Zvýšiť podiel študentov etnických menšín sa týmto spôsobom podľa Harvardu snaží 40 percent vyšších odborných a vysokých škôl v USA, píše Reuters. Spravodajský server Politico poznamenal, že rozhodnutie súdu je „veľkou ranou pre pozitívnu diskrimináciu vo vyššom školstve“.
Súd konzervatívnou väčšinou svojich členov rozhodol v prospech aktivistickej skupiny Students for Fair Admissions (Študenti za spravodlivé prijímačky), ktorá severokarolínskú univerzitu na súde už v roku 2014 obvinila, že znevýhodňuje belošských uchádzačov o štúdium a tiež tých s ázijskými koreňmi.
UNC ako verejná univerzita podľa skupiny a súdu porušovala 14. dodatok americkej ústavy o rovnosti pred zákonom, ak pri výbere študentov brala do úvahy ich etnickú príslušnosť. V prípade Harvardu skupina argumentovala zákonom z roku 1964, ktorý zakazuje diskrimináciu na základe rasy či štátnej príslušnosti pri rozdeľovaní federálnej finančnej podpory.
"Univerzity sa príliš dlho chybne domnievali, že základným kritériom pre posudzovanie hodnoty jednotlivca nie sú pokorené výzvy, nadobudnuté schopnosti a získané skúsenosti, ale farba jeho kože. Naša ústavná história túto voľbu netoleruje, "okomentoval rozhodnutie predseda najvyššieho súdu John Roberts.
Sudkyňa Sonia Sotomayorová naopak za menšinu argumentovala, že rozhodnutie pozitívnej diskriminácie zakázať „zvráti desiatky rokov významného pokroku“.
Na ôsmich najprestížnejších amerických univerzitách, medzi nimi na Harvarde alebo Yale, vzrástol počet študentov etnických menšín roky 2010 a 2021 o 55 percent. V roku 2021 tak týchto študentov na amerických kampusoch bolo 35 percent, odkazuje sa Reuters na federálne štatistiky.
Na rozhodnutie už v hromadnom emaile rozoslanom „členom harvardskej komunity“ reagoval prezident univerzity Lawrence Bacow, píše denník The New York Times (NYT). Bacow uviedol, že škola sa rozhodnutie súdu podriadi a okrem iného pripomenul, že predseda súdu Roberts napísal, že školy môžu pri prijímacích konaniach stále zohľadňovať, ako študenti v prijímacích esejach popisujú, ako im ich etnická príslušnosť ovplyvnila život.
Zástancovia ústretovejšieho prístupu voči ľuďom z etnických menšín na kampusoch amerických univerzít boli po desaťročia mnohé vzdelávacie a vojenské inštitúcie i firmy, ktoré sa usilovali o zmiernenie rasového vylúčenia v americkej spoločnosti a tiež o dosiahnutie väčšej diverzity na školách a pracoviskách, ktorá podľa podporovateľov inštitúciám prinesie viac užitočných pohľadov a prístupov.
Kritici tohto prístupu argumentujú, že je vlastne sám o sebe diskriminačný. Mnoho amerických konzervatívcov, predovšetkým z Republikánskej strany, uvádza, že zvýhodňovanie akejkoľvek rasy je protiústavné, a to bez ohľadu na účel, ktorý má plniť.
Podporovanie menšín sa pod názvom „affirmative action“ v USA zrodilo v šesťdesiatych rokoch s cieľom odstrániť rasovú segregáciu a dať všetkým Američanom rovnakú príležitosť v práci a vo vzdelávaní. S jeho zákazom bude pre školy teraz výrazne ťažšie naberať také súbory študentov, ktoré budú odrážať etnické zloženie populácie v Spojených štátoch.
Podporu affirmative action v prieskume agentúr AP a NORC však vyjadrilo 63 percent dospelých Američanov, hoci len málo z nich sa domnieva, že by etnická príslušnosť mala hrať „významnú úlohu“ pri výbere študentov.
Dnešné rozhodnutie by podľa NYT mohlo mať ďalekosiahle dôsledky nielen pre univerzity a vyššie odborné školy, ale aj pre trh práce, na ktorý by mohlo začať prúdiť menej ľudí etnických menšín s vysokým vzdelaním a zamestnávatelia sa budú opäť zamýšľať nad tým, ako pristupovať k etnicite uchádzača pri pracovných pohovoroch, Píše denník.