Výsledky prieskumu, ktorý pre noviny Bild am Sonntag urobil inštitút INSA, zasiahli koaličné strany ako studená sprcha. Zatiaľ čo ich preferencie dlhodobo klesajú alebo stagnujú, popularita extrémistov závratne stúpa.
Obľuba na východe
Keby sa voľby do Spolkového snemu konali začiatkom júna, vyhrala by opozičná kresťanskodemokratická aliancia CDU/CSU s 27 percentami.
O druhé miesto by sa delili SPD a AfD (obe 19 percent), za nimi by skončili koaličné strany Zelení (13 percent) a liberálna FDP (deväť percent). Opozičná ľavicová strana Linke by získala päť percent hlasov.
Pre AfD, ktorú by dnes podporil takmer každý piaty volič v Nemecku, sú to najlepšie preferencie od prieskumu v septembri 2018, keď sa vyšplhala na 18 percent. Spolupredseda a hovorca strany Tino Chrupalla výsledky vníma ako potvrdenie správnosti vytýčeného kurzu a vymedzenia sa voči Zeleným.
Čítajte viac Nemecká polícia vyšetruje extrémistickú AfD z podnecovania nenávisti
„Občania vidia, kam vedie hodnotová politika Zelených: k ekonomickej vojne, zdražovaniu a deindustrializácii. Naša stratégia pre Nemecko sa volá suverenita!“ zhodnotil na twitteri.
Pre médiá tiež zdôraznil, že AfD nie je iba „stranou protestu“, ale čoraz viac ľudí by ju volilo z presvedčenia. To však prieskumy vyvracajú – až 67 percent prívržencov AfD ju podporuje preto, lebo ich ostatné strany sklamali.
Keďže voľby do Bundestagu by sa mali konať až v septembri 2025, politikov „semaforovej koalície“, ako nemeckú vládu prezývajú, znepokojujú skôr blížiace sa krajinské voľby. Už na budúci rok si totiž poslancov budú vyberať voliči v spolkových krajinách na východe – v Sasku, Durínsku a Brandenbursku.
Foto: SITA/AP, Georg Wendt
A práve vo východných častiach Nemecka (na území bývalej NDR) majú extrémisti z AfD najväčšiu podporu. Zatiaľ čo v spolkových krajinách na západe by ich volilo iba päť až 14 percent respondentov, v spolkových krajinách na východe majú s výnimkou Berlína (deväť percent) podporu 25 až 32 percent. Už o rok by tak mohli získať moc v niekoľkých nemeckých regiónoch.
AfD môžu zakázať
„Robí mi to starosti,“ priznal pre televíziu RTL spolkový kancelár Olaf Scholz. Ako však dodal, verí, že sa jeho strana opäť spamätá. „Som si celkom istý, že SPD – tak ako pri posledných voľbách do Spolkového snemu – aj pri tých budúcich dopadne dobre a dostane vládny mandát,“ ubezpečil.
Nie všetci sú však optimisti. Zelení už napríklad opozičných politikov z CDU/CSU vyzvali, aby spoločne vystúpili proti AfD. „Aktuálne prieskumy sú varovným signálom a pokynom pre všetky demokratické strany. Pozývame úniu, aby spolu s nami bojovala proti nepriateľom demokracie,“ vyhlásila manažérka Zelených Emily Büningová.
Generálny tajomník CDU Mario Czaja reagoval, že za nárast AfD môže politika vládnej koalície, ktorá ľudí zneisťuje. „Musíme si však, pravdaže, sebakriticky položiť otázku, prečo sa títo sklamaní voliči obracajú k extrémistom,“ uviedol pre mediálny dom Funke.
Čítajte viac AfD rastie. Hlavne vo východnom Nemecku
Dobré výsledky AfD oživili otázku o jej legitimite. Strana je známa svojou nenávistnou kampaňou proti migrantom a multikulturalizmu. Spolkový úrad na ochranu ústavy ju už v marci 2021 zaradil medzi podozrivé pravicovo-extrémistické subjekty, čo o rok neskôr potvrdil aj správny súd v Kolíne nad Rýnom. AfD sa odvolala, a tak problém stále rieši súd.
Nemecký inštitút pre ľudské práva pred pár dňami vyhlásil, že existujú predpoklady na to, aby stranu zakázali. Organizácia, ktorej úlohou je predchádzať porušovaniu ľudských práv, v analýze pripomína, že AfD aktívne a podľa plánu pristupuje „k presadeniu svojich rasistických a extrémistických cieľov“.
Strana sa tiež údajne snaží posunúť hranice slovného prejavu tak, aby si spoločnosť zvykla na jej rasistické a nacionalistické postoje.
Autor analýzy Hendrik Cremer však zároveň upozornil, že inštitút nie je za to, aby AfD zakázali. „Tým, ktorí sú na to oprávnení, len odporúčame, aby materiál priebežne pripravovali a boli schopní konať,“ vysvetlil.
Politika strachu
Pri posledných voľbách do Spolkového snemu v roku 2021 skončila strana AfD s 10,3 percenta hlasov na piatom mieste a v 736-člennom Bundestagu má dnes 78 poslancov. Profiluje sa ako odporkyňa vládnej politiky a oficiálnych zákazov (vystupuje napríklad proti zákazu predaja áut so spaľovacím motorom).
Podľa nemeckého sociológa Elmara Brählera, ktorého nedávno citovali noviny Morgenpost, je typický volič AfD muž stredného veku žijúci na vidieku.
Ako priblížil, strana ani nepotrebuje otvárať vlastné témy alebo ponúkať riešenia. Stačí, ak v spoločnosti šíri obavy – z migrantov, energetickej krízy, z vojny na Ukrajine, inflácie či zo zdražovania.
„To všetko v ľuďoch vzbudzuje strach. A ten AfD využíva,“ zhodnotil Brähler, ktorý je presvedčený, že vďaka tejto politike si strana na spolkovej úrovni môže získať podporu až 20 či 25 percent.