Cez videohovor sa k stretnutiu pripojil prezident Volodymyr Zelenskyj a na summit zavítal aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Už 11. a 12. júla sa vo Vilniuse bude konať summit Severoatlantickej aliancie, ktorý sa, samozrejme, tiež bude venovať situácii v súvislosti s ruskou vojnou.
Podpora pre Ukrajinu
Zelenskyj od NATO chce, aby mal Kyjev do budúcnosti otvorenú cestu do aliancie. Hlava štátu však uznáva, že členom sa jeho krajina nestane, kým zúri vojna.
Aj cesta Ukrajiny do EÚ by mala byť otvorená. Kyjev verí, že do konca tohto roku dostane zelenú, aby začal prístupové rokovania.
"Radi by sme tiež výraznejšie podporili Ukrajinu v jej integračných snahách. Dobre vieme, že má nejakú domácu úlohu, ale sme pripravení jej z našej strany poskytnúť jasnejší záväzok, že ak sa to podarí, tak ešte v tomto roku ich posunúť na ďalšiu úroveň,“ uviedol Ódor s tým, že pripomenul sedem kritérií, ktoré musí Kyjev splniť pred otvorením procesu prístupových rokovaní.
Na summite, ktorý dnes pokračuje, sa hovorilo aj o bezpečnostných záväzkoch pre Ukrajinu, ktoré by jej únia mohla poskytnúť. Zatiaľ je to však veľmi vágny termín a nie je ani jasné, či by ich Kyjev mohol dostať ešte pred skončením vojny.
"Budeme hovoriť o tom, že na geopolitickej scéne Spojené štáty aj aliancia majú nejaký názor na to, ako v prípade Ukrajiny postupovať z hľadiska ubezpečení týkajúcich sa jej bezpečnosti. Nechcem, aby z tejto témy EÚ vynechali,“ vysvetlil Ódor. "Ide teda o to, aby sme mali silný a jednotný hlas, čo budeme komunikovať Ukrajine. Každý líder si pod pojmom bezpečnostné záruky predstavuje niečo iné. Slovensko chce, aby Ukrajina mohla ísť smerom k mierovému riešeniu. No pokiaľ nie je možné naštartovať tento mierový proces, EÚ musí pomáhať Kyjevu cez všetky mechanizmy, ktoré máme k dispozícii,“ zdôraznil predseda vlády.
Diskusia na summite sa týkala aj využitia zmrazených ruských peňazí na obnovu Ukrajiny. „Naša pozícia zatiaľ je, že by sme sa nemali dotýkať samotných aktív, ale čo sa týka výnosov z nich, viem si predstaviť, žeby boli použité v prospech Ukrajiny," uviedol Ódor.
Rokovania o podpore pre Kyjev však komplikuje najmä Maďarsko. Vláda Viktora Orbána momentálne napríklad blokuje vojenskú pomoc vo výške 500 miliónov eur pre Ukrajinu z Európskeho mierového nástroja. Budapešť sa sťažuje, že Kyjev označil najväčšiu maďarskú komerčnú banku OTP za medzinárodného sponzora vojny.
"Nenazval by som to politický nátlak, ale budeme argumentovať v prospech toho, aby sa tie peniaze uvoľnili,“ vyhlásil Ódor.
Čítajte viac Orbán: Putin nie je vojnový zločinec. Čo na to hovorí Ódor?
Zmenila vojna Európu?
"Môžeme používať veľké slová, ako ruská vojna zmenila Európsku úniu, ale skôr by som hovoril o evolúcii. Je to ďalší krok k tomu, aby sme si uvedomili, že prechádzame do multipolárneho sveta, a že USA nebudú jeho policajtom. EÚ sa musí prispôsobiť tejto situácii. Samozrejme, urobila už bezprecedentné kroky. Pozrite sa, ako využívame Európsky mierový nástroj, keď jeho prostredníctvom podporujeme Ukrajinu, teda štát, ktorý bojuje. V podstate sa dá povedať, že EÚ sa do vojny zapojila, hoci nepriamo. Chcel by som tu pochváliť aj šéfa diplomacie Josepa Borrella, že dokázal udržať dvadsaťsedmičku pohromade, čo sa týka sankcií proti Rusku,“ povedal pre Pravdu expert na medzinárodné vzťahy Miguel Otero-Iglesias z madridského inštitútu Elcano.
Odborník predpokladá, že EÚ bude ďalej hľadať možnosti, ako sa posilniť v oblasti obrany a bezpečnosti, hoci nie všetky členské štáty chcú v tomto zaradiť rovnakú rýchlosť. "Západná Európa veľa diskutuje o myšlienke strategickej autonómie. No stredná a východná Európa, ako viete, je na tento termín do značnej miery alergická. Má totiž pocit, že strategická autonómia môže byť nástrojom na oslabenie našich vzťahov so Spojenými štátmi,“ ozrejmil Otero-Iglesias.
Podľa neho však toto nie je veľmi produktívna debata. "Je to skoro až schizofrenická diskusia, či by z vojenského hľadiska silnejšia EÚ mohla oslabiť NATO. Pravdupovediac, myslím si, že je to nezmysel. Podľa mňa by výraznejšie vojenské kapacity únie Severoatlantickú alianciu iba posilnili. Nevnímam to tak, že je to spôsob, ako pretrhať väzby s USA. Amerika zostane naším kľúčovým partnerom. Ale aj vojenskí experti upozorňujú, že aliancia v podstate stojí na jednom pilieri, na Spojených štátoch. Čo by bolo zlé na tom, keby ich NATO malo dva? Teda aj európsky. Dva piliere obyčajne znamenajú väčšiu stabilitu. Príliš veľká závislosť EÚ od USA nie je veľmi pozitívna vec. Ani pre jednu stranu,“ dodal Otero-Iglesias.