Rusi presunuli na okupovaný Krym stíhačky MiG-31. Zastavia útoky striel Storm Shadow?

Úspešné ukrajinské útoky na Krym, samozrejme, neostali bez reakcie z ruskej strany. Tá má podobu pasívnych aj aktívnych obranných opatrení. K tým druhým patrí nasadenie stíhačiek MiG-31 zo základne Belbek priamo pri Sevastopole.

14.10.2023 06:00
debata (109)

Britské rakety Storm Shadow

Video
Pozrite si strely Storm Shadow vo videu firmy MBDA.

Najviditeľnejším pasívnym opatrením bolo stiahnutie väčšiny lodí Čiernomorskej flotily z Krymu na základe ďalej na východ. Výsadkové lode sa presunuli najmä do Azovského mora, kde slúžia na prepravu zásob a munície do prístavov Mariupoľ a Berďansk. Ponorky a väčšinu veľkých vojnových lodí presunuli Rusi do Novorossijska.

Týmto ústupom a tiež pre stratu radarov na ropných plošinách prestali Rusi ovládať západnú časť Čierneho mora. Ukrajina tak mohla sama obnoviť vývoz obilia civilnými nákladnými loďami iných štátov. Je jasné, že Kremeľ sa s týmto stavom nechce zmieriť. Veľkým problémom sú však strely s plochou dráhou letu Storm Shadow. Tie minulý mesiac zasiahli a zničili v dokoch v prístave Sevastopoľ výsadkovú loď Minsk a ponorku Rostov na Done. Na svedomí majú aj zásahy veliteľských budov Čiernomorskej flotily.

Nemecké rakety Taurus by našli Rusov všade. Zničí nimi Ukrajina Kerčský most?
Video
Nemecké rakety Taurus zasiahnu cieľ až na 500 kilometrov a pokladajú ich za ničiteľov mostov. / Zdroj: Bundeswehr

Hliadky vo veľkej výške

Práve proti týmto strelám, resp. ich nosičom, majú pôsobiť stíhačky MiG-31BM. Podľa rakúskeho analytika Toma Coopera presunuli na základňu Belbek dve letky z 98. zmiešaného leteckého pluku z letiska Mončegorsk v Murmanskej oblasti. Tie teraz intenzívne hliadkujú nad okupovaným Krymom a snažia sa zachytiť blížiace sa ukrajinské bombardéry Su-24M, ktoré strely Storm Shadow odpaľujú.

Je možné, že pri takýchto hliadkach boli minulý týždeň stratené aj dva stroje Su-35, ktoré sa zrútili tesne pri fronte. Tieto stíhačky zvykli bežne sprevádzať ruské bombardéry Su-34 pri ich útokoch kĺzavými bombami. Podozrivé však je, že boli zostrelené tesne pri fronte, pretože ani Su-34 sa pri takýchto misiách nezvyknú približovať tak tesne k línii. Su-35, ktoré ich sprevádzajú, sa držia ešte ďalej.

Je preto pravdepodobné, že zachytili nejaký cieľ blížiaci sa z druhej strany a pokúsili sa proti nemu zasiahnuť. Niekoľkokrát im to počas tejto vojny už vyšlo. Tentoraz však boli dvakrát po sebe zostrelené Su-35. Podľa neoficiálnych informácií sa stali obeťou vlastnej protivzdušnej obrany, do úvahy však prichádza aj pasca z ukrajinskej strany.

Zelenskyj strela 1 Čítajte viac Zelenskyj podpísal strelu. Odpálili ju potom na most na Kryme?

Aj z tohto dôvodu boli presunuté na Krym lietadlá MiG-31. Ide o ťažké záchytné stíhačky, ktoré sa absolútne nehodia na manévrový boj, ale bojujú z veľkej diaľky. Sú schopné lietať v omnoho väčších výškach a vyššou rýchlosťou a majú vyšší dosah radaru. Dostup je až 25 km a rýchlosť 2,8 Machov, čo je v tejto výške 3 000 km/h. Pre obranu Krymu je to významná posila, najmä po tom, čo Ukrajinci zničili niekoľko systémov S-400. Na druhej strane, základňa Belbek je na pobreží a teda zraniteľná útokmi z mora, napríklad raketami Neptun.

Straty pri nehodách

Od začiatku vojny na Ukrajine stratilo ruské letectvo najmenej päť strojov MiG-31. Vo všetkých prípadoch išlo o nehody. Iste, nehodám sa úplne nevyhne žiadny typ v žiadnom letectve, ale päť havárií za rok a pol je predsa len priveľa. Vyšším počtom nehôd trpia od začiatku vojny aj iné typy. Naznačuje to, že zvýšené nasadenie lietadiel i pilotov sa podpisuje na horšej údržbe a vyššom počte chýb pilotov.

Ukrajinci presadnú do stíhačiek F-16. Čo musia zvládnuť na boj s Rusmi?
Video
Otočka, vývrtka, únik. Ukrajinskí piloti absolvujú výcvik na stíhačkách F-16, keď to podporili USA. Washington má dať zelenú aj dodávkam lietadiel F-16 Kyjevu, ale nebude to hneď. / Zdroj: US Air Force

Ruské letectvo má vo výzbroji okolo sto kusov MiG-31. Z toho najmenej desať bolo upravených na verziu MiG-31K, čo sú nosiče striel Kinžal. Táto verzia nie je schopná vypúšťať rakety vzduch-vzduch a slúži len na útoky proti pozemným cieľom. Nie je známe koľko zostávajúcich stíhačiek MiG-31 je v letuschopnom stave. Aj strata piatich kusov preto zabolí.

K prvej havárii po začatí vojny došlo už v apríli 2022. Ruské úrady vtedy potvrdili, že pád stroja MiG-31 v Leningradskej oblasti mohla spôsobiť technická porucha. Ďalšie sa zrútili v decembri 2022 na ruskom Ďalekom východe a v apríli 2023 v Murmanskej oblasti. Vo všetkých troch prípadoch išlo o cvičné lety a posádka sa stihla včas katapultovať.

V júli 2023 sa počas cvičného letu zrútil jeden MiG-31 do mora pri Kamčatke. V tomto prípade posádka nehodu neprežila. K havárii došlo už aj na letisku Belbek. To sa nachádza tesne pri mori a tak keď na ňom v októbri 2022 jeden stroj včas nezabrzdil, na konci dráhy zletel dolu útesom na pobrežie a vybuchol. Jeden člen posádky sa stihol katapultovať, druhý zahynul. V tomto prípade nešlo o stíhaciu verziu, ale o nosič Kinžalov MiG-31K. Stíhacie verzie tam nasadili až teraz.

© Autorské práva vyhradené

109 debata chyba
Viac na túto tému: #stíhačky #Krym #Sevastopoľ #vojna na Ukrajine #strely s plochou dráhou letu #ukrajinská protiofenzíva #Storm Shadow