proti zvoleniu starostov z radov etnických Albáncov; kosovskí Srbi aprílové voľby bojkotovali. V pondelok vo väčšinovo srbskom Zvečane niektorí Srbi hádzali na policajtov a vojakov KFOR slzotvorné granáty a podľa agentúry ANSA aj Molotove kokteily. Medzi tridsiatkou zranených členov medzinárodných jednotiek NATO je 11 Talianov a 19 Maďarov. Väčšie zranenia utrpeli traja maďarskí vojaci, ich život ale nie je ohrozený.
Srbi protestujú aj v meste Leposavič na severe Kosova, kde podľa miestnych médií viac ako 24 hodín bránili starostovi, etnickému Albáncovi, opustiť budovu. Zaútočili na dve autá kosovských novinárov a rozbili im okná. Nikto pri tomto incidente nebol zranený.
Čítajte aj Djokovič poriadne zaťal do živého, Kosovo označil za srdce Srbska. Ozývajú sa hlasy, aby ho poslali z Roland Garros preč
Severoatlantická aliancia v utorok oznámila, že po násilnostiach na severe Kosova vysiela do krajiny posily. „Nasadenie ďalších síl NATO v Kosove má zabezpečiť, aby sily KFOR mali kapacity potrebné na udržanie bezpečnosti v súlade s mandátom Bezpečnostnej rady OSN,“ uviedol vo vyhlásení admirál Stuart B. Munsch, veliteľ veliteľstva spojeneckých síl v Neapole. Dodal, že „násilie sa musí skončiť“.
Vučič a Kurti neprídu na Globsec
Kosovský premiér Kurti aj srbský prezident Vučič odriekli cestu do Bratislavy, kde sa v týchto dňoch koná medzinárodná bezpečnostná konferencia Globsec. Vučič tak urobil, aby „mohol byť so svojimi ľuďmi“ a mohol navštíviť vojakov, ktorí „sú na najdôležitejších miestach“, informovala Beta. Prezident sa mal v stredu v Bratislave zúčastniť na debate s albánskym premiérom Edim Ramom.
Vučič sa dnes stretol s veľvyslancami USA, Británie, Francúzska, Talianska a Nemecka a šéfom misie Európskej únie v Prištine. Podľa vyhlásenia prezidentskej kancelárie „dal najavo veľkú nespokojnosť kvôli tomu, že časť medzinárodného spoločenstva naďalej toleruje jednostranné kroky Prištiny, ktoré vedú k násiliu proti srbskej komunite“. Tým sa znižuje šanca na trvalý mier a stabilitu v regióne, uviedol Belehrad.
Potom Vučič rokoval tiež s veľvyslancami Ruska a Číny.
Taliansko a Maďarsko: Ďalšie útoky nebudeme tolerovať
Talianska premiérka Giorgia Meloniová v pondelok „čo najdôraznejšie odsúdila“ útok proti vojakom v mierovej misii KFOR v Kosove. 14 ranených Talianov zasiahli Molotovove koktaily, ďalší utrpeli zlomeniny, uviedla misia KFOR. Traja sú vo „vážnom, ale nie život ohrozujúcom stave“, informovali oficiálne zdroje.
Sily KFOR vo vyhlásení spresnili, že pri potýčkach utrpelo niekoľko vojakov talianskeho a maďarského kontingentu KFOR zlomeniny a popáleniny v dôsledku výbuchu zápalných zariadení.
Čítajte aj V Kosove utrpelo zranenia 20 maďarských vojakov, siedmi sú vo vážnom stave
„To, čo sa deje, je absolútne neprijateľné a nezodpovedné,“ uviedla Meloniová. „Ďalšie útoky nebudeme tolerovať,“ dodala. Vyzvala všetky strany zapojené do konfliktnej situácie, aby „okamžite urobili krok späť a prispeli tak k zmierneniu napätia“.
„Talianska vláda je maximálne oddaná mieru a stabilite na západnom Balkáne a budeme pokračovať v spolupráci s našimi spojencami,“ doplnila premiérka.
Taliansky minister zahraničných vecí a vicepremiér Antonio Tajani vyzval srbského prezidenta Aleksandra Vučiča a kosovského premiéra Albina Kurtiho, aby žiadali okamžité ukončenie „všetkého násilia a provokácií“.
„Kosovo a Srbsko musia plniť dohody sprostredkované Európskou úniou, ktoré podpísali. Násilie je neprijateľné. Taliansko chce prispieť k čo najskoršiemu dosiahnutiu udržateľného riešenia v severnom Kosove,“ vyhlásil Tajani.
Viac než 20 maďarských vojakov utrpelo zranenia pri potýčkach v Kosove, pričom siedmi z nich sú v ťažkom stave, informoval v pondelok na Facebooku maďarský minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky. „Ich stav je stabilizovaný. Zranených maďarských vojakov letecky prevezie maďarská armáda do Maďarska na ďalšie ošetrenie,“ dodal minister.
Jeden zo štyroch vojakov maďarských ozbrojených síl slúžiacich v mierovej misii KFOR pod vedením NATO v Kosove, ktorých pri potýčkach v obci Zvečan zranili črepiny, musel podstúpiť operáciu. Na Facebooku to v utorok oznámil šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.
„Maďarský veľvyslanec v Prištine József Bencze navštívil v americkej nemocnici štyroch maďarských vojakov, ktorí potrebujú ošetrenie pre zranenia črepinami. Jedného z nich museli operovať, no našťastie nikto z nich nie je v ohrození života,“ uviedol Szijjártó.
Lietadlo Airbus A319 maďarskej armády vybavené zdravotným zariadením v pondelok večer odletelo zo základne v Kecskeméte do Kosova pre zranených maďarských vojakov.
Borrell: Vyhnite sa jednostranným krokom
Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell uviedol, že sa rozprával s kosovským premiérom Albinom Kurtim a so srbským prezidentom Alexandrom Vučičom a povedal im, aby sa vyhli akýmkoľvek ďalším jednostranným krokom. „Požiadal som obe strany, aby okamžite a bezpodmienečne podnikli opatrenia na zmiernenie napätia,“ povedal šéf diplomacie EÚ.
Borrell spresnil, že kosovské úrady musia zastaviť policajné operácie sústredené na budovy komunálnych úradov na severe Kosova a srbskí demonštranti sa musia stiahnuť. Varoval, že EÚ už rokuje o prípadných opatreniach, ak jednotlivé strany konfliktu budú odmietať navrhované kroky smerujúce k uvoľneniu situácie.
Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský ostro odsúdil pondelňajší útok Srbov na príslušníkov mierovej misie KFOR v Kosove. Obe krajiny vyzval na okamžitú deeskaláciu napätia a návrat k dialógu. Uviedol to v utorok na sociálnej sieti Twitter, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
„S veľkým znepokojením sledujem situáciu na severe Kosova. Ostro odsudzujem včerajší útok na príslušníkov misie KFOR vo Zvečane. Priština aj Belehrad musia urobiť okamžité kroky k deeskalácii napätia a k návratu k dialógu o normalizácii vzťahov,“ napísal Lipavský.
Čítajte aj Srbi sa pokúsili obsadiť budovy samospráv v severnom Kosove
Podľa agentúry AFP v Kosove žije asi 120 000 Srbov, z toho zhruba polovica na severe krajiny. Vyše deväťdesiat percent obyvateľov Kosova tvoria etnickí Albánci. Belehrad stratil kontrolu nad Kosovom v roku 1999, keď nálety NATO ukončili ozbrojený konflikt v regióne a prinútili k stiahnutiu srbskej ozbrojenej sily. V roku 2008 kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska, ktoré ho však ďalej považuje za súčasť svojho územia. Kosovo za suverénny štát považuje asi polovica štátov OSN.
Najnovšie napätie zostril srbský prezident Aleksandar Vučič, keď po incidentoch s nástupom starostov uviedol minulý týždeň armádu do bojovej pohotovosti a nariadil jej presun bližšie k hraniciam s Kosovom. Na zmiernenie napätia vyzvali viacerí zahraniční lídri, vedenie NATO aj šéf únijnej diplomacie Josep Borrell.