Navyše, nie je lietadlová loď ako lietadlová loď. Americké námorníctvo má 11 nosičov s nukleárnym pohonom, ktoré sú najväčšie na svete. Žiadne iné plavidlo sa k nim veľkosťou a kapacitou ani neblíži. Okrem toho majú USA vo výzbroji aj deväť výsadkových lodí, ktoré majú letovú palubu a bežne nosia vrtuľníky. Môžu z nich však operovať aj lietadlá s kolmým pristátím. Kedysi to boli známe Harriery, dnes sú to stroje F-35 vo verzii B.
Takéto výsadkové lode s letovou palubou sú považované aj za ľahké lietadlové lode. Vo výzbroji ich majú napríklad Taliansko, Španielsko, Austrália, Thajsko, Egypt, Južná Kórea či najnovšie aj Turecko. To tento rok zaradilo do služby loď Anadolu postavenú podľa španielskeho vzoru. Má dĺžku 232 metrov a výtlak 27 000 ton. Hneď po vstupe do služby sa stala vlajkovou loďou tureckého námorníctva, ktoré plánuje v budúcnosti postaviť ešte jednu s názvom Trakya.
Pôvodne mali z tureckých lodí operovať aj lietadlá F-35B. Po tom, čo USA zakázali ich predaj, museli sa Turci vynájsť inak. Pri použití Anadolu v podobe ľahkej lietadlovej lode z nej môže operovať okolo 30 helikoptér alebo bezpilotných lietadiel, prípadne rôzna kombinácia oboch. Na tento účel vyvíjajú Turci nadzvukový bojový dron Kizilelma, ktorý už má prvé skúšky za sebou a na palube lietadlovej lode sa má objaviť v roku 2025.
Trochu nezvyčajný prístup zvolilo Japonsko. To nemá lietadlové lode od druhej svetovej vojny a oficiálne ich nemá ani teraz. V rokoch 2015 a 2017 však zaradilo do služby dva „viacúčelové torpédoborce“, ktoré sú v skutočnosti ľahkými lietadlovými loďami. Každá z nich má maximálnu kapacitu 28 lietadiel F-35B, hoci bežne ich nosia menej ako polovicu. Okrem toho má Japonsko dva podobné, ale menšie „torpédoborce“, z ktorých operujú len vrtuľníky.
Najväčšia na svete
V opačnej hmotnostnej kategórii kraľuje USS Gerald R. Ford. Je to najnovšia americká lietadlová loď, ktorá je zároveň najväčším vojnovým plavidlom na svete. Američania stavajú ďalšie tri, ktoré majú v budúcnosti nahradiť niektoré z desiatich lietadlových lodí triedy Nimitz. Všetky tieto plavidlá sú poháňané atómovými reaktormi.
Trieda Ford sa od triedy Nimitz líši viacerými modernejšími úpravami. Najdôležitejšia je náhrada pôvodných parných katapultov novými elektromagnetickými. V podpalubí tak bolo možné vynechať potrubia na paru, čo významne uvoľnilo priestor. S novými katapultmi a všeobecne so softvérom na lodi však bolo spočiatku veľa technických problémov. Kým sa ich podarilo vyriešiť, zdržalo sa zaradenie USS Gerald R. Ford do služby. Na prvú operačnú plavbu sa nová loď vydala až vlani na jeseň a odvtedy pôsobí v európskych vodách.
Stredná kategória
Kým USA majú s ľahkými loďami spolu 20 nosičov lietadiel, ostatné štáty majú len jednotky kusov. Navyše, všetky patria do strednej kategórie. Najväčšie sú dve britské, HMS Queen Elizabeth a HMS Prince of Wales, ktoré majú výtlak 72 000 ton, no ich kapacita je iba 40 lietadiel. Na porovnanie, USS Gerald R. Ford unesie 75 lietadiel, v núdzovom prípade aj viac.
Čítajte viac Rusku zhrdzavela vlajková loď. Kremeľ vyradil jediný krížnik s jadrovým pohonom
Francúzska lietadlová loď Charles de Gaulle je okrem tých amerických jedinou na svete s nukleárnym pohonom. Je však výrazne menšia. Jej dĺžka je 262 metrov a výtlak 42 000 ton. Bežná kapacita lietadiel je 30 strojov, maximálne ich unesie 40.
Do strednej kategórie patrí aj ruská loď Admiral Kuznecov, ktorá však pri dĺžke 305 m a výtlaku 58 000 ton uniesla iba 18 lietadiel. Navyše od roku 2018 je v dokoch, kde došlo k viacerým nehodám a požiarom, takže koniec jej opráv je v nedohľadne. Od Kuznecova sú odvodené aj dve čínske lietadlové lode. Jedna vznikla dokončením jeho sesterskej lode, druhú si už Číňania postavili sami.
Tento postup bol potrebný preto, lebo postaviť veľké a komplikované plavidlá, akými lietadlové lode sú, je omnoho ťažšie ako postaviť veľké nákladné lode, ktoré však nemajú zložitú konštrukciu. Číňania preto v roku 1998 kúpili rozostavanú loď Varjag. Oficiálne sa z nej malo stať plávajúce kasíno v Macau. V skutočnosti ju dôkladne preskúmali a odkopírovali. Varjag premenovali na Liaoning a zaradili do služby v roku 2012. Ďalšia loď sa volá Shandong. Obe prešli úpravami a majú oproti Kuznecovu vyšší výtlak 60 000 ton a kapacitu 40 lietadiel a vrtuľníkov. Okrem toho Čína stavia ďalší veľký nosič a má aj tri ľahké lietadlové lode a jednu rozostavanú.
Aká je ich budúcnosť?
V posledných rokoch sa čoraz viac hovorí o zbytočnosti lietadlových lodí – najmä zo strany tých štátov, ktoré ich nemajú. Stále je to však najrýchlejší prostriedok, ako dostať vlastné lietadlá do konfliktnej oblasti aj bez toho, aby boli v okolí vhodné pozemné základne. A v prípade konfliktu chce mať každý radšej lietadlové lode na svojej strane, ako byť tou stranou, ktorá ich nemá a musí im čeliť.
O zbytočnosti lietadlových lodí sa hovorilo najmä v súvislosti s vývojom nových hypersonických striel. S nimi pokročila najmä Čína a otvorene ich nazývala „zabijakmi lietadlových lodí“. Problém je v tom, že tieto veľké strely odpaľované z pobrežia majú obmedzený dosah. Americké námorníctvo na to zareagovalo vyvinutím dronov MQ-25 Stingray, ktoré majú sprevádzať bojové lietadlá, doplniť im palivo počas letu a tým predĺžiť ich dolet. Lietadlová loď tak môže ostať mimo dosahu pozemných rakiet, a predsa vyslať svoje lietadlá do útoku. „Tri drony MQ-25 môžu sprevádzať jeden F-35 a poskytovať mu palivo a prieskum,“ povedal kontradamirál Michael Manazir.
Navyše, lietadlová loď nikdy neoperuje sama. Sprevádza ju skupina ďalších plavidiel, najmä torpédoborcov a ponoriek. Torpédoborce, prípadne krížniky, slúžia na protivzdušnú obranu na veľkú vzdialenosť, ponorky zaisťujú ochranu proti iným ponorkám či lodiam. O tom, či sú lietadlové lode zbytočné, alebo nie, najlepšie vypovedá to, že Čína vyvíja veľké úsilie na to, aby ich sama získala čo najviac.