Z Charkovskej a Mykolajevskej oblasti ruských okupantov vlani vytlačila jesenná ukrajinská ofenzíva. Odeská oblasť je častým terčom raketových a dronových útokov, Moskve sa ale o výsadok do tohto čiernomorského regiónu zatiaľ ani nepokúsila. Dohromady tieto tri regióny majú rozlohu asi 90-tisíc kilometrov štvorcových, bezmála dvojnásobok Slovenska.
Senátor, zastupujúci v hornej komore ruského parlamentu Moskvou anektovaný Krym, vyjadril pochybnosti o skorom a verejnom súhlase Ukrajiny s rokovaniami. Poznamenal však, že v prípade, že by sa Kyjev týchto území vzdal, bolo by možné začať dialóg. Ukrajinská strana by pri tom podľa neho musela sama vyjadriť pripravenosť na rokovania.
„Môže to byť východiskový bod pre rokovania,“ povedal pre spravodajský portál Ura.ru Cekov. „Zároveň sa z programu neodstraňuje demilitarizácia, denacifikácia, neutrálny status,“ pripomenul ciele, ktoré vytýčil šéf Kremľa Vladimir Putin, keď vlani 24. februára spustil ozbrojenú inváziu na Ukrajinu. „Keď budú na to pripravení, ponúknu rokovania,“ dodal senátor.
Poprední kremeľskí propagandisti, napríklad televízny moderátor Vladimir Soloviov a politológ Sergej Markov, Cakova verejne pochválili za návrh požadovať od Kyjeva ďalšie tri regióny k piatim, ktoré už Moskva nelegálne anektovala. Podľa Markova je niekdajší šéf krymského autonómneho parlamentu a poslanec ukrajinskej Verchovnej rady, ktorého Moskva po okupácii polostrova za zradenie Kyjeva odmenila senátorským kreslom, „skúsený, odvážny a vlastenecký politik“.
Iný názor má nezávislý publicista Anatolij Nesmian, podľa ktorého stavať otázku tak, ako to spravil senátor Cekov, nemá vôbec nijaký zmysel. „Mimochodom, celá politika súčasného Ruska plne zodpovedá tejto nerozumnej reakcii,“ napísal Nesmian na Telegrame.
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v týchto dňoch zopakoval, že v súčasnosti neexistuje základ pre dialóg s Ukrajinou. V pravidelnom nedeľnom programe Moskva.Kremeľ.Putin štátnej televízie Rossija 1 poznamenal, že Kyjev nie je pripravený sadnúť si za rokovací stôl a ukrajinské úrady sa nekontaktujú s Moskvou.
„Teraz neexistuje základ, ani len chabý, aby sme vybudovali aspoň nejaký druh dialógu. Vidíme: po A – neochotu režimu, po B – nepripravenosť, po C – zákaz zo strany vlastníkov režimu, povedané bez akýchkoľvek diplomatických vykrúcačiek. Preto teraz neexistujú žiadne predpoklady na rokovania, “ povedal Peskov podľa denníka Izvestia.
Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov zase minulý týždeň uviedol, že Kyjev nepotrebuje sprostredkovateľov na dialóg s Moskvou, ak ciele ruskej „špeciálnej operácie“ zostanú nezmenené.
„Všetkým záujemcom o sprostredkovanie uzmierenia sme povedali: ak hovoríte o mediácii alebo sprostredkovaní, potom pravidlom každého mediátora je najprv stanoviť a identifikovať záujmy strán,“ poznamenal ukrajinský minister v diskusii spravodajského portálu NV.ua.
„Náš záujem je veľmi jednoduchý: žiť v pokojnej krajine, neokupovanej, normálne, v dobrom susedstve so všetkými. A záujem Rusov bol vyjadrený v tzv . špeciálnej vojenskej operácii – a to je denacifikácia, demilitarizácia, „deNATOizácia“ a podobne. Vlastne vymazať ukrajinský národ z povrchu zemského, lebo vraj podľa ich názoru neexistujeme. Preto hovorím, najprv identifikujte záujem Rusov, či sa u nich zmenil. Ak sa zmení, vyjasní sa takzvaná ZOPA (zóna možnej dohody). Ak nie, zostaňte v poradí, nejako si tu bez vás poradíme, najskôr nech odídu,“ dodal Reznikov.