V pondelok ruské drony zaútočili na ukrajinské prístavy Reni a Izmajil na Dunaji. Ciele podľa zverejnených informácií zasiahli len približne 200 metrov od územia Rumunska, teda krajiny Európskej únie a NATO. Dunaj, samozrejme, ústi do Čierneho mora. To v reakcii pripomenul aj rumunský prezident Klaus Iohannis.
„Rázne odsudzujem ruské útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru na Dunaji veľmi blízko Rumunska. Táto eskalácia predstavuje vážne riziko pre bezpečnosť v Čiernom mori. Tiež to ovplyvňuje ďalší tranzit ukrajinského obilia a tým aj globálnu potravinovú bezpečnosť,“ napísal Iohannis na sociálnej sieti Twitter.
Posmelené Rusko?
"Ruský útok na ukrajinské prístavy v delte Dunaja veľmi blízko územia NATO poukazuje na eskaláciu vojny zo strany Moskvy. Kremeľ zlyhal, čo sa týka dosiahnutia nejakých ziskov na bojisku na Ukrajine. Preto situáciu eskaluje inde. Bohužiaľ, s najväčšou pravdepodobnosťou Rusko posmelilo aj váhanie aliancie poskytnúť Ukrajine na nedávnom summite vo Vilniuse jasný časový plán členstva. Moskva teraz ukončila dohodu o vývoze obilia a bombarduje ukrajinské sklady vrátane tých blízko územia NATO,“ reagovala pre Pravdu Iulia-Sabina Jojaová, odborníčka na čiernomorský región z Inštitútu Blízkeho východu vo Washingtone.
Analytička spomenula vrcholnú schôdzku aliancie, ktorá sa konala 11. – 12. júla v Litve. Na nej skutočne Kyjev nedostal pozvánku do transatlantickej organizácie, hoci NATO uviedlo, že Ukrajina do jeho radov smeruje.
V záveroch summitu sa hovorí aj o Čiernom mori. Veď až tri krajiny NATO – Turecko, Rumunsko a Bulharsko – v ňom majú teritoriálne vody. Ankara okrem toho kontroluje úžiny Bospor a Dardanely, ktoré sú jedinou cestou do a z Čierneho mora. Režim pohybu vojnových lodí v oblasti upravuje Dohovor z Montreux z roku 1936.
"Čiernomorský región má pre alianciu strategický význam. Ešte to zvýraznila ruská agresívna vojna proti Ukrajine. Zdôrazňujeme našu pokračujúcu podporu regionálnemu spojeneckému úsiliu zameranému na presadzovanie bezpečnosti, stability a slobody plavby v čiernomorskom regióne, podľa potreby aj prostredníctvom Dohovoru z Montreux z roku 1936. Budeme naďalej monitorovať a vyhodnocovať vývoj v oblasti a zlepšovať naše situačné povedomie s osobitným zameraním na hrozby pre našu bezpečnosť a podľa potreby na potenciálne príležitosti na užšiu spoluprácu s našimi partnermi v regióne,“ píše sa záveroch summitu v Litve.
Koniec dohody
Na schôdzke v Litve vznikla Rada NATO-Ukrajina, ktorá sa včera stretla. O jej zasadnutie požiadal prezident Volodymyr Zelenskyj v súvislosti s tým, že Moskva odstúpila od dohody o vývoze obilia. Zmluva Kyjevu cez Čierne more za rok umožnila vyviezť okolo 32 miliónov ton pšenice a ďalších plodín.
Rusko však dohodu nepredĺžilo, útočí na prístav Odesa a potravinové sklady, kladie míny na plavebné trasy a vyhráža sa, že preň dokonca budú terčom komerčné lode v Čiernom mori.
"Naše informácie naznačujú, že ruská armáda môže ďalej rozšíriť útoky na ukrajinské obilné zariadenia. Cieľom by bola aj civilná lodná doprava v Čiernom mori,“ povedala pre médiá britská veľvyslankyňa pri OSN Barbara Woodwardová.
Čítajte viac Rusku zhrdzavela vlajková loď. Kremeľ vyradil jediný krížnik s jadrovým pohonomPodľa televízie Al-Džazíra globálne narástli ceny obilia o 15 percent, odkedy Kremeľ pred týždňom dohodu o vývoze prestal rešpektovať. Britské ministerstvo obrany tvrdí, že podľa jeho spravodajských informácií sa ruská flotila v Čiernom mori, ktorá má veliteľstvo na okupovanom Kryme, pripravuje na možnú blokádu ukrajinských prístavov. Moskva už nasadila korvetu Sergej Kotov, ktorá patroluje medzi Bosporom a Odesou.
„Existuje reálna možnosť, že bude súčasťou bojovej skupiny, ktorej úlohou bude zachytávať komerčné plavidlá, pri ktorých bude Rusko predpokladať, že mieria na Ukrajinu,“ vysvetlilo britské ministerstvo obrany.
Môže s tým NATO niečo urobiť? Analytici hovoria o riešeniach, ktoré znejú do istej miery riskantne, ale nečinnosť by podľa nich bola ešte horšia.
"Útoky na Dunaji naznačili, že existuje scenár, že vojna zasiahne územie NATO, čomu sa členovia aliancie chcú za každú cenu vyhnúť. Vieme však, že váhanie povzbudzuje Kremeľ. Aby sme zabránili ďalšej eskalácii vojny, musíme zmeniť našu stratégiu podpory Ukrajiny a poskytnúť jej vojenskú podporu v kvalite a kvantite, ktorú požaduje. Inváziu ukončíme tak, že Kyjevu umožníme vyhrať a znovu získať kontrolu nad celým svojím územím, a malo by by to byť už tento rok. Rumunsko od roku 2016 podporuje nasadenie námorných síl aliancie v Čiernom mori. Okrem toho ja by som bola aj za malú, flexibilnú námornú prítomnosť NATO v delte Dunaja, ktorá by slúžila ako odstrašujúci nástroj proti ruskej agresii, akú sme videli v posledných dňoch,“ objasnila Jojaová.
Pomôže NATO ukrajinským konvojom?
Julian Romanyšyn z Centra pre vyššie bezpečnostné, strategické a integračné štúdie v Bonne si tiež myslí, že Kyjev potrebuje ďalšiu podporu zo Západu.
"Povedal by som, že existujú dva spôsoby, ako môžu NATO a jeho členské štáty reagovať na nedávne ruské útoky na ukrajinskú prístavnú infraštruktúru na Dunaji. Po prvé by spojenci mali znásobiť úsilie, aby posilnili ukrajinský systém protivzdušnej obrany s väčšími vojenskými kapacitami krátkeho a stredného dosahu. Aj keď Kyjev získal moderné americké, nemecké a francúzske systémy, nie je ich toľko, že by boli schopné pokryť celú frontovú líniu. Týka sa to najmä juhu Ukrajiny, ktorý zostáva najzraniteľnejší a je vystavený útokom ruských rakiet a bezpilotných lietadiel,“ povedal pre Pravdu Romanyšyn.
Analytik má ešte jeden návrh, s ktorým napríklad súhlasí aj admirál vo výslužbe James Stavridis, ktorý pôsobil ako hlavný veliteľ síl Severoatlantickej aliancie v Európe.
"Členské štáty NATO musia byť pripravené poskytnúť vojenské eskorty komerčným lodiam, ktoré plávajú medzi ukrajinskými prístavmi a Bosporom. Neexistuje lepší odstrašujúci prostriedok pre ruskú agresiu v Čiernom mori ako námorné sily aliancie rozmiestnené v tejto oblasti. Minulý rok v Madride NATO prijalo novú strategickú koncepciu, ktorá po prvýkrát označila Čierne more za oblasť strategického významu. Spojenci preto musia dokázať, že to nie sú len prázdne slová,“ pripomenul Romanyšyn. "Turecko by malo v tomto úsilí osobitnú zodpovednosť ako signatár dohody o obilí a krajina s najsilnejšími námornými kapacitami v Čiernom mori. Rumunské a bulharské námorníctvo by sa však k tomu tiež mali pripojiť a vytvoriť koalíciu s Ankarou pri vytváraní bezpečných koridorov pre komerčné lode smerujúce do ukrajinských prístavov,“ zdôraznil expert.