Janine sedí vo svojom byte s dcérou Bettinou. Jej sťahovanie do Landais bolo ťažké. Sedemdesiatšesťročná pacientka strávila celý profesný život starostlivosťou o ľudí s demenciou. Teraz je sama chorá. Trvalo jej tri mesiace, kým sa usadila. V týchto dňoch často zabúda, že už nie je opatrovateľkou, a väčšinu času sa snaží starať o svojich spoluobčanov v obci.
„Bola mĺkva, stále sama doma. Nikam veľmi nechodila. Čakala na svoje deti a vnúčatá. Dnes vedie nesmierne bohatý spoločenský život,“ uviedla jej dcéra Bettina na otázku, či si u svojej matky po nasťahovaní nevšimla nejaké zmeny. „Darí sa mi,“ dodáva k tomu s úsmevom Janine.
Dedinka Landais je experiment, ktorý má ukázať, či odstránenie stresu u ľudí s Alzheimerovou chorobou môže pomôcť spomaliť rozvoj choroby, píše server ITV News.
Keď tu strávite pár dní, uvedomíte si, že všetko nie je také, ako sa zdá. Na prvý pohľad vyzerá supermarket ako každý iný, potom si všimnete, že nemá žiadne pokladne. Spomenúť si na platenie za tovar môže byť pre ľudí s demenciou problém. Ale tu tento tlak odpadá.
V mietnej knižnici stojí drevený kočiar, hovorí sa mu „vlak kamkoľvek“. Psychologička Nathalie Bonnetová vo vnútri organizuje sedenia s pacientmi, súčasne tu hrá film o vidieckej ceste. „Ide o pocit slobody,“ vysvetľuje terapeutka.
„Existuje časový rozdiel medzi skutočným životom, ktorý tu žijú, a spomienkou na ten bývalý. Vlak ponúka riešenie,“ hovorí psychologička. „Keď ste v pokoji, udržujete si každodenné zručnosti, a to je náš cieľ. Čím väčšiu pohodu cítia, tým viac si zachovávajú bežné kompetencie,“ dodáva.
Čítajte viac Zabúdate? Bojíte sa alzheimera a parkinsona? Neuveríte, čo pomôže zlepšiť funkcie mozgu
Prvé náznaky ukazujú, že tento prístup by mohol fungovať. Experiment vedie tím výskumníkov z univerzity v Bordeaux. Na čele s profesorkou Hélène Amievaovou navštevujú Landais každých šesť mesiacov, aby sa porozprávali s obyvateľmi a sledovali, ako sa u nich choroba vyvíja.
„Prvé výsledky sú celkom sľubné,“ hovorí profesorka Amievaová. „Dochádza k zlepšeniu nielen v mozgu, ale aj v správaní,“ dodáva.
U ľudí s Alzheimerovou chorobou často nastanú zmeny v správaní. Tu to však nie je typické, čo profesorka Amievaová a jej tím zdokumentovali. „Pôsobenie na kvalitu života, na úzkosť, na duševné zdravie je spôsob, ako aspoň mierne spomaliť tempo úbytku kognitívnych funkcií,“ vysvetľuje.
Uznáva, že tento prístup nie je lacný. Projekt stojí približne sedem miliónov eur ročne a je z veľkej časti financovaný francúzskou vládou. Obyvatelia platia ročný poplatok 28-tisíc eur, zatiaľ čo v bežnejšom domove dôchodcov je to približne 20-tisíc eur.
„Je to nákladnejšie. Ale ak je to spojené s jednoznačne lepšou kvalitou života ľudí, čo chcieť viac?“ uzatvára profesorka.
Čítajte viac Nový liek spomaľuje postup Alzheimerovej choroby o tretinu. Zachraňuje ale životy?