Čítajte viac Ruskí okupanti sa pokúsia zničiť Kachovskú priehradu. Rozliaty Dneper im môže pomôcť
Pre porovnanie: najväčšia slovenská nádrž Oravská priehrada má rozlohu 35 kilometrov štvorcových, čo znamená, že Kachovská priehrada je takmer 62-krát väčšia. Najväčší celkový objem zadržiavanej vody na Slovensku má Liptovská Mara a to 360,5 mil. metrov kubických (0,3605 kilometrov kubických), Kachovská má objem 18,2 kilometrov kubických, teda 50-krát viac.
Kachovka leží vo výške 44 metrov nad morom, priehradné jazero je dlhé 230 kilometrov a široké maximálne 25 kilometrov. Hlboké je v priemere 8,4 metra, v najhlbšom mieste 36 metrov. Jazero zamŕza koncom novembra až začiatkom decembra, rozmŕza v polovici februára až začiatkom marca. Z priehrady odteká okrem Dnepra ešte Severokrymský kanál, ktorý slúži suchej oblasti severného Krymu na zavlažovanie a zásobovanie vodou.
Výstavba priehrady vytvorila hlbokovodnú cestu na dolnom toku Dnepra a jej vody sa využívajú na lodnú dopravu, zavlažovanie, zásobovanie vodou, na rybolov a rekreáciu. Priehradné jazero zasahuje až k Záporožiu, kde okolo ostrova Chortycja pod jeho vodami zanikli obávané pereje, od ktorých mesto odvodzuje svoj názov (za porihy = za perejami).
Priehradu od začiatku vlaňajšej invázie na Ukrajinu okupujú Rusi. Tí začiatkom novembra minulého roka otvorili prepady pri Kachovskej elektrárni a objem priehrady klesol na najnižšiu úroveň za posledné tri desaťročia, čo ohrozilo zásobenie pitnou vodou rovnako ako chladiaci systém pre Záporožskú jadrovú elektráreň.
Od vlaňajšieho decembra do tohtoročného februára klesla vodná hladina o dva metre. Od februára hladina vody v priehrade neustále stúpala a podľa ukrajinskej spoločnosti Ukrhidroenerho stoja ruské aktivity na priehrade za zaplavením viacerých osád v ukrajinskej Záporožskej oblasti.
O možnom zničení Kachovskej priehrady sa špekulovalo už dlhší čas. Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) uviedol už vlani na konci októbra, že ruské sily sa pravdepodobne pokúsia priehradu vyhodiť do vzduchu, čím sa budú snažiť zakryť svoje stiahnutie z oblasti a zároveň zabrániť ukrajinským silám, aby ich prenasledovali hlbšie do Ruskom okupovanej Chersonskej oblasti.
ISW uviedol, že Rusko má „všetky dôvody na to, aby sa pokúsilo poskytnúť krytie svojim ustupujúcim silám a navyše tak rozšírilo rieku Dneper, ktorú by ukrajinské sily museli prekročiť, aby mohli pokračovať v protiofenzíve“. O zamínovaní priehrady a možnom útoku na ňu hovoril aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Ruské invázne sily poničili už aj iné ukrajinské priehrady. Vlani v septembri poškodil masívny ruský útok hrádze Karačunivskej priehrady pri meste Kryvyj Rih, a spôsobil zatopenie viac ako stovky domov. Voda v rieke Inhulec po zásahu priehrady vystúpila z jedného na bezmála dva metre. Aby znížili hladinu vody, museli úrady odpáliť časť hydraulických štruktúr dole po prúde.
Ukrajinské úrady koncom tohto mája tiež informovali o poškodení Karlivskej priehrady v Doneckej oblasti po ruskom ostreľovaní, ktoré ohrozilo zaplavením niekoľko obcí. „Ruská okupačná armáda od začiatku invázie neustále ostreľuje Karlivku, zasahuje hrádzu a ignoruje fakt, že v dôsledku týchto akcií budú trpieť predovšetkým civilisti,“ uviedol oblastný šéf Pavlo Kyrylenko podľa servera Ukrajinska pravda. Agentúra Unian napísala, že ukrajinské úrady tam evakuovali asi tri desiatky ľudí. Karlivská priehrada sa nachádza neďaleko okupovaného Donecka a tiež frontovej línie.
Čítajte viac 466. deň: Kachovská priehrada vyletela do vzduchu. Zelenskyj: Plány Ukrajiny na protiofenzívu to neovplyvní
História pozná aj ďalšie útoky na priehrady počas vojnových konfliktov. Známe sú „skákajúce bomby“ britského Kráľovského letectva (RAF), ktoré zničili nemecké priehrady počas druhej svetovej vojny. Vymyslel ich konštruktér Barnes Wallis zo zbrojovky Vickers na princípe hádzania žabiek po vode. Po náročných testoch takto v polovici mája 1943 britské bombardéry úspešne pretrhli hrádze priehrad Möhne a Eder a spôsobili rozsiahle záplavy. Desať metrov vysoká vlna, ktorá sa valila krajinou rýchlosťou 25 kilometrov za hodinu, strhla alebo vážne poškodila päť desiatok mostov, zničila alebo poničila 120 tovární, odplavila poľnohospodársku pôdu a zatopila niekoľko baní. Záplavy vyvolané pretrhnutím priehrad zabili 1 300 (podľa niektorých zdrojov až 1 600) ľudí, z veľkej časti vojnových zajatcov, najmä sovietskych.
V auguste 1941, po útoku nacistického Nemecka na Sovietsky zväz, vyhodili jednotky stalinskej tajnej polície NKVD čiastočne do vzduchu Dneperskú vodnú elektráreň na rieke Dneper nad ostrovom Chortycja. Následné záplavy si vyžiadali obrovské ľudské obete – nemecké straty sa odhadujú na 1 500 osôb, na strane sovietskej armády i obyvateľstva zahynulo až 120 000 ľudí. Do leta 1942 Nemci priehradu opravili, na jeseň nasledujúceho roka sa však k nej znovu priblížil front. Nemci boli rozhodnutí vodné dielo úplne zničiť, ale sovietskym vojakom sa podarilo časť výbušnín zneškodniť. Aj tak priehradu poničili a po nových opravách bola znovu uvedená do prevádzky v roku 1950.