Británia podľa hovorcu NATO pošle do Kosova 200 vojakov a ponechá tam 400 ďalších, ktorí sú tam teraz na cvičenie. „Nasledovať budú posily z ďalších spojeneckých krajín,“ povedal v nedeľu hovorca Dylan White. NATO už v piatok oznámilo, že schválilo posilnenie misie KFOR. Neuviedlo ale, ktoré krajiny a koľko vojakov do Kosova pošlú.
Situácia v Kosove sa opätovne vyostrila minulý mesiac po tom, ako 24. septembra skupina ozbrojencov zaútočila na hliadku kosovskej polície a zabila jedného policajta, kosovského Albánca. Pri následných stretoch pri kláštore Banjska zomreli traja srbskí útočníci. Tento incident bol podľa afp jedným z najzávažnejších v Kosove za posledné roky. Vláda v Prištine ho označila za terorizmus a vinu pripísala Belehradu, ktorý to odmietol. Srbský prezident Aleksandar Vučić však v reakcii uviedol, že kosovskí Srbi odmietajú znášať „teror“ zo strany kosovských úradov.
Čítajte aj NATO vyzvalo Kosovo na deeskaláciu napätia so Srbskom
NATO v nedeľu opätovne vyzvalo, aby sa Belehrad a Priština čo najrýchlejšie vrátili k dialógu. Spojené štáty už v piatok uviedli, že so znepokojením sledujú posilňovanie srbskej armády pozdĺž kosovských hraníc. Podľa kosovskej vlády sa srbské vojská priblížili k hranici z troch smerov. Priština v sobotu vyzvala Belehrad, aby svoju armádu od hraníc stiahol. Srbský prezident v sobotu denníku Financial Times povedal, že nemieni rozkázať armáde prekročiť hranicu s Kosovom, pretože eskalácia by poškodila snahy Belehradu o vstup do Európskej únie.
Čítajte aj Olej do ohňa sporu so Srbskom. Kosovo kúpilo turecké drony Bayraktar
Misia KFOR je v Kosove od roku 1999 a teraz ju tvorí na 4500 vojakov z 27 krajín, vrátane Česka. Británia tam mala podľa júnových údajov NATO 41 vojakov.
Už v máji aliancia oznámila, že do Kosova pošle ďalších 700 vojakov, a začiatkom júna tam dorazili posily z Turecka. Vtedy išlo o reakciu na strety miestnej polície a srbských demonštrantov, pri ktorých bolo zranených aj niekoľko desiatok vojakov KFOR. Nepokoje vypukli kvôli nástupu štyroch starostov, etnických Albáncov, do úradov v oblastiach obývaných prevažne Srbmi. Starostovia boli zvolení v aprílových voľbách, ktoré miestni Srbi bojkotovali.
Čítajte aj K voľbám v severnom Kosove prišlo 3,5 percenta voličov, Srbi ich bojkotovali
Z 1,8 milióna obyvateľov Kosova je na 90 percent etnických Albáncov. Asi polovica zo 120-tisíc Srbov žije na severe krajiny. Belehrad stratil kontrolu nad Kosovom v roku 1999, keď nálety NATO ukončili ozbrojený konflikt v regióne a prinútili k stiahnutiu srbskej ozbrojenej sily. V roku 2008 kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska, ktoré ho však ďalej považuje za súčasť svojho územia. Kosovo za suverénny štát považuje asi polovica krajín OSN.