"V krajine som bol v rámci projektu, ktorý sa týkal zahraničnej bezpečnostnej podpory. Bolo to zaujímavé načasovanie. Robil som rozhovory na túto tému s predstaviteľmi nigerskej vlády. Zaujímavé načasovanie spomínam preto, lebo práve prítomnosť Francúzska sa stala v africkom štáte zdrojom napätia,“ povedal pre Pravdu Lebovich, ktorý spolupracuje s holandským think-tankom Clingendael či Dánskym inštitútom pre medzinárodné štúdie.
Geopolitické špekulácie
Puč sa odohral 26. júla. Moc prebral generál Abdourahamane Tchiani a odstavil prezidenta Mohameda Bazouma. "V Nigeri som zostal ešte asi týždeň po prevrate, dalo sa tam však robiť len veľmi málo. Nakoniec som sa dostal do jedného z lietadiel, ktoré Francúzsko poslalo v snahe evakuovať cudzincov z krajiny,“ opísal situáciu Lebovich.
V Nigeri má Paríž okolo 1 500 vojakov, ktorí zvrhnutej vláde pomáhali v boji s islamistickými teroristami. Okrem toho tu majú Američania dronovú základňu, na ktorej po puči zastavili aktivity, ale minulý týždeň ich obnovili.
Nástup vojenskej junty v africkej krajine však okamžite vyvolal veľké geopolitické špekulácie a svetové médiá zaplavili fotografie a videá miestnych ľudí mávajúci ruskými vlajkami a výpoveďami obyvateľov o tom, ako by privítali žoldnierov z Moskvy.
Portál Defense One opísal, ako sa spoločnosti Torchlight AI, ktorá sa zaoberá vyhodnocovaním bezpečnostných rizík, podarilo zmapovať príchod osoby s kontaktmi na ruskú armádu.
Tento človek sa do Nigeru dostal niekoľko dní po puči, hoci junta zavrela hranice, a navštívil viaceré armádne strediská. Torchlight AI zistil i to, že rovnako v Mali boli ľudia s prepojením na vagnerovcov a že ruská ambasáda komunikovala s predstaviteľmi Gabonu, kde 30. augusta tiež vojaci prebrali moc.
"Aj keď analýza presvedčivo nedokazuje, že ruská armáda sa priamo zapojila, poukazuje na kľúčové kontakty medzi Rusmi a dôležitými africkými vládnymi predstaviteľmi tesne vtedy, keď sme zaznamenali jednotlivé prevraty,“ uviedla stránka Defense One.
Lebovich je však skeptický. "Nemyslím si, že je to proruský prevrat. O zapojení Moskvy sa informuje prehnane. Páči sa mi však hodnotenie, čo som si prečítal v jednom článku. Teda, že puč v Nigeri nebol o geopolitike, ale geopolitika ho i tak pohltila. Je to celkom vhodný spôsob, ako opísať toto dianie,“ reagoval expert.
Podľa odborníka zatiaľ neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by Moskva stála za pučom. "Áno, sledovali sme nejaké proruské demonštrácie a videli sme pár náznakov, že by sa junta mohla obrátiť na Kremeľ, aby jej poskytol podporu. Neznamená to však, že Moskva prevrat zosnovala,“ vyhlásil Lebovich.
Rusko však v Nigeri pôsobí aj ako nepriamy aktér. "Už dlhší čas sa hovorí o tom, že Moskva v krajine šíri dezinformácie. Je pravdepodobné, že sa to skutočne deje. Na druhej strane sa však dá povedať, že i keď to Rusko či iní hráči robia, časť ľudí v Nigeri skutočne nedôveruje zahraničiu, najmä Francúzsku. Obyvatelia majú pocit, že Paríž príliš zasahuje do miestnej politiky a ekonomiky a profituje z toho,“ vysvetlil Lebovich.
Úloha Francúzska
Pre Francúzsko je dôležitý Niger z hľadiska ťažby uránu, ktorý je potrebný pre jadrové elektrárne. Nedá sa však povedať, že Paríž je od exportu rádioaktívnej suroviny z africkej krajiny závislý. Vlani z nej pokryl 20 percent svojich potrieb. Celkovo mal podľa denníka Le Monde v roku 2022 Niger iba štvorpercentný podiel na svetovej produkcii uránu.
"Francúzsko reálne v Nigeri zohráva veľmi dôležitú ekonomickú rolu a je zapojené i do politiky. Pre Paríž bolo veľmi dôležité, že jeho jednotky vlani po odchode z Mali prijala vtedajšia vláda prezidenta Bazouma. Poviem však aj to, že vplyv Francúzska v Nigeri sa neraz zveličuje. Kolujú napríklad nepresné údaje, koľko uránu potrebuje Paríž zo západoafrického štátu. Bazouma tiež časť spoločnosti obviňuje z toho, že mu Francúzsko diktovalo, čo má robiť, čo síce nie je pravda, ale tak to mnohí ľudia vnímajú,“ ozrejmil Lebovich.
Čítajte viac Lode s ukrajinským obilím majú dáždnik NATO. Bude to stačiť?
Začiatkom septembra sa objavili správy, že vláda v Paríži rokuje s juntou o možnom stiahnutí vojakov. Veľká pozornosť sa však sústreďuje na osud francúzskeho veľvyslanca v Nigeri. Sylvain Itté zostal po puči v krajine, hoci mu noví vládcovia nariadili, aby odišiel. Minulý týždeň šéf Elyzejského paláca Emmanuel Macron povedal, že ambasádor je v Nigeri ako rukojemník a junta blokuje prísun potravín na veľvyslanectvo.
Celú situáciu ešte komplikujú nejasné postoje Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS). Hneď po puči z neho zaznievali hlasy o vojenskom zásahu v Nigeri a opätovnom dosadení Bazouma. No Niger má na svojej strane krajiny ako Mali a Burkina Faso, v ktorých pred časom tiež prevzala moc armáda. Pred niekoľkými dňami tieto tri štáty uzavreli dohodu o bezpečnostnej spolupráci proti domácim a vonkajším hrozbám.
Zahraničná intervencia?
Lebovich pochybuje, že by sa ECOWAS odhodlal na vojenskú akciu v Nigeri.
„Nie je to pravdepodobné. Ak chcel ECOWAS urobiť niečo, mal na to čas krátko po prevrate. Teraz je to už oveľa zložitejšie. Vyzerá to tak, že ECOWAS dúfal, že keď sa bude vyhrážať vojenským zásahom, podarí sa mu dosiahnuť nejaké politické riešenie v Nigeri. Momentálne sa vynárajú návrhy z Nigérie či z Alžírska o prechodnom období, po ktorom by sa k moci vrátila civilná vláda. Takýto vývoj je asi najpravdepodobnejší. Je to však veľmi náročné predpovedať a stále sa môže stať, že nejaká udalosť spustí vojenskú intervenciu. Bola by však veľmi komplikovaná, nákladná a krvavá,“ objasnil expert.
"ECOWAS by musel nasadiť dostatočné množstvo vojakov, aby bol úspešný. A dá sa predpokladať i to, že v prípade zahraničného zásahu by sa ľudia v Nigeri zjednotili za juntou, čo by ešte sťažilo akúkoľvek akciu. Niektoré krajiny regiónu dúfajú, že generál Tchiani sa neudrží pri moci, že ho nakoniec zosadia jeho vlastní ľudia a s nimi sa bude dať ľahšie rokovať. Zatiaľ to však vyzerá len ako zbožné prianie,“ uzavrel Lebovich.