Podľa prieskumov by hlasovanie mali vyhrať konzervatívci. Popularita Ľudovej strany sa pohybuje od 31 do 36 percent. Socialisti majú vo výskumoch okolo 28 percent, Vox 12 až 14 percent, rovnako ako platforma radikálnej ľavice Sumar.
Konanie predčasných volieb oznámil španielsky socialistický predseda vlády Pedro Sánchez v máji. Bol to od neho veľmi riskantný krok, ale asi nemal veľmi na výber, však?
Asi nie. Keď to Sánchez oznámil, väčšina komentátorov tvrdila, že je to svojím spôsobom geniálne rozhodnutie. Jeho socialisti mali vtedy za sebou porážky v regionálnych a miestnych voľbách. Pravica si však tieto víťazstvá nemohla príliš vychutnať, lebo Sánchez vyhlásil predčasné hlasovanie o zložení parlamentu. Opozícia sa teda musela zamerať naň. Premiér by však tak či onak musel ísť do volieb v novembri či decembri, čiže to, čo sa deje, nie je až také dramatické. Sánchezovo rozhodnutie malo krátkodobý vplyv na politickú scénu, ale faktom je, že potom ho už prekryla kampaň. No dá sa povedať aj to, že Sánchez konal tak, ako je u neho zvykom. Rád preberá iniciatívu.
V prieskumoch socialisti zaostávajú za konzervatívcami. Prečo je to tak?
Hlavným dôvodom je, že pravicoví ľudovci a krajne pravicový Vox boli schopní vytvoriť politický rámec, v ktorom sa voľby konajú. Voličom vnútili myšlienku, že Sánchez a jeho socialisti takmer zradili Španielsko, lebo vo vláde spolupracovali s ľavicovým Podemosom a v parlamente sa opierali o podporu baskických a katalánskych strán, ktoré žiadajú nezávislosť. Dá sa povedať, že pravica urobila múdro, že sa na to zamerala, pretože ekonomická situácia v Španielsku je lepšia ako v mnohých iných európskych krajinách. Najmä, keď zoberieme do úvahy celkovú situáciu, teda ruskú vojnu proti Ukrajine, energetickú krízu a, samozrejme, pandémiu.
Má niečo spoločné so skutočnosťou, keď pravica tvrdí, že socialisti v podstate zradili Španielsko? Alebo je to len politická fikcia na prilákanie voličov?
V zásade je to fikcia, nie realita. Nie som si však istý, či na tom v dnešnej dobe záleží, ako pravdepodobne viete. Odkaz pravice sa opiera o politiku emócií, v ktorej centre je vzťah k národnému štátu. Socialisti a Podemos takmer štyri roky tvorili koaličnú vládu a nemali medzi sebou takmer žiadne spory. V parlamente však nedisponovali väčšinou, takže z času na čas potrebovali podporu poslancov od katalánskych a baskických ľavicových strán, ktoré žiadajú nezávislosť ich regiónov. Vláda s nimi presadila viaceré sociálne zákony, ktoré boli v prospech všetkých Španielov. Pravica však hovorí, že socialisti vládli v aliancii s baskickými teroristami. Je to síce fiktívny, ale veľmi silný odkaz, pretože dlhé roky teroristická skupina ETA formovala baskickú a španielsku politiku.
Z prieskumov vyplýva, že ľudovci na vládnutie takmer určite budú potrebovať krajne pravicový Vox. Aká je volebná stratégia týchto radikálov? Usilujú sa nejako zmierniť svoju rétoriku, ako sme boli svedkami pri iných krajne pravicových stranách, alebo je Vox plný mizogýnnych politikov a popieračov klimatických zmien, ako mu vyčítajú kritici?
Krajne pravicový Vox sa oddelil od ľudovcov, čiže v skutočnosti tieto strany nemajú od seba ďaleko. Prieskumy naozaj ukazujú, že môže vzniknúť koalícia týchto subjektov. Dá sa povedať, že Vox už v španielskej politike zaznamenal víťazstvo, hoci je pri moci len na niekoľkých miestach na regionálnej a lokálnej úrovni. No jeho výhrou je, že konzervatívci prebrali viaceré jeho odkazy a prispôsobili si ich. Samozrejme, v tomto nie je Španielsko výnimočné. Tento prienik medzi pravicou a krajnou pravicou vidíme v Británii, Maďarsku, Taliansku či vo Francúzsku. Nemyslím si, že by mal Vox nejaký dôvod zmierniť svoju rétoriku. Veď sa deje to, čo bolo v Španielsku nemysliteľné ešte pred piatimi rokmi. Vox sa pohŕdavo vyjadruje na adresu migrantov či práv žien. Robí to verejne a konzervatívci ho za to príliš nekritizujú. Takže, ako som povedal, je to v istom zmysle víťazstvo krajnej pravice.
Ako ovplyvnila ruská vojna proti Ukrajine kampaň a ako sa k nej stavajú hlavné strany, teda socialisti, ľudovci, Sumar a Vox?
Nie sú medzi nejaké veľké rozdiely, keďže výrazne podporujú vládu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Španielska ľavica je síce tradične kritická k USA, ale v tomto prípade Sumar príliš nevystupuje proti NATO a Washingtonu. V prípade Ukrajiny by bolo skutočne mimoriadne ťažké preukazovať nejaké sympatie k Rusku Vladimira Putina. Vox, podobne ako mnohé iné európske krajne pravicové strany, mal pred inváziou pomerne blízko ku Kremľu. Vláda v Moskve ho výrazne podporovala hlavne pre jeho kritiku Európskej únie. Vox má blízko k autoritatívnym vládcom, ale uvedomil si, že v momentálnej situácii by to nebol dobrý nápad, keby to vyzeralo tak, že má blízko k Putinovi. Čo sa týka socialistov a konzervatívcov, tí sa v podstate držia toho, čo hovorí Severoatlantická aliancia. Celkovo sa však dá povedať, že vojna nehrá veľkú úlohu v kampani a ani v španielskej domácej politike. Azda okrem debaty o vyšších cenách energií.
Pýtal som sa vás na vojnu aj preto, lebo premiér Sánchez minulý týždeň oznámil, že Španielsko v rámci NATO misie pošle na Slovensko 700 vojakov. Diskutovalo sa o tom v rámci kampane? A môže sa stať, že nová vláda toto rozhodnutie ešte prehodnotí?
Nie, nebola o tom debata. A asi sa aj malo diskutovať o tom, že Španielsko chce vyslať 700 vojakov na Slovensko, teda bližšie k skutočnej vojne. No neriešilo sa to, čo okrem iného odráža všeobecný trend, že zahraničná politika nebude hrať vo voľbách veľkú rolu. Pre ľavicu je to celkom výhodné, lebo sa príliš nemusí vyjadrovať k tomu, či s tým súhlasí alebo nie. A pravica sa tým tiež nechce veľmi zaoberať, lebo s vyslaním vojakov súhlasí, ale zdráha sa povedať, že socialistická vláda urobila niečo dobré.