Lietadlová loď USS Gerald R. Ford pôsobí v Stredomorí od júna tohto roka. Ide o súčasť trvalej americkej prítomnosti po vlaňajšej ruskej invázii na Ukrajinu. Začiatkom októbra sa pohybovala v okolí Talianska. Po víkendovom útoku Hamasu na Izrael dostala lietadlová loď od ministra obrany USA Lloyda Austina rozkaz presunúť sa aj so svojimi sprievodnými plavidlami do východného Stredomoria.
USS Gerald R. Ford je najväčšou lietadlovou loďou na svete a celkovo najväčším vojnovým plavidlom v histórii. Pri dĺžke 333 metrov má výtlak až 100-tisíc ton. Štandardne nosí okolo 75 lietadiel, v prípade potreby to môže byť až 90. Jej sprievodná skupina je tiež úctyhodná. Tvorí ju krížnik USS Normandy a štyri torpédoborce – USS Thomas Hudner, USS Ramage, USS Carney a USS Roosevelt.
Krížnik Normandy patrí do triedy Ticonderoga. Základ jeho výzbroje tvorí 122 vertikálnych odpaľovacích šácht pre strely Tomahawk či pre ďalšie rakety šiestich rôznych typov určené k boju proti lietadlám či ponorkám. Okrem toho nesie osem rakiet Harpoon proti lodiam, šesť torpédometov a dva kanóny kalibru 127 mm. Pri dĺžke 173 metrov má výtlak 9 800 ton.
Štyri torpédoborce, ktoré lietadlovú loď sprevádzajú, patria do triedy Arleigh Burke. Tú tvorí 73 plavidiel, ďalších 10 sa stavia. Pri takej rozsiahlej triede sú medzi loďami aj odlišnosti. Ramage a Carney patria k prvej verzii týchto torpédoborcov. Majú dĺžku 154 m a výtlak 8 300 ton. Základ výzbroje tvorí 90 vertikálnych odpaľovacích šácht pre rakety. Dopĺňa ich šesť torpédometov a kanón kalibru 127 mm.
Thomas Hudner a Roosevelt patria k novšej verzii torpédoborcov Arleigh Burke. Sú väčšia a silnejšie. Dĺžka sa zväčšila na 155 m, výtlak na 9 500 ton a počet vertikálnych odpaľovacích šácht na 96. Každá z týchto lodí vrátane krížnika Normandy sama o sebe predstavuje obrovskú palebnú silu. Tu ich je päť pokope. Okrem toho zvykne americkú lietadlovú loď sprevádzať aj minimálne jedna ponorka. Údaje o jej prípadnej prítomnosti americké velenie nezverejnilo, je však veľmi nepravdepodobné, že by sa v okolí žiadna nepohybovala.
Otázkou je, či je úlohou amerických plavidiel v regióne aj odstrašenie, alebo sa do akcie zapoja aj fyzicky. Minimálne môžu narušiť dodávky zbraní do Pásma Gazy. Ich pašovanie sa totiž deje najmä po mori. Pašeráci ich na dohodnutom mieste vyhodia vo vodotesných balíkoch na hladinu a palestínski „rybári“ si ich prídu pozbierať. Tomu by mohli vrtuľníky z lodí účinne brániť.
Priame zapojenie do bojov je málo pravdepodobné. Nikdy predtým to Američania neurobili, vždy pomáhali Izraelu len dodávkami zbraní, prípadne spravodajsky. Teraz je však situácia predsa len trochu iná. Teroristi z Hamasu zobrali ako rukojemníkov mnoho cudzincov vrátane občanov USA. Snaha o ich záchranu by mohla byť zámienkou pre americkú vojenskú akciu.
Okrem vyslania lietadlovej lode minister obrany Lloyd Austin nariadil aj posilnenie amerického letectva v regióne. Týka sa to stíhačiek F-35, F-15, F-16 a bitevných lietadiel A-10. Spojené štáty majú na Blízkom východe viacero základní, najväčšia je al-Udajd v Katare. „Posilnenie našich pozícií spolu s materiálnou podporou, ktorú čo najskôr poskytneme Izraelu, zdôrazňuje pevnú podporu USA pre izraelské ozbrojené sily a izraelský ľud,“ vyhlásil minister Austin.