Medzi republikánmi sme svedkami rastúcej podpory pre vojenský zásah v Mexiku proti drogovým kartelom. Niektorí by poslali špeciálne jednotky, iní by južného suseda bombardovali. Bola to aj jedna z tém debaty republikánskych prezidentských kandidátov. Myslia to vážne alebo je to len predvolebná rétorika?
Podľa mňa mnohí republikánski kandidáti zistili, že takéto politické vyjadrenia sa páčia ich publiku. Nehovoria to všetci, ale vyzerá to tak, že sa tým obracajú na časť svojej voličskej základne. A nie sú to úplne nové návrhy. Bývalý republikánsky prezident Donald Trump o tom počas pôsobenia v Bielom dome opakovane hovoril. V realite by však bol vojenský zásah v Mexiku pre USA mimoriadne zložitý.
Prečo?
Ak by k nemu došlo bez podpory miestnej vlády, bol by to zdroj obrovskej krízy medzi Mexikom a Spojenými štátmi. Vzťahy medzi týmito krajinami sú pritom mimoriadne dôležité. Mexiko je pre Ameriku obrovským ekonomickým partnerom a obchodná dohoda spája oba štáty i s Kanadou. Previazané sú aj komunity a rodiny. V USA žije veľa Mexičanov, a naopak to platí tiež. Viem si predstaviť, že súčasná rétorika by prípadného budúceho republikánskeho prezidenta mohla priviesť k tomu, že by nariadil dronový útok na nejaké drogové laboratórium. S vyslaním vojakov, hoci by to boli špeciálne jednotky, by to bolo ešte oveľa zložitejšie. No, ako som už povedala, akýkoľvek vojenský zásah v Mexiku by znamenal obrovskú krízu. Takže si nemyslím, že je veľmi pravdepodobné, že k tomu dôjde. Mexická vláda by však mala spozornieť.
V akom zmysle?
Vláda má pocit, že táto rétorika je bezvýznamná. No republikánske vyjadrenia čiastočne odrážajú situáciu, že momentálne nemá Washington žiadnu zmysluplnú spoluprácu s Mexikom, čo sa týka boja proti drogovej kriminalite. Mexická vláda poriadne nerieši problém kartelov, hoci by to bolo v jej vlastnom záujme a v záujme spoločnosti. Fentanyl z krajiny prúdi do USA a čiastkové zásahy proti zločincom na tom nič nemenia. Chýba systematický prístup, na ktorý vláda prezidenta Andrésa Manuela Lópeza Obradora úplne rezignovala. Washington je z toho frustrovaný, pretože sa to deje v čase, keď Amerika čelí najsmrteľnejšej epidémii spojenej s užívaním drog v histórii. Fentanyl rovnako ovplyvňuje Kanadu, šíri sa v samotnom Mexiku, v Brazílii a nájde si cestu i do Európy. Je to droga, akú sme ešte nezažili. Spojené štáty potrebujú efektívnejšiu politiku, aby tento problém mohli riešiť, ale žiadajú to aj od Mexika.
Čítajte viac Podporil vzburu proti Amerike. Aj keď Trump skončí, trumpizmus prežije
Budeme ešte o týchto veciach hovoriť, ale myslíte si, že republikánske návrhy na vojenský zásah proti Mexiku majú rasistický podtón?
Keď si vypočujete, čo hovorí Trump, ktorý sa opäť uchádza o prezidentský úrad, tak v jeho slovách nájdete obrovský rasizmus. Jeho slogan o tom, ako chce spraviť Ameriku opäť veľkou, sa neraz vykladal ako snaha urobiť Ameriku znovu bielou. Na druhej strane chcem pripomenúť, že pre republikánov nie je nezvyčajné, keď podporujú využitie vojenskej sily proti iným krajinám. Iróniou je, že je to práve Republikánska strana, ktorá výraznejšie váha s pomocou pre Ukrajinu. Práve v tomto prípade by pritom aj vojenská podpora pre Kyjev mala byť priam samozrejmosťou. Rusko predsa vedie nehoráznu, neospravedlniteľnú a brutálnu inváziu, ktorá ide proti medzinárodnému poriadku i proti samotným Spojeným štátom. Dalo by sa preto predpokladať, že práve republikáni budú v tomto prípade podporovať využitie vojenských prostriedkov. No sú v tom slabí, hoci pri Mexiku hovoria o vojenskej akcii.
Ak by predsa len došlo k nejakej americkej vojenskej akcii v Mexiku, mohla by aspoň do istej miery vyriešiť problém s kartelmi?
Viem si predstaviť nejaký zásah. Nemyslím si však, že by niečo vyriešil. V tom spočíva ďalší problém týkajúci sa republikánskej rétoriky. Nielenže by vojenská akcia ešte viac otrávila vzťahy s Mexikom, ale nebola by ani efektívna. Ako som však už povedala, je možné, že nejaká republikánska vláda by sa rozhodla niečo urobiť. Pravdepodobnosť toho by sa ešte zvýšila, keby sa do Bieleho domu vrátil Trump.
Čo keby to bol zásah v spolupráci s Mexikom?
USA by na druhej strane potrebovali bezpečnostného partnera, ktorý nemá problém s korupciou a je efektívny. Už teraz hrá armáda v Mexiku hlavnú rolu v boji s kriminálnymi organizáciami. Najmä námorníctvo v tom naozaj zaznamenalo úspechy, keď dokázalo zatknúť niektorých zločineckých lídrov a rozložiť časť ich sietí. No celkovo to nemá veľký efekt. Viedlo to k tomu, že kartely sa napríklad rozdelili na menšie skupiny a okrem toho zločinci desaťročia prenikali do bezpečnostných zložiek. Z veľkých organizácií sa podarilo rozložiť kartel Zetas. Do istej miery je to zásluha mexického štátu, ale podieľala sa na tom i rivalita medzi kriminálnymi skupinami. Ak sa teda aj niečo podarí, vláda nevie zaistiť dlhodobejšou bezpečnosť pre ľudí. Tak napríklad z kartelu Milenio vyrástol Kartel novej generácie Jalisco, ktorý momentálne patrí v krajine k najbrutálnejším. Spolupráca s mexickou vládou by bola vítaná, ale musela by byť systematickejšia a bolo by potrebné odstrániť aspoň časť korupcie. Boj s kartelmi by sa musel zamerať nielen na snahu odstrániť ich lídrov, ale i na zničenie fungovania celkových operácií týchto zločineckých skupín na nižších úrovniach. Ale od nástupu k moci v roku 2018 prezident López Obrador neumožnil armáde či Národnej garde, aby robili niečo zmysluplné v boji s kartelmi.
Čítajte viac Prichádza mini Trump. Zaujme DeSantis v boji o Biely dom iba kultúrnymi vojnami?
Ako sa to prejavuje?
Prezident v auguste poslal 1 200 vojakov do štátu Michoacán, ktorý sa borí so zločineckým násilím. O kontrolu tam medzi sebou bojujú Jalisco a Cárteles Unidos. Michoacán je príkladom toho, ako kartely zvnútra požierajú Mexiko. Nejde len o obchod s drogami, prostitúciu či vydieranie. Zločinci v Michoacáne prebrali veľkú časť legálnej poľnohospodárskej produkcie, keď farmárom diktujú i to, kedy môžu začať žatvu. Kartely investujú do ťažobného priemyslu a vodohospodárstva a „narcos“ vo veľkej časti štátu úplne kontrolujú predaj alkoholu. Vláda po ďalšej vlne násilia poslala do Michoacánu 1 200 vojakov. Ale tí len stoja na uliciach, keď úrady dúfajú, že samotná prítomnosť ozbrojených zložiek bude stačiť na vyriešenie problému. V najlepšom prípade sa však násilie presunie o ulicu ďalej. Vyzerá to tak, že vláda nevyslala vojakov, ale manekýnov.
Je Mexiko ešte funkčný štát? Pýtam sa to aj na základe toho, čo hovoríte, ako kartely prenikli do legálnej ekonomiky.
Mexiko je krajina plná rozporov. V hlavnom meste nájdete historické a nádherné štvrte a modernú architektúru. Ale metropola má 20 miliónov obyvateľov a vo viacerých oblastiach žijú ľudia, ktorí nemajú nič z bohatstva krajiny a je možné, že sa musia podriadiť lokálnym zločineckým skupinám. A podobné rozpory vidíte aj v jednotlivých mexických štátoch. Ich hlavné mestá sú zvyčajne pokojnejšie, ale už som spomenula Michoacán, kde to neplatí. Jeho metropola Morelia musí riešiť veľa vrážd a podnikatelia čelia neustálemu vydieraniu zo strany kriminálnikov. V podstate všade, kde nájdete nejakú dôležitú ekonomickú aktivitu, objavíte jeden či viac súperiacich gangov. V júni a v júli som bola v Mexiku, robila som tam výskum, a bola som aj na miestach, cez ktoré by mala viesť nová železničná trať. Je to jeden z veľkých infraštruktúrnych projektov prezidenta Lópeza Obradora, ktorý sa možno ani nikdy nepodarí zrealizovať. No bez ohľadu na to, či železnicu vybudujú, zločinci už bojujú o kontrolu nad dopravným uzlami, cez ktoré má viesť. Takže, ak sa vrátim k vašej otázke, Mexiko pokladám za štát, ktorý funguje len do istej miery. Povedala som už, že kriminálne organizácie požierajú krajinu zvnútra. Preberajú kontrolu nad životmi ľudí, ekonomikou i inštitúciami. Zásadným spôsobom sa infiltrovali do verejných a bezpečnostných štruktúr. Pozrite sa napríklad na úrad, ktorý má na starosti reguláciu rybolovu. Aj jeho legálnu časť do veľkej miery kontroluje kartel Sinaola. Ani by som možno nedebatovala o tom, nakoľko je Mexiko funkčná krajina. Myslím si totiž, že ho môžeme zaradiť medzi narkoštáty. Je to aj preto, že mexické kriminálne organizácie majú zásadný vplyv na výsledky volieb. Na miestnej úrovni vo viacerých oblastiach dokážu úplne ovplyvniť hlasovanie. Zločinci zatiaľ nemajú kapacity, aby takto zasiahli do celoštátnych volieb, ale aj na tie majú dosah.
Keď sa vrátim k USA a fentanylovej epidémii, akú rolu v nej hrajú mexické drogové kartely?
Sinaola a Jalisco patria k najmocnejším drogovým zločineckým organizáciám na svete. V ázijsko-tichomorskej oblasti sa im vyrovnajú niektoré čínske triády. No z globálneho hľadiska nemajú Mexičania, najmä Sinaola, konkurenciu. Tento kartel má ľudí minimálne v 80 krajinách sveta. Väčšina násilností, ktoré sledujeme v Ekvádore, Čile či Kolumbii, súvisí s bojmi medzi kartelmi Sinaola a Jalisco. Tieto dve skupiny dominujú aj fentanylovému trhu. Fentanyl je syntetický opioid. Je oveľa účinnejší ako drogy prírodného pôvodu. Je 15-násobne silnejší ako heroín, niektoré verzie fentanylu sú ešte oveľa horšie. Preto je táto droga aj taká smrtiaca. Je veľmi zložité ju dávkovať, najmä ak užívatelia nevedia, koľko fentanylu je v drogách, ktoré nakupujú. V heroíne, kokaíne, amfetamínoch či iných syntetických drogách. Kartely pridávajú fentanyl do týchto látok, lebo je mimoriadne návykový. Zločincom je jedno, koľko ľudí zabije, lebo veria, že nájdu ďalších odberateľov. Prekurzory, teda látky, z ktorých vzniká fentanyl, sa do Mexika vozia z Číny. Hovorí sa o tom, že drogu už začali vyrábať aj v Guatemale či Kolumbii. Je možné, že odtiaľ by mohla smerovať do Európy. Ale fentanyl určený pre americký trh pochádza v prvom rade z Mexika.