Priateľ z Nemecka píše: „V Charkove je poplach, si za dvoma stenami?“
— Prirodzene! – odpovedám mu, ťuknem prstom na shift+nula a nepustím, kým sa moja správa neroztiahne do troch riadkov.
(Klávesová kombinácia shift+nula je zátvorka, veľa zátvoriek je starý ekvivalent emotikonov).
Bola som si istá, že môj priateľ žartuje, prisahám. To sa predsa nemôže vážne pýtať. Charkovčanky. Po devätnástich mesiacoch veľkej vojny. (Opäť zátvorky)
Ten chlap nežartoval, zátvorky nepochopil.
Poviem vám, ako to v skutočnosti je v Charkove so vzdušným poplachom i s vymysleným pravidlom dvoch stien.Siréna v meste sa rozozvučí päť- až pätnásťkrát za deň. Niekedy prakticky ani nezmĺkne. Ak v takýchto dňoch otvoríte oficiálne telegramové kanály, tak tam namiesto správ vysielajú čiernobiely kaleidoskop: poplach, koniec poplachu, poplach, koniec poplachu, poplach, koniec poplachu.
Vyzerá to na technickú poruchu, ako keby sa telegramový kanál zasekol ako platňa na gramofóne.
V takýchto dňoch, a je ich asi šesť do týždňa, by som podľa „pravidla dvoch stien“ mala bývať v predsieni. Jesť v predsieni, spať v predsieni, pracovať v predsieni, sprchovať sa v predsieni, venčiť psa v predsieni.
Aby ste vedeli, moja predsieň je veľmi malá.
Je úzka. Napríklad Hektor, môj doberman, ak sa priženie k našim dverám, aby oňuchal, čo rozvoniava od susedov, už sa nedokáže otočiť. Musí zaradiť spiatočku.
Ale o to vlastne ani tak nejde..
Ide o to, že podľa mojej vlastnej štatistíky, v desiatich prípadoch z desiatich najskôr vybuchne raketa a potom sa zapne siréna.
Nie je to nikoho vina. Takto to geograficky vychádza. Sme príliš blízko. Od vchodu nášho bytového domu k ruským hraniciam je to tridsaťdva kilometrov.
Úprimne si nepamätám čas, aby raketa priletela po začatí vzdušného poplachu.
Nesťažujem sa, len chcem vysvetliť všetkým, ktorí sú ďaleko od Charkova: v našom meste je siréna dobrým znamením.
To znamená, že už nič nepriletí. Neznepokojujte sa!.
A nenechajte sa uraziť zátvorkami. Pre obyvateľa Charkova je alarmujúca otázka o krytoch a dokonca aj o notoricky známych dvoch stenách, dlho úsmevná.
Nič s tým nespravíte, bohužiaľ.