Menšinová vláda premiéra Ulfa Kristerssona, ktorú podporujú aj krajne pravicoví Švédski demokrati, sa ujala moci pred rokom, okrem iného aj s prísľubom boja proti nelegálnej migrácii a zločinu.
Švédsko za posledné desaťročia prijalo množstvo migrantov, predovšetkým z krajín postihnutých konfliktami, napríklad z bývalej Juhoslávie, Sýrie, Afganistanu, Somálska, Iránu či Iraku. Nedokázalo ich však dostatočne začleniť do väčšinovej spoločnosti.
„Od roku 2012 sa do Švédska prisťahovalo viac než 770-tisíc ľudí z krajín mimo Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru. V kombinácii s integračnou politikou, ktorá nekládla (migrantom) skoro žiadne požiadavky a nijako ich nemotivovala k integrácii do spoločnosti, viedla k vzniku rozdeleného Švédska,“ uviedli koaliční lídri v článku zverejnenom v novinách Dagens Nyheter.
Prisťahovalecké komunity podľa nich zápasia s problémom segregácie, sociálneho vylúčenia, nezamestnanosti a slabých učebných výsledkov detí, pričom v nich nedochádza k osvojovaniu si „spoločných švédskych hodnôt“.
Švédsko má podľa názoru koaličných lídrov „vážne problémy“ s obyvateľmi zahraničného pôvodu, ktorí sú nezamestnaní a žijú zo sociálnych dávok. Autori článku však svoje tvrdenie nepodložili oficiálnymi údajmi ani neuviedli, koľko ich je.
Vláda chce túto situáciu riešiť sériou reforiem, ktorá bude od neeurópskych migrantov požadovať, aby sa naučili po švédsky a našli si prácu. Ďalej plánuje zamedziť tomu, aby prisťahovalci poberali viacero rôznych sociálnych dávok naraz. Na ich priznanie budú mať pritom nárok až po určitej, bližšie nešpecifikovanej dobe.
Na migráciu z krajín Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru sa vzťahujú spoločné pravidlá schengenského priestoru voľného pohybu osôb, ktorého súčasťou je aj Švédsko. Avizované pravidlá sa preto budú vzťahovať len na prisťahovalcov z iných častí sveta.
Čítajte viac Švédsky premiér si po vlne násilia predvolal vedenie armády i polície: Budeme na gangy poľovať