Podobne ako minulý rok, Rusko a Bielorusko na tento obrad neboli pozvané. Dôvod je rozpútanie vojny na Ukrajine a podpora ruského vedenia Bieloruskom.
Ako informovala agentúra DPA, presne o 08.15 h miestneho času (01.15 h SELČ) – práve v tom čase 6. augusta 1945 dopadla na Hirošimu prvá jadrová bomba použitá v čase vojny – si účastníci spomienkového obradu minútou ticha uctili pamiatku obetí tohto aktu.
Podľa denníka The Japan Times (JT) následne primátor mesta Kazumi Macui vo svojom príhovore pripomenul nedávnu historickú návštevu vedúcich predstaviteľov krajín G7 v hirošimskom parku a jeho múzeu atómovej bomby ako dôkaz, že „duch“ Hirošimy ich oslovil.
Čítajte viac Guvernér Hirošimy: Ak bude Rusko eskalovať napätie, nikto nevie, kde sa to zastaví
Macui zároveň vyzval svetových lídrov, aby si uvedomili, že odstrašovanie pri súčasných jadrových hrozbách nestačí. Apeloval podniknúť kroky na úplnú likvidáciu jadrových zbraní.
Naliehal tiež na Japonsko, aby sa pripojilo k Zmluve o zákaze jadrových zbraní a zúčastnilo sa – aspoň ako pozorovateľ – na druhom stretnutí zmluvných strán zmluvy, ktoré je naplánované na november.
Na nedeľnom spomienkovom podujatí vystúpil aj japonský premiér Fumio Kišida, ktorého volebný obvod sa nachádza práve v tomto meste.
JT podotkol, že to bol práve Kišida, kto sa zaslúžil o príchod vedúcich predstaviteľov skupiny G7 do Hirošimy. Stalo sa tak v rámci jeho cieľa podporiť úsilie o „svet bez jadrových zbraní“, a to v situácii rastúcich obáv z jadrovej vojny po invázii Ruska na Ukrajinu.
Denník JT pripomenul, že v prvý deň nedávneho summitu krajín G7 ich najvyšší predstavitelia – vrátane zástupcov jadrových mocností: Británie, Francúzska a Spojených štátov – spoločne navštívili Múzeum mieru v Hirošime a stretli sa s 86-ročnou Keiko Ogurovou, ktorá ako dieťa prežila zhodenie atómovej bomby na mesto.
Na tomto summite bol vypracovaný vôbec prvý spoločný dokument skupiny G7 o jadrovom odzbrojení s názvom Hirošimská vízia, v ktorom sa Zmluva o nešírení jadrových zbraní označuje za „základný kameň“ jadrového odzbrojenia.
Tí, ktorí prežili zvrhnutie atómovej bomby – známi ako hibakuša – mali však v súvislosti s Hirošimskou víziou zmiešané pocity a názory: prieskum agentúry Kjódó, ktorý sa uskutočnil po summite G7, ukázal, že vyhlásenie vnímalo negatívne 51,7 percent opýtaných, z ktorých 59 percent poukázalo na to, že sa v ňom nespomína Zmluva o zákaze jadrových zbraní.
Japonsko sa nezúčastnilo na tejto zmluve, ktorá nadobudla platnosť v januári 2021 a zakazuje používanie jadrových zbraní – namiesto toho naďalej podporuje Zmluvu o nešírení jadrových zbraní.
Útok atómovou bombou na Hirošimu si vyžiadal životy približne 140 000 ľudí, mnohí z nich zomreli okamžite a ďalší v priebehu nasledujúcich týždňov a mesiacov – trpeli chorobou z ožiarenia, devastačnými popáleninami a ďalšími poraneniami.
O tri dni, 9. augusta 1945, zhodili Spojené štáty druhú atómovú bombu, na mesto Nagasaki, kde zahynulo 74 000 ľudí.
Druhá svetová vojna sa skončila o šesť dní neskôr, keď Japonsko kapitulovalo pred spojeneckými silami.
Z vládnych údajov z konca marca vyplýva, že oficiálne je za osoby, ktoré prežili útoky atómovou bombou, v Japonsku uznaných 113 649 osôb, čo je o 5346 menej ako v predchádzajúcom roku. Priemerný vek preživších je viac ako 85 rokov.