„Je to, samozrejme, hrubý útok proti zásadám Charty OSN. Zásadám, ku ktorým sme sa spoločne prihlásili. Je to však aj vojna proti našim hodnotám a vojna proti myšlienke zjednotenej a slobodnej Európy. Prvý raz v našej histórii je krajina napadnutá pre jej túžbu byť súčasťou európskej rodiny. Je to suverénne rozhodnutie Ukrajiny – a jasne vyjadrená vôľa jej obyvateľov – prijať hodnoty našej Únie. A tým bojujú aj za našu slobodu a naše hodnoty; demokraciu a právny štát, slobodu prejavu a slobodu určovať svoj osud. To je to, za čo Ukrajina bojuje, a to je to, čo sa prezident Putin snaží vyhubiť. Prezident Putin sa snaží zničiť dielo mieru, ktoré sme spoločne budovali od konca druhej svetovej vojny a neskôr od pádu železnej opony. A to je, dámy a páni, pôvod tejto vojny,“ skonštatovala a zdôraznila, že túto nevyprovokovanú a neoprávnenú vojnu začalo Rusko, ktoré bez príčiny napadlo Ukrajinu, aby ju vymazalo z mapy a odmieta ju akceptovať ako nezávislú krajinu.
Európa sa podľa nej síce nikdy nemôže rovnať obetavosti a odvahe ukrajinského ľudu, ale môže a musí stáť pevne po ich boku. Bezprostrednou potrebou je pritom vojenská pomoc na udržanie úsilia ukrajinských ozbrojených síl, uviedla ďalej šéfka Komisie s tým, že preto navrhli zákon o výrobe munície, ktorým chcú dotlačiť európsky obranný priemysel k zvýšeniu výroby.
Veľa sa podľa nej diskutuje o mierových plánoch a prímeriach, no predovšetkým musí platiť zásada nič o Ukrajine bez Ukrajiny. „Spolu s Ukrajinou chceme spravodlivý mier, ktorý neodmeňuje agresora, ale ktorý podporuje zásady Charty OSN a právo ukrajinského ľudu byť pánom svojej budúcnosti,“ zdôraznila Von der Leyenová a pripomenula, že prímerie, ktorého výsledkom bude zmrazený konflikt, neprinesie trvalý mier. „Koniec-koncov, prímerie platilo po roku 2014 a vieme, čo sa s touto dohodou stalo vo februári minulého roka, keď Rusko vtrhlo do krajiny,“ doplnila s tým, že spravodlivý mier musí viesť k stiahnutiu ruských síl a ich vybavenia z územia Ukrajiny. Únia podľa jej slov bezvýhradne podporuje mierový plán, ktorý predložil prezident Zelenskyj a „každý z jeho desiatich bodov vychádza z Charty OSN alebo z rezolúcií OSN“, takže „naším východiskom pre mier je poriadok založený na pravidlách“.
Čítajte viac Čaputová privítala Macrona. Vyzdvihli strategické partnerstvo krajín
Spravodlivý mier pre Ukrajinu musí byť podľa nej aj trvalý a na to je potrebné zaistenie dlhodobej bezpečnosti Ukrajiny. „Existujú rôzne modely a historické príklady, ktoré možno použiť. Súbor takýchto záruk zo strany podobne zmýšľajúcich štátov môže ponúknuť to, čo niektorí nazvali ‚odstrašenie odmietnutím‘. Inými slovami, poskytnúť Ukrajine vojenské vybavenie, aby sa mohla v budúcnosti opevniť proti ruským útokom,“ opísala a skonštatovala, že víta pokračujúce diskusie o tom, ako možno zaručiť bezpečnosť Ukrajiny.
Dôležité pritom podľa predsedníčky EK je, aby bolo jasné, že priatelia Ukrajiny budú dlhodobo podporovať bezpečnosť Ukrajiny. „Takúto dohodu s bezpečnostnými zárukami bude musieť sprevádzať širší rámec demokratických reforiem na Ukrajine,“ poznamenala s tým, že „aj keď Ukrajinci bojujú o prežitie, prijímajú zásadné reformy na posilnenie svojej demokracie a Ukrajina napriek všetkým prekážkam stále napreduje smerom k našej Únii“.
Čítajte viac GLOBSEC: Slovensko je na frontovej línii dezinfo vojny
Európska únia si pritom podľa nej zároveň konečne uvedomila, že nestačí len čakať, kým sa k nám priatelia mimo Únie priblížia a nestačí povedať, že dvere sú otvorené, „musíme tiež prevziať zodpovednosť za to, aby sme ašpirantov na členstvo v našej Únii priviedli oveľa bližšie k nám“.
Ódor s Leyenovou hovorili o pláne obnovy aj o Ukrajine
S predsedníčkou eurokomisie sa stretol premiér Ľudovít Ódor. Diskutovali o proeurópskom smerovaní Slovenska, spoločných hodnotách, slobode a právnom štáte. Bavili sa aj o implementácii plánu obnovy a odolnosti či o snahe hľadať riešenia týkajúce sa dovozu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny. TASR o tom informoval tlačový a informačný odbor úradu vlády.
„Plán obnovy je katalyzátorom systémových zmien v krajine, má za sebou niekoľko nespochybniteľných úspechov. Teraz je dôležité nepoľaviť, ale pokračovať v rýchlo rozbehnutom vlaku. Práve prebieha dlhodobo plánovaná aktualizácia plánu obnovy, s Európskou komisiou nám ostáva dorokovať niekoľko otvorených otázok najmä okolo novej zelenej kapitoly REPowerEU,“ uviedol premiér. Spolu s vicepremiérkou Líviou Vašákovou informovali predsedníčku Komisie o tom, že pre Slovensko je tento rok kľúčové požiadať o tretiu platbu.
Čo sa týka dovozu niektorých poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny, predseda vlády potvrdil potrebu hľadať spoločné a najlepšie riešenie s partnermi. Považuje za nutné aj to, aby EK reflektovala na naše výhrady. „Naším cieľom je najmä export ukrajinských produktov do tretích krajín a od Komisie očakávame, že predstaví ďalší spoločný postup,“ skonštatoval. Deklaroval, že Slovensko naďalej podporuje tzv. koridory solidarity, ktoré Ukrajine pomáhajú exportovať poľnohospodársku produkciu a zabraňujú vzniku potravinových kríz v krajinách tretieho sveta.
Zopakoval, že Slovensko patrí k podporovateľom Ukrajiny pri jej integrácii do EÚ. „Stabilná a rozvinutá Ukrajina znamená stabilné a rozvinuté Slovensko,“ podčiarkol Ódor s tým, že Slovensko má prax s reformami a integračným procesom a v tomto chce byť svojmu východnému susedovi nápomocné.
Nový plán rastu pre západný Balkán
Následky Putinovej agresívnej vojny zasiahli aj šesť západobalkánskych krajín a preto európske krajiny na západný Balkán rozšírili tie isté solidárne opatrenia, ktoré prijali v rámci Únie, pripomenula na Globsecu Von der Leyenová. „Dnes by som chcela predstaviť novú iniciatívu, ktorej cieľom je využiť tento dôležitý moment v regióne. Ide o nový plán rastu pre západný Balkán. Chceme nadviazať na pokrok dosiahnutý v posledných mesiacoch. Chceme však tiež priniesť obyvateľom západného Balkánu niektoré výhody členstva v EÚ už dnes.
Plán rastu, ktorý dnes navrhujeme, je postavený na štyroch pilieroch: Po prvé, priblížiť západný Balkán k jednotnému trhu EÚ. Po druhé, prehĺbiť regionálnu hospodársku integráciu. Po tretie, urýchliť zásadné reformy. A po štvrté, zvýšiť predvstupové fondy,“ opísala s tým, že je to do určitej miery nový prístup Európskej únie. „Nežiadame len našich partnerov, aby podnikli nové kroky smerom k nám. Aj my robíme veľký krok smerom k nim. Naším spoločným cieľom je urýchliť ich cestu do EÚ a preto približujeme našu Úniu k západnému Balkánu,“ podotkla s tým, že to, že chcú západnému Balkánu ponúknuť niektoré výhody členstva vopred zároveň znamená, že aj určité požiadavky členstva musia byť splnené tiež vopred.
Čítajte viac Brocková na Globsecu: Rusko musíme čo najviac izolovať
„História je v pohybe. Putin chcel uchvátiť Ukrajinu pre Rusko. Kalkuloval s tým, že Európska únia to jednoducho prijme. Namiesto toho sa Ukrajina statočne postavila na odpor a odbíja ho. A my v Európe správne a neochvejne stojíme na strane Ukrajiny,“ povedala a ubezpečila, že „Ukrajina vyjde z tejto vojny silnejšia“. Pripomenula tiež davy ľudí, ktorí mávajú európskymi vlajkami v Moldavsku a Gruzínsku, a zbližovanie západného Balkánu a Únie. „Toto je chvíľa, ktorú treba využiť a vytvoriť jednotnejšiu Európu,“ vyzvala na záver.