„Napriek tomu, že sme opakovane naliehali na konštruktívny prístup a rozumný kompromis, text návrhu žiadnym spôsobom nezohľadňoval obavy malijskej strany ani pozíciu Ruskej federácie,“ zdôvodnil veto ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia.
Rezolúciu požadujúcu predĺženie sankcií o ďalší rok do 31. augusta 2024 predložili Francúzsko a Spojené arabské emiráty. Rezolúcia tiež navrhovala predĺženie mandátu skupiny expertov OSN do 30. septembra 2024. Dokument podporilo 13 z 15 členov BR OSN. Čína sa hlasovania zdržala.
Sankcie zavedené v roku 2017 v podobe zmrazenia aktív a zákazu cestovania sa v súčasnosti týkajú ôsmich Malijčanov, ktorých OSN pridala na čiernu listinu za ohrozovanie mierových snáh.
Rusko síce súhlasilo s posledným ročným predĺžením sankcií, avšak žiadalo okamžite zrušiť činnosť skupiny expertov OSN monitorujúcich zavedenie sankčných opatrení.
Zástupca amerického veľvyslanca pri OSN Robert Wood správy expertov označil za „ústredný zdroj informácií o situácii v Mali“. Zároveň dodal, že Rusko chce zrušením mandátu skupiny „potlačiť zverejňovanie nepríjemných právd o činoch vagnerovcov v Mali, ktoré si vyžadujú pozornosť“.
Vzťahy medzi OSN a Mali sa rapídne zhoršili od prevratu z roku 2020, ktorým sa v tejto veľkej africkej krajine chopila moci vojenská junta. Tá ukončila aj dlhoročné spojenectvo s bývalou koloniálnou mocnosťou — Francúzskom, ktoré vlani z krajiny stiahlo kontingent svojich vojakov bojujúcich voči džihádistom. V júni vojenská vláda vyzvala na bezodkladné stiahnutie príslušníkov mierových síl OSN.
Malijská junta sa namiesto toho zblížila s Ruskom a umožnila, aby na území krajiny začali operovať aj žoldnieri z Vagnerovej skupiny.