Rumunsko pri dedine Plauru zaistilo trosky podľa všetkého ruského dronu. Na druhej strane Dunaja je okupantmi ostreľovaný ukrajinský prístav Izmajil. Čo to znamená pre Rumunsko?
Vnímam to ako pomerne nebezpečnú situáciu. Minulý týždeň v pondelok sa o tom začalo verejne hovoriť. A to, čo nasledovalo, médiá väčšinou hodnotia ako veľkú chybu vlády a politické fiasko. Kyjev informácie o drone zverejnil, no Bukurešť trvala na tom, že to nie je pravda. Zašlo to tak ďaleko, že ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba povedal, že k tomu, čo sa deje, má video a fotografie. No tieto dôkazy sa už šírili vo všetkých médiách. Napriek tomu vláda, minister obrany Angel Tilvar a rumunský prezident Klaus Iohannis trvali na tom, že sa nič nestalo. V stredu otočili o 180 stupňov.
Ako to vyzeralo?
Minister obrany to zobral na seba a povedal, že je možné, že sa na rumunskom území našli časti dronu, ktorý asi patrí Rusku. Z videa to vyzerá tak, že na zem nedopadli len trosky, ale celý stroj. V oblasti nie je proti dronom rozmiestnená žiadna obrana. Starosta obce Plauru sa v rozhovore pre médiá obrátil na úrady, aby zaistili bezpečnosť a podporu pre ľudí. Obyvatelia v regióne sa boja, niektorí uvažujú nad tým, že odídu. Sťažujú sa, že vláda nekonala, hoci sa už predtým objavili správy, že ruské drony narušili rumunský vzdušný priestor. Napriek tomu úrady neposlali armádu, riešila to len polícia. Okrem bezpečnostnej a politickej diskusie je však dôležité i niečo iné.
Čo máte na mysli?
Ako by Rumunsko malo na to, čo sa deje, reagovať v rámci svojho členstva v Severoatlantickej aliancii. V súvislosti s tým sa málo hovorí o jednej dôležitej veci, teda o tom, ako Moskva eskaluje vojnu. Vlani Rusko začalo bombardovať Ukrajinu a útočilo aj pri hraniciach krajín NATO. Či to bolo Poľsko, Slovensko, Maďarsko, alebo Rumunsko. Stalo sa, že v týchto štátoch sa pri útokoch takpovediac triasli okná. Teraz sú už tie okná rozbité a z oblohy padajú drony. Najmä od júla, keď Moskva prestala rešpektovať obilnú dohodu a začala útočiť na ukrajinské prístavy v dunajskej delte. Pokladám to za pomerne jasnú eskaláciu. Každým dronom je Rusko bližšie pri území NATO a vieme, čo tým sleduje. Testuje nás, vytvára tlak a pozoruje naše reakcie. No rumunská vláda a aliancia zatiaľ v podstate nič neurobili. Ale ak bude Rusko pokračovať, ďalší týždeň to môžu byť dva drony, potom celý „kŕdeľ“ bezpilotných strojov a väčšie explózie a obete. Je to problém, lebo sa zdá, že Rusko je ochotné riskovať útoky na Ukrajine v tesnej blízkosti územia aliancie.
Ako si vysvetľujete, že Rumunsko a NATO príliš nereagujú? A ako hovoríte, vyzerá to tak, že vláda v Bukurešti správy o dronoch dokonca aspoň do istej miery ignorovala.
Budem trochu špekulovať, lebo nikto o tom takto verejne nehovoril, ale slabú reakciu vnímam v rámci politiky vlády amerického prezidenta Joea Bidena. Biely dom signalizuje, že si neželá eskaláciu vojny. Chce sa vyhnúť veciam, ktoré by Rusko mohlo pokladať za provokáciu. Amerika v podstate hovorí, že ona nie je vo vojne a nie je to jej konflikt. Preto by sme nemali reagovať. Ale toto nie je stratégia. Ani zo strany NATO, ani Rumunska. Rusko to bude vnímať ako odkaz, že môže pokračovať v tom, čo robí. A ani verejnosť v krajinách aliancie potom nevie, že je to Moskva, ktorá eskaluje situáciu, nie NATO. Aliancia by iba reagovala.
Čo by teda malo NATO robiť, keď do jeho vzdušného priestoru lietajú ruské bezpilotné lietadlá?
Tie drony tam neprivial vietor. Mali by sme ich zostreliť. Nebola by to eskalácia, bola by to len reakcia. Nevytvorilo by to situáciu, ktorá by viedla k priamej vojenskej konfrontácii s Ruskom. V NATO nikto nič také nechce a, samozrejme, mali by sme sa tomu vyhnúť. NATO je však obranná aliancia a musí chrániť svoje územie, a keď je to potrebné aj strieľať. Bez ohľadu na to, odkiaľ prichádza možná hrozba. Nebola by to provokácia. Z logického hľadiska Moskva nemôže povedať, že NATO by zavinilo konflikt, keby na svojom území napríklad zostrelilo jej bezpilotné lietadlo. Nezabúdajme, že Rusko pred niekoľkými mesiacmi zničilo nad Čiernym morom v medzinárodnom vzdušnom priestore americký dron, a nijako sme nereagovali. Nie je to teda otázka toho, že aliancia by chcela konflikt nejako eskalovať, ale že by sa mala brániť. No zdá sa, že pre NATO je to veľký problém.
Keď to teda zjednoduším, keby to bolo na vás, ak by ste vy vydávali rozkazy, tak by ste zostrelili ruský dron, ktorý by narušil vzdušný priestor Rumunska či iného aliančného štátu?
Záviselo by to od situácie. Ale v každom prípade by som chcela mať k dispozícii vojenské prostriedky, keby sa Rusko priblížilo k územiu NATO. Nemôžem povedať, že v každom prípade by som strieľala, ale z môjho pohľadu nemáme rozmiestnené dostatočné kapacity, aby sme sa bránili a Moskvu odstrašili. Lebo otázka znie, či by Rusko provokovalo a testovalo by nás, keby sme mali na potrebných miestach nasadené správne vojenské spôsobilosti. Na tom je založená logika odstrašenia nepriateľa. Ide o to, aby ste mali k dispozícii takú obranu, ktorá by oponenta odradila od útokov, provokácií či eskalácie, lebo by sa bál odvety. Na to však potrebujeme presunúť vojenské spôsobilosti tam, kde by Rusko mohlo zaútočiť. Ak hovoríme o Rumunsku, tak by som tam vyslala niekoľko batérií protivzdušnej obrany Patriot.
Minister obrany Tilvar povedal, že Bukurešť už v súvislosti s ruskou inváziou nasadila 11 vojnových lodí, dve helikoptéry, šesť námorných dronov a tri tímy určené na hľadanie výbušnín na mori a NATO zo vzduchu monitoruje rumunské hranice. Predpokladáte teda vyslanie ďalších vojenských prostriedkov, najmä protivzdušnej obrany, ktorú ste už spomenuli?
Naozaj neviem, lebo nesedím v rumunskej vláde. Ale ako expertka a obyvateľka krajiny by som to chcela vidieť. Keby to chcela rumunská vláda urobiť, bude to koordinovať so spojencami v NATO, a hlavne s USA. Otázkou však je, čo je ochotný schváliť Biely dom. Patrioty by v Rumunsku boli blízko hranice s Ukrajinou. Dúfam, že incidenty, o ktorých sme už hovorili, trochu prinútia Bidenovu vládu, aby konala. Biely dom si sám nasadil vysoký štandard. Biden opakovane hovorí, že aliancia bude brániť každý centimeter svojho územia. Z môjho pohľadu to znamená rozmiestnenie obrany na hraniciach NATO takým spôsobom, aby bolo jasné, že budeme skutočne chrániť každý centimeter. Nevravím, že ak niečo vyšleme, tak to i použijeme. Len by sa nemalo zopakovať niečo také, čoho sme teraz svedkami v Rumunsku. Nezáleží na tom, či to bola náhoda, alebo zámer.
Keď sa vrátim k debate o eskalácii, nakoľko by sme sa mali obávať, že dôjde ku konfliktu NATO s Ruskom, pri ktorom by aliancia aktivovala článok 5 o kolektívnej obrane?
Riziko aktivácie článku 5 je z môjho pohľadu mimoriadne malé. Najmä, keď sa pozriem na to, ako uvažuje Bidenova vláda, ale bolo by to tak bez ohľadu na to, kto by bol v USA pri moci. NATO je obranná aliancia a rozhoduje na základe konsenzu. Keby aj Rusko podniklo nejaký útok na územie aliancie, automaticky to neznamená, že my by sme urobili to isté. Moskva nechce spáchať samovraždu, že by tak tlačila na alianciu, aby ona musela reagovať vojensky. Chcem ešte pripomenúť, že všetci síce hovoria o článku 5, ale málokto sa pozrie na to, čo sa v ňom skutočne píše. Nehovorí sa v ňom, že štáty aliancie sa musia do prípadného konfliktu zapojiť vojensky, ale o tom, že musia poskytnúť vojenskú asistenciu. Môže to znamenať, že nasadia jednotky, ale i to, že pošlú len vojenskú pomoc, hoci by to boli len helmy.
Alebo sa len podelia so spojencami o spravodajské informácie alebo urobia niečo podobné, však?
Presne tak. Preto v prvom rade hovorím, že je veľmi nepravdepodobné, že NATO aktivuje článok 5, ale keby k tomu aj došlo, neznamená to, že to bude také strašidelné, ako si to ľudia predstavujú. Nebola by z toho hneď tretia svetová vojna a okamžitá apokalypsa. Od spustenia článku 5 ku koncu sveta vedie dlhá cesta. Nikto sa nechce dostať do takejto konfrontácie.