„Operátor dronu na východnej Ukrajine si môže byť na sto percent istý, že sa stretne s ruským delostrelectvom. Je totiž na dostrel a je veľmi lákavým cieľom,“ napísal Čech, ktorý na twitteri vystupuje pod prezývkou Vozím drony na Ukrajinu. Popísal aj jednu konkrétnu akciu, na ktorej sa zúčastnil v oblasti Kupianska.
„Cesta, ktorou sme išli na pozície operátorov, vedie veľ i blízko okolo Rusov. Majú obsadené silo, z ktorého luxusne vidia na našu stranu a tak videli aj auto, za ktorým sa práši. Nevideli ale, kam presne sme zašli, pretože sme čoskoro odbočili z cesty do uličiek rozbombardovanej dediny. Rusi veľmi dobre poznajú rôzne pozície a tak ich artiléria začala pracovať a strieľať náhodne do vybraného štvorca,“ uviedol český operátor dronu.
Jeho skupina sa ukrývala v suteréne a vyslala jeden malý dron, aby videla, kam ruské granáty dopadajú a nakoľko Rusi odhadli, kde sa ukrývajú. Čech ďalej opísal, že zvyčajne je v každom paneláku ukrytý jeden operátor s anténou. Drony lietajú za frontovú líniu a zastavuje sa ruská technika, ktorá sa k nej blíži z druhej strany alebo sa prerušuje logistika. Na tieto účely sa používajú kamikadze drony FPV – táto skratka znamená, že sú ovládané z pohľadu prvej osoby. Operátor teda letí tam, kam sa pozerá.
„Bez dronov by Kupiansk tak urputne neodolával. Paneláky sú skvelé miesto na úkryt pred bombami, nevýhodou je, že stratíte prehľad o okolí,“ pokračuje Čech s tým, že počas misie ich nepríjemne zaskočil zvuk prichádzajúceho džípu. Vojak, ktorý ich sprevádzal, schytil zbraň a išiel sa presvedčiť, či to náhodou neprišli Rusi. Operátor tiež upozornil na to, že vo videu môžete počuť skvelý stav ruskej munície. „Vystrelia niekoľkokrát, ale granát vybuchne iba jeden,“ zdôraznil.
Zásoby sa míňajú
Posledné konštatovanie je ďalším dôkazom klesajúcej kvality ruského delostrelectva. Vojenský analytik Donald Hill odhaduje, že na začiatku vojny malo Rusko v skladoch 15 miliónov delostreleckých granátov. Vlani vyrobilo milión granátov a tento rok sa ruská produkcia odhaduje na 1,5 milióna kusov delostreleckej munície. To sú na prvý pohľad pôsobivé čísla. Na začiatku vojny však strieľali 63-tisíc granátov denne. Po tom, čo sa skladové zásoby začali rapídne znižovať a prišli o 5 000 diel, strieľajú denne už len 12-tisíc granátov. Ak to pôjde takýmto tempom ďalej, budú na konci roka strieľať iba 7-tisíc granátov denne a v skladoch im ostane iba 700-tisíc kusov.
Ukrajina naproti tomu na začiatku vojny dokázala vystreliť iba 4-tisíc granátov denne. Zvýšením počtu hlavní a tiež dodávkami munície zo Západu zdvihla tento počet na súčasných 8-tisíc granátov denne. Momentálne ju tak Rusi prestrieľajú už len v pomere 3:2. Ak si Ukrajina tempo udrží a aktivita nepriateľského delostrelectva bude naďalej klesať, na konci roka bude na tom lepšie ako Rusi.
Už teraz dokáže ukrajinské delostrelectvo na určitých úsekoch fronty prestrieľať to ruské. Neznamená to však, že Rusi nezvládnu to isté. Najnovšie nejaký čas zhromažďovali muníciu pre svoj tohtotýždňový pokus o obkľúčenie Avdijivky. Spustili tam najväčšiu kanonádu od čias najťažších bojov o Bachmut. Veľmi im to však nepomohlo. Na ich strane je totiž len kvantita a tá neustále klesá. Ukrajinské delostrelectvo je síce stále slabšie, ale vďaka lepšiemu systému riadenia paľby a lepšej munícii (vrátane kazetovej) je už teraz efektívnejšie ako to ruské.
Musia riešiť problémy
To však neznamená, že ukrajinské delostrelectvo tiež nečelí problémom. Tým najväčším je pomalé rozbiehanie výroby munície – a to nielen na Západe, ale aj v samotnej Ukrajine. Server Kyiv Independent v tejto súvislosti napísal, že dva predvojnové pokusy o spustenie vlastnej linky na výrobu munície zlyhali. Jeden pre podozrenia z korupcie, druhý pre nedostatočnú kvalitu. Výroba sa na Ukrajine rozbehla až pred dvomi mesiacmi, čím sa stratil drahocenný čas. Mešká však aj Európa, ktorá sa io hrozbe nedostatku munície dozvedela z úst kompetentných vojenských predstaviteľov už v prvom mesiaci ruskej invázie. Zbrojárske firmy sa aj začali chystať na zvýšenie výroby, no nespustia ju, kým nebudú mať zmluvy a isté peniaze. A to sa zbytočne naťahuje. Najkritickejšie obdobie pomáha preklenúť účinná kazetová munícia, jej zásoby však tiež nie sú nekonečné. Rusko zatiaľ skúša získať severokórejskú delostreleckú muníciu. Na železničnom hraničnom priechode medzi KĽDR a Ruskom zaznamenali v týchto dňoch niekoľkonásobne vyšší počet nákladných vagónov ako obyčajne.
Slovenská zbraň Zuzana 2 – 155 mm 52 kal.
Ďalším problémom pre Ukrajinu je množstvo rôznych typov dodaných delostreleckých systémov a z toho vyplývajúci logistický chaos. Teoreticky by mali byť zbrane rovnakého kalibru kompatibilné, v realite však munícia vyrobená v jednom štáte nepasuje do húfnice z iného štátu. Delostrelci si ich musia mechanicky upravovať.
Kyiv Independent opisuje príklad jednej mínometnej jednotky na východe v Doneckej oblasti, ktorej velil dôstojník označovaný len ako Taras. Počas príprav na ofenzívu v Záporožskej oblasti sa hromadili zásoby munície prednostne tam. Keď konečne Tarasova jednotka dostala tiež nový prídel, boli jej príslušníci nadšení. To však čoskoro vystriedalo sklamanie – fínske granáty sa nezmestili do španielskych mínometov, hoci mali rovnaký kaliber 120 mm.
„Moja pechota sa na mňa spoliehala. V tom čase sme boli poslednou delostreleckou jednotkou brigády, ktorá tam ostala. Musel som nájsť riešenie,“ citoval Tarasa Kyiv Independent. A tak desiati muži zobrali pilníky a obrúsili všetkých osem stabilizačných krídelok na všetkých 400 mínometných granátoch, aby sa zmestili do hlavne. No kým to robili, nemohli strieľať na nepriateľa. Ukrajina teda musí vyriešiť nielen zvýšenie dodávok, ale aj ich čo najväčšiu unifikáciu, ak chce ruské delostrelectvo prečísliť nielen kvalitatívne, ale aj kvantitatívne.