O summite sa v predchádzajúcich týždňoch hovorilo predovšetkým kvôli možnej účasti ruského prezidenta Vladimira Putina. Na neho vydal zatykač Medzinárodný trestný súd (ICC), ktorý ho podozrieva z podielu na únosoch ukrajinských detí z okupovaných území do Ruska. JAR je medzi krajinami, ktoré sa pripojili k ICC, a juhoafrický súd rozhodol, že by vláda musela Putina v prípade osobnej účasti na summite nechať zatknúť. Do Johannesburgu nakoniec namiesto neho príde osobne šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov.
Očakáva sa, že v stredu, teda počas hlavného rokovacieho dňa summitu, zaznejú výzvy na väčšiu spoluprácu medzi štátmi skupiny BRICS a ďalšími krajinami globálneho Juhu, ktoré spája skeptický pohľad na súčasný svetový poriadok. Ten podľa nich slúži záujmom USA a ich bohatých spojencov, píše agentúra AP.
Očakáva sa, že skupina prerokuje aj svoje rozšírenie. Podľa juhoafrických predstaviteľov záujem o členstvo prejavilo približne 40 krajín z Ázie, Afriky či Latinskej Ameriky. Približne polovica z nich podala aj oficiálnu žiadosť. Zoznam štátov, ktoré sa uchádzajú o členstvo, blok nezverejnil. Svoj záujem potvrdili napríklad Irán, Venezuela, Etiópia, Alžírsko či Kuba. Podľa agentúry Reuters mnohé štáty vidia v BRICS alternatívu voči etablovaným medzinárodným organizáciám, v ktorých podľa ich názoru dominujú štáty Západu. Inak má však členstvo skôr symbolický význam, blok v minulosti často paralyzovali roztržky a odlišné názory jednotlivých členských krajín.
Skupina vznikla v roku 2009 ako štvorčlenný neformálny klub. O rok neskôr sa rozšírila o Juhoafrickú republiku a začal sa pre ňu používať súčasný názov BRICS.