Vlna pozitívnych emócií voči Ukrajincom, ktorú v Poľsku ruská agresia vyvolala, aj pre zhoršujúci sa ekonomický výhľad opadá a vzťahy medzi oboma krajinami sú v posledných týždňoch napäté.
„Poľsko pri pomoci Ukrajine do zásob svojej armády siahlo pravdepodobne najhlbšie a medzi prvými,“ povedal ČTK Marek Świerczyński, bezpečnostný analytik z think-tanku Politika Insight. „Tie zásoby sa prakticky vyčerpali a armáda sa dostala na hranicu, pod ktorú ísť nemôže,“ podotýka k nedávnemu silne medializovanému vyjadreniu premiéra Mateusza Morawieckého, že Poľsko už neodovzdáva zbrane na Ukrajinu, pretože vyzbrojuje vlastnú armádu.
Značná časť vojenskej pomoci poskytnutej Poľskom Ukrajine boli dary, časť dodávok financuje Európska únia zo svojho mierového nástroja, poľské zbrojovky majú objednávky od ukrajinskej armády. O vojenskej technike pre Ukrajinu „nemáme presný obraz, vláda sa oň s verejnosťou nedelí“, povedal Świerczyński.
Poľsko napadnutej krajine poskytlo nadzvukové stíhačky sovietskej konštrukcie MiG-29, rádovo stovky obrnených transportérov Rosomak, samohybné húfnice Krab alebo významnú časť svojich tankov, vrátane nemeckých tankov Leopard 2. Na odovzdanie týchto moderných obrnencov Ukrajine presvedčilo aj ďalších spojencov.
Podľa Świerczyńského sa Ukrajincom osvedčili húfnice Krab vybavené systémom riadenia paľby delostrelectva TOPAZ, ktorého súčasťou je prieskumný dron FlyEye. Ukrajinci si pochvaľujú tiež prenosné systémy protivzdušnej obrany Piorun určené na ničenie nízkoletiacich cieľov.
„Systém na takejto úrovni v súčasnosti inde vo svete nie je, pretože západné krajiny si nepripúšťali také ohrozenie, pre ktoré by ho mali použiť,“ povedal analytik.
Podľa Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku sľúbilo Poľsko Ukrajine pomoc, ktorá celkovo zodpovedá 0,695 percenta jeho HDP, v prípade vojenskej pomoci ide o 0,488 percenta HDP. V Česku je to 0,562 percenta HDP, respektíve 0,418 percenta.
Poľsko už pred ruskou inváziou na Ukrajinu vydávalo na svoju obranu viac ako dve percentá HDP, ako požaduje Severoatlantická aliancia. Tento rok na túto položku vláda národno-konzervatívneho Práva a spravodlivosti (PiS) vydá štyri percentá HDP, čo je najviac v NATO. Świerczyński ale upozorňuje, že každý kabinet, ktorý sa po nedeľňajších parlamentných voľbách ujme vlády, bude musieť vzhľadom na stav verejných financií vykonať revíziu štátnych výdavkov.
Ruský vpád na Ukrajinu z vlaňajšieho februára v Poľsku vyvolal nebývalú vlnu solidarity, keď miliónom najmä žien a detí utekajúcim do bezpečia poskytovali pomoc do veľkej miery bežní ľudia. Táto náklonnosť voči Ukrajincom však postupne začala opadať.
„Pribúda ľudí, ktorí majú ohľadom pomoci pochybnosti, alebo to nepovažujú za prioritu,“ povedal politológ Rafal Chwedoruk z Varšavskej univerzity. V Poľsku žila silná ukrajinská komunita už pred vojnou, ale analytik Świerczyński pripomína, že išlo o ekonomických migrantov, ktorí sa uživili sami a nepotrebovali na rozdiel od vojnových utečencov pomoc od štátu.
Kým na začiatku invázie bolo Poľsko často iniciátorom pomoci Ukrajine, postupne ju na európskej scéne začalo vnímať ako konkurenciu. „(Ukrajinský prezident) Volodymyr Zelenskyj bol ešte predvlani politikom tretej ligy, teraz je politikom prvoligovým a západní politici sa orientujú na Ukrajinu,“ hovorí Świerczyński. „Poľsko sa prepadlo o niekoľko pozícií,“ dodal. Podľa politológa Chwedoruka PiS nevyšiel kalkul, že vďaka spolupráci so Spojenými štátmi pri pomoci Ukrajine posilní pozície Varšavy voči Nemecku alebo Európskej únii. „Brusel je voči Poľsku naďalej dôsledný,“ hovorí Chwedoruk k trestom, ktoré Európska komisia Poľsku v posledných rokoch uložila pre porušovanie princípov právneho štátu.
Vláda vo Varšave napriek protestom Ukrajiny zakázala dovoz ukrajinského obilia s vysvetlením, že musí chrániť poľských poľnohospodárov. Ich hlasy majú pre PiS kľúčový význam v nedeľňajších voľbách. Kritici vlády vo Varšave jej ale vyčítajú, že v prípade dovozu ukrajinských poľnohospodárskych komodít zlyhala, pretože problém dlho neriešila a nezabezpečila včas potrebnú infraštruktúru, vďaka ktorej by tovar mohol smerovať do cieľových krajín.
Či po voľbách zostane pri moci PiS, alebo ho vystrieda zoskupenie strán na čele s proeurópskou Občianskou koalíciou (KO), poľská politika voči Ukrajine sa príliš nezmení, pomoc bude v zmenšenej miere pokračovať, aj keď poľskí politici už nebudú tak často jazdiť do Kyjeva. V prípade výhry súčasnej opozície sa utlmí vyostrená rétorika z posledných týždňov, čo možno vyvolá dojem, že sa problémy zmenšili, očakáva Świerczyński. Podľa politológa Chwedoruka by vláda vedená KO nekládla taký silný dôraz na zločiny, ktorých sa na Poliakoch za druhej svetovej vojny dopustili Ukrajinci.