Po USA varuje Izrael aj Haag: Brániť pomoci Gaze môže byť vojnovým zločinom

Čítajte viac Druhá fáza vojny s Hamasom. Pozemná operácia v Gaze bude dlhá a ťažká, uviedol premiér Netanjahu

22:05 Americký prezident Joe Biden podľa Bieleho domu v dnešnom telefonickom rozhovore s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom zdôraznil, že Izrael musí brániť svojich občanov pred terorizmom spôsobom, ktorý chráni civilistov.

Biden zároveň podľa Bieleho domu „zdôraznil potrebu okamžite a výrazne zvýšiť prísun humanitárnej pomoci, aby boli uspokojené potreby civilistov v Gaze“.

„My sa domnievame, že každú hodinu, každý deň tejto vojenskej operácie, by izraelská vláda mala prijať všetky možné opatrenia, ktoré má k dispozícii, aby rozlišovala medzi Hamasom – teroristami, ktorí sú legitímnymi vojenskými cieľmi – a civilistami, ktorí nimi nie sú,“ povedal v spravodajskej televízii CNN bezpečnostný poradca Bieleho domu Jake Sullivan.

Sullivan povedal, že Izrael má zodpovednosť za ochranu životov nevinných civilistov v Pásme Gazy. Administratíva amerického prezidenta Bidena pritom čelí zvýšenému tlaku, aby dala najavo, že neochvejná podpora Izraela neznamená schvaľovanie všetkého, čo jeho spojenec robí v zbedačenej enkláve v odplate za útok Hamasu, uviedla agentúra Reuters. Sullivan povedal, že Biden tento postoj oznámi izraelskému premiérovi v telefonickom rozhovore, ktorý sa uskutočnil neskôr.

Sullivan dnes tiež povedal, že Netanjahuovou zodpovednosťou je „pribrzdiť“ extrémistických židovských osadníkov na Západnom brehu Jordánu, ktorý Izrael dlhodobo okupuje. „Je úplne neprijateľné, aby extrémistickí osadníci páchali násilie na nevinných ľuďoch na Západnom brehu,“ zdôraznil Sullivan.

Prezident Biden dnes viedol rozhovory s lídrami krajín Blízkeho východu, povedal bezpečnostný poradca Sullivan televízii MSNBC. Nekonkretizoval ale, s ktorými. Biely dom neskôr oznámil, že prezident po telefóne hovoril so svojím egyptským náprotivkom Abdal Fattahom Sísím a že sa obaja vyslovili za výrazné urýchlenie pomoci smerujúcej do Gazy počnúc dneškom. Biden tiež podľa Bieleho domu Sísího informoval o snahách Spojených štátov, aby sa konflikt nerozšíril do ďalších častí regiónu.

21:40 Ruské úrady zatvorili letisko v Machačkale, hlavnom meste ruskej autonómnej republiky Dagestan. Lety z neho odkláňajú. K takémuto kroku pristúpili po tom, ako na letisko vtrhol rozvášnený dav, ktorý chcel lynčovať Izraelčanov. Pro-palestínski demonštranti na letisko vtrhli po správach o údajnom prílete lietadla z Izraela. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Po vniknutí neznámych osôb do dopravnej zóny letiska Machačkala sa rozhodlo o dočasnom uzavretí tohto letiska pre prílety aj odlety,“ informovala ruská Federálna agentúra pre leteckú dopravu (Rosaviacija) s tým, že na miesto už dorazili príslušníci bezpečnostných síl.

Izrael po správe o nepokojoch na letisku v Machačkale vyzval Rusko na to, aby chránilo izraelských občanov. „Izrael očakáva, že ruské orgány ochránia všetkých izraelských občanov a všetkých Židov a že budú rozhodne konať proti výtržníkom a proti podnecovaniu k násiliu voči Židom a Izraelčanom,“ vyhlásila kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

Podľa videí zverejnených na sociálnych sieťach aj vo viacerých ruských médiách vtrhli na letisko desiatky demonštrantov. Niektorým sa podarilo vbehnúť až na pristávaciu plochu, zatiaľ čo sa snažili kontrolovať autá odchádzajúce z letiska s cieľom zistiť, či v nich nie sú Izraelčania.

Regionálna vláda v Dagestane, prevažne moslimskej republike, medzičasom na platforme Telegram informovala, že na letisku zasahuje polícia a „situáciu má pod kontrolou“.

20:57 Izraelské ozbrojené sily zadržali v ostatných troch týždňoch v Predjordánsku dovedna už viac ako 1030 Palestínčanov Oznámila to v nedeľu izraelská armáda po tom, ako vykonala razie vo viacerých mestách na tomto okupovanom území.

Izraelská armáda uviedla, že 700 spomedzi týchto zadržaných osôb je členmi palestínskeho militantného hnutia Hamas. To vládne v pásme Gazy a má na svedomí masakru izraelských civilistov počas bezprecedentných útokov zo 7. októbra.

Len počas nedeľňajších zásahov na okupovanom Západnom brehu Jordánu zadržala izraelská armáda 23 Palestínčanov, po ktorých Izrael pátral pre podozrenie z „účasti na teroristickej činnosti“. Izraelská armáda taktiež uviedla, že na jej príslušníkov hádzali Palestínčania pri zásahoch petardy. Pri razii v utečeneckom tábore Askar neďaleko mesta Nábulus došlo podľa jej vyjadrenia aj k streľbe.

Podľa ministerstva zdravotníctva v palestínskom Ramalláhu zároveň v nedeľu prišlo v Predjordánsku o život päť Palestínčanov. Zabití boli pri potýčkach s izraelskými vojakmi, ku ktorým došlo na štyroch rôznych miestach.

Predmetné ministerstvo tiež informovalo, že od začiatku vojny Izraela s Hamasom v pásme Gazy bolo v Predjordánsku zabitých už 114 Palestínčanov.

20:17 Brániť humanitárnu pomoc Gaze by sa mohlo posudzovať ako vojnový zločin v súdnej právomoci Medzinárodného trestného súdu (ICC). Podľa agentúry Reuters to pri návšteve hraničného priechodu medzi Pásmom Gazy a Egyptom v Rafahu povedal prokurátor ICC Karim Khan.

Khan na dnešnej tlačovej konferencii v egyptskej metropole Káhire tiež povedal, že Izrael musí vynaložiť viditeľné úsilie o zabezpečenie toho, že civilisti dostanú základné potraviny a lieky.

Prokurátor dnes na sociálnej sieti X uviedol, že chce navštíviť Pásmo Gazy a Izrael. Zdôraznil pritom, že dodávky pomoci civilistom nesmú byť žiadnym spôsobom zadržiavané.

„Nemali by byť kladené žiadne prekážky humanitárnej pomoci určenej deťom, ženám a mužom, civilistom. Sú nevinní,“ povedal Khan. Dodal, že civilisti majú práva na základe medzinárodného humanitárneho prá­va.

19:28 Príslušník mierových síl OSN umiestnený na juhu Libanonu utrpel zranenia pri mínometnej paľbe. V nedeľu o tom na sociálnej sieti X informovali Dočasné sily OSN v Libanone (UNIFIL).

Prípad sa stal v sobotu večer blízko dediny Húlá na juhu Libanonu, v oblasti pri hraniciach s Izraelom, dodali UNIFIL.

Libanonská oficiálna tlačová agentúra NNS uviedla, že „po dopade dvoch izraelských granátov v (dedine) Húlá utrpel nepálsky príslušník mierových síl mierne zranenia brušnej dutiny a ruky“.

Nie je však zatiaľ úplne jasné, kto útok podnikol. Člena mierových síl OSN, ktorého štátna príslušnosť nebola oficiálne uvedená, evakuovali do lokality, kde mu poskytli ošetrenie. UNIFIL oznámili, že zásah dostalo aj ich sídlo v meste Nákúra.

„Dôrazne vyzývame všetky strany zapojené do konfliktu, aby okamžite prestali s paľbou,“ napísali UNIFIL. „Útočenie na príslušníkov mierových síl OSN je zločin, porušenie medzinárodného práva, a treba to odsúdiť,“ doplnili.

18:19 Iránsky prezident Ebráhím Raísí varoval Izrael, že neutíchajúce izraelské bombardovanie pásma Gazy „môže všetkých prinútiť“ konať, informuje agentúra AFP.

„Zločiny sionistického režimu prekročili červenú líniu a môžu prinútiť všetkých konať,“ napísal Raísí na sociálnej platforme X. „Washington žiada, aby sme nič nepodnikali, ale sám pritom štedro podporuje Izrael,“ dodal.

„USA adresovali Osi odporu odkazy, no dostali jasnú odpoveď na bojisku,“ uviedol ďalej Raísí. Iránske úrady používajú „Os odporu“ ako súhrnné pomenovanie pre Irán a jeho spojencov – libanonské militantné hnutie Hizballáh, húsíov v Jemene a iné šiitské sily v Iraku a Sýrii.

Z Raísího vyjadrení nie je úplne jasné, na čo narážal, ale je pravdepodobné, že myslel nedávnu sériu útokov na americké jednotky v Iraku a Sýrii a silnejúce prestrelky Hizballáhu a Izraela na izraelsko-libanonskej štátnej hranici.

Irán ako finančný a vojenský podporovateľ Hamasu označil útok zo 7. októbra za úspech, poprel však, že by sa na ňom zúčastnil.

16:40 Spojené štáty vyzvali Izrael, aby rozlišoval medzi radikálnym hnutím Hamas a palestínskymi civilistami. Apel vyslali prostredníctvom bezpečnostného poradcu Bieleho domu v druhý deň intenzívnejšiu fázu izraelskej protiofenzívy proti Hamasu v Pásme Gazy.

Izrael v noci z piatku na sobotu zahájil rozsiahlu pozemnú ofenzívu proti hnutiu Hamas, ktoré Pásmo Gazy ovláda. Nová fáza vojny vyvolala vo svete obavy z ďalšieho utrpenia palestínskych civilistov. Zatiaľ čo členovia Hamasu 7. októbra pri útoku na Izrael pozabíjali 1400 ľudí, väčšinou civilistov, následné útoky izraelskej armády na Pásmo Gazy si vyžiadali podľa miestnych úradov vyše 8000 ľudských životov.

„My sa domnievame, že každú hodinu, každý deň tejto vojenskej operácie, by izraelská vláda mala prijať všetky možné opatrenia, ktoré má k dispozícii, aby rozlišovala medzi Hamasom – teroristami, ktorí sú legitímnymi vojenskými cieľmi – a civilistami, ktorí nimi nie sú,“ povedal v spravodajskej televízii CNN bezpečnostný poradca Bieleho domu Jake Sullivan.

16:02 Cez 35-tisíc ľudí demonštrovalo v Madride za pomoc civilistom v palestínskom Pásme Gazy, ktoré čelia od 7. októbra izraelskému bombardovaniu v odvete za útok hnutia Hamas, ktoré v tejto oblasti vládne. Počet účastníkov odhadol úrad španielskej vlády, informovala agentúra Europa Press.

„Prišli sme sem, aby sme žiadali prímerie v Gaze. Je to výzva celému svetu. Štyridsať percent obyvateľov Pásma Gazy sú deti,“ povedala dnes na demonštrácii v Madride druhá podpredsedníčka španielskej vlády Yolanda Díazová, ktorá vedie ľavicovú alianciu Sumar. „To, čo sa deje v Gaze, nie je vojna, ale etnická čistka, ktorá sa začala už pred niekoľkými dekádami,“ vyhlásil na manifestácii minister pre ochranu spotrebiteľa Alberto Garzón, líder Zjednotenej ľavice (IU).

Demonštranti v Madride mávali palestínskymi vlajkami a priniesli veľké transparenty s nápismi „Primerie. Slobodu Palestíne“, „S.O.S.“ či „Nezabiješ, to platí pre všetkých“.

15:12 Pápež František zopakoval svoju výzvu na zastavenie bojov v pásme Gazy. Zároveň žiadal, aby na územie vpustili humanitárnu pomoc a aby palestínske hnutie Hamas prepustilo rukojemníkov, ktorých zajalo počas útoku 7. októbra na Izrael, píše agentúra ANSA.

„Ukončite boje. Vojna je vždy prehrou, vždy,“ vyhlásil pápež. „Nech nikto nikdy nestráca nádej na odloženie všetkých zbraní,“ dodal.

Pápež sa veriacim zhromaždeným na Námestí sv. Petra vo Vatikáne prihovoril z okna Apoštolského paláca počas tradičnej nedeľnej modlitby Anjel Pána. Pred samotnou modlitbou vždy veriacich oslovuje krátkym príhovorom. Veriacich vyzval, aby sa „naďalej modlili za zlepšenie strašnej situácie v Izraeli a Palestíne“.

13:26 Izrael oznámil, že zabráni používaniu satelitného komunikačného systému Starlink v pásme Gazy, ktorý ponúkol americký miliardár Elon Musk, informuje agentúra DPA.

Musk v sobotu vyhlásil, že satelitný komunikačný systém Starlink, ktorý prevádzkuje jeho firma SpaceX, môže pomôcť obnoviť v pásme Gazy telekomunikačné spojenie, prerušené v piatok večer počas izraelského bombardovania tohto palestínskeho územia.

„Hnutie Hamas ho využije na teroristické činy,“ uviedol izraelský minister komunikácií Šlomo Karhi v príspevku na sociálnej sieti X, predtým známej ako Twitter. „Možno to Musk bude chcieť urobiť pod podmienkou, že Hamas prepustí naše unesené bábätká, synov, dcéry, starých ľudí. Všetkých do jedného!“ dodal minister.

Musk v minulosti ponúkol satelitnú internetovú službu Starlink aj Ukrajine a bola tam aktivovaná krátko po jej napadnutí Ruskom vlani vo februári.

Internetové a telekomunikačné pripojenie v pásme Gazy sa medzitým začína obnovovať, vyplýva z údajov portálu NetBlocks.org monitorujúceho celosvetové sieťové pripojenie. „Sieťové údaje z reálneho času ukazujú, že internetové spojenie v pásme Gazy sa obnovuje,“ uviedol NetBlocks na sociálnej sieti X.

12:39 Generálny tajomník OSN António Guterres dnesopäť vyjadril veľké obavy ohľadom situácie v Pásme Gazy, ktorú označil za humanitárnu katastrofu. S poľutovaním tiež komentoval zintenzívnenie vojenských operácií, ktoré v tejto oblasti Izrael zosilnel v piatok večer, keď okrem masívneho bombardovania od tej doby pokračuje v rozsiahlej pozemnej operácii na severe Pásma Gazy. Informovala o tom agentúra AFP.

„Situácia v Gaze je každú hodinu zúfalejšia. Je mi ľúto, že namiesto naliehavo potrebnej humanitárnej prestávky podporovanej medzinárodným spoločenstvom Izrael zintenzívnil svoje vojenské operácie,“ povedal Guterres pri návšteve nepálskej metropoly Káthmandú. „Svet je svedkom humanitárnej katastrofy,“ dodal.

„Viac ako dva milióny ľudí, ktorí nemajú kam ísť, nemajú bezpečie, jedlo, vodu, prístrešie ani lekársku starostlivosť a sú vystavení nepretržitému bombardovaniu,“ povedal šéf OSN. Izraelská armáda síce už dlho vyzýva civilistov zo severu Pásma Gazy, aby sa presunuli na juh oblasti, čo státisíce z nich urobili, ale rakety dopadajú aj na juh tohto územia, ktoré je menšie ako Praha. Masívnemu ostreľovaniu čelí sever oblasti, kde leží aj hlavné mesto Gaza.

Izrael dnes oznámil, že humanitárna pomoc do Pásma Gazy sa v najbližších dňoch výrazne zvýši. „V budúcom týždni plánuje dramatický nárast množstva (humanitárnej) pomoci,“ povedal podľa agentúry Reuters dôstojník Elad Goren z agentúry COGAT z ministerstva obrany, ktorá sa zaoberá civilnými záležitosťami na palestínskych územiach.

11:47 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v noci na dnešok na sociálnej sieti X obvinil tajné služby zo zlyhania, ktoré viedlo k útoku palestínskeho hnutia Hamasu na Izrael zo 7. októbra. Netanjahu tiež napísal, že od tajných služieb nedostal varovanie, že by sa Hamas chystal na „vojnu“. Po širokej kritike izraelských činiteľov, vrátane lídra opozície Bennyho Ganca, Netanjahu svoje vyjadrenie zo siete X zmazal a neskôr sa za výroky ospravedlnil. Informovali o tom denník Haarec a server The Times of Israel (ToI).

Podľa týchto dvoch izraelských médií Netanjahu na sieti X napísal, že nikdy nedostal od rozviedky žiadne varovanie o „vojnových zámeroch“ Hamasu. Izraelský premiér tiež napísal, že všetky bezpečnostné zložky vrátane šéfa vojenskej rozviedky a lídra tajnej služby Šin Bet „boli toho názoru, že Hamas je zastrašený“ a že chce operovať na Západnom brehu.

Na toto vyjadrenie reagovalo množstvo politikov i ďalších činiteľov, ktorí podľa denníka Haarec napísali, že „Netanjahu prekročil červenú líniu“. „Kým vojaci a ich velitelia bojujú statočne proti Hamasu a Hizballáhu, on sa snaží zvaľovať vinu na druhých, namiesto toho, aby ich podporil,“ napísal na sieti X opozičný líder Jair Lapid. Ďalší opozičný líder Benny Ganc, ktorý teraz s Netanjahuom zasadá aj vo vojnovom kabinete, premiéra za príspevok kritizoval a vyzval ho, aby obvinenia voči tajným službám stiahol.

Ku kritike Netanjahua sa dnes pridal aj jeho minister národnej bezpečnosti z krajne pravicovej strany Itamar Ben Gvir. „Problémom nie sú konkrétne varovania, ale skôr celý chybný koncept. Politika zadržiavania, imaginárneho odstrašovania a kupovania dočasného pokoja za premrštenú cenu sú korene celého problému,“ napísal na sieti X Ben Gvir. Rovnako hovorca armády Daniel Hagari dnes povedal, že teraz nie je čas na takéto diskusie. „Teraz sme vo vojne, a na to sa musíme sústrediť,“ povedal Hagari.

Netanjahu kritizoval svojím príspevkom podľa denníka Haarec aj šéfa tajnej služby Šin Bet Ronena Bara a šéfa vojenskej rozviedky Aharona Halivu, ktorí už po 7. októbri priznali svoj diel zodpovednosti za tento prekvapivý a brutálny útok Hamasu. Na rozdiel od Netanjahua, ktorý čelil širokej kritike, že tak neurobil. Až tento týždeň Netanjahu iba povedal, že každý bude musieť dávať odpovede na tento útok, vrátane jeho, ale až po vojne.

„Bola to chyba. Veci, ktoré som povedal po tlačovej konferencii, nemali byť povedané a ja sa za nich ospravedlňujem. Plne podporujem všetkých šéfov bezpečnostných zložiek a tiež šéfa generálneho štábu a veliteľa a vojakov, ktorí sú na fronte a bojujú za našu vlasť. Spoločne vyhráme,“ napísal dnes po kritike Netanjahu na sieti X.

11:03 Americká lietadlová loď USS Dwight D. Eisenhower a jej úderná skupina preplávali cez Gibraltársky prieliv do Stredozemného mora. V oblasti sú tak už dve americké lietadlové lode, čo je v posledných rokoch zriedkavý jav.

Vo východnom Stredomorí je už so svojou údernou skupinou lietadlová loď USS Gerald R. Ford. Spojené štáty americké tak demonštrujú podporu Izraelu po tom, ako sa židovský štát stal terčom útoku, ktorý z Pásma Gazy podnikla palestínska militantná organizácia Hamas.

Lietadlová loď USS Dwight D. Eisenhower smeruje cez Stredozemné more a Suezský prieplav do oblasti ústredného velenia USA v regióne. Americké sily tak zväčšujú svoju prítomnosť na Blízkom východe, aby odradili Irán a s ním spolupracujúce militantné skupiny od pokusov o rozšírenie izraelsko-palestínskeho konfliktu.

10:20 Tisíce ľudí na juhu a v centrálnej časti Pásma Gazy vtrhli do skladov s humanitárnou pomocou, berú jedlo a ďalšie zásoby potrebné na prežitie. Informoval o tom dnes Úrad OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA). Podľa zástupcu úradu je to varovný signál, že občiansky poriadok sa v oblasti začína rúcať, uviedla agentúra AP.

„Je to znepokojujúce znamenie, že po troch týždňoch vojny a tvrdej blokády sa občiansky poriadok začína rúcať. Ľudia majú strach, sú frustrovaní a zúfalí. Napätie a strach ešte zosilneli kvôli prerušeniu telefonického a internetového spojenia,“ povedal šéf pobočky UNRWA v Pásme White. Veľmi málo kamiónov, pomalé procesy, prísne kontroly a zákaz dodávok pohonných hmôt, to všetko podľa neho komplikuje pomoc a zvyšuje napätie v oblasti.

UNRWA dnes uviedla, že do niekoľkých jej skladov a distribučných centier v strednej a južnej časti Pásma Gazy vtrhli tisíce ľudí a brali múku a ďalšie základné potraviny aj hygienické potreby. Presun státisícov ľudí zo severu oblasti, kde sa vedú najväčšie boje, spôsobuje kolaps na juhu, uviedla UNRWA.

Telefónne a internetové spojenie v Pásme Gazy sa dnes začína pomaly obnovovať, prerušenie trvalo viac ako 24 hodín. Podľa reportéra BBC, ktorý je na juhu Pásma Gazy v meste Chán Júnis, je obnovenie spojenia pre mnohých úľavou, pre niektorých ale šokom. „Radšej by som bol, keby spojenie ďalej nefungovalo. Práve som sa dozvedel, že pri včerajšom izraelskom bombardovaní zomrela väčšina rodiny mojej manželky,“ povedal BBC jeden z obyvateľov Pásma Gazy.

Humanitárna pomoc do Pásma Gazy sa dostáva len veľmi pomaly a v nedostačujúcom množstve. Prvé dodávky sa tam od 7. októbra dostali až minulú sobotu cez prechod Rafah na hranicu Pásma Gazy s Egyptom, doteraz to bolo len 84 kamiónov, uviedla dnes televízia Al-Džazíra s odvolaním sa na egyptský Červený polmesiac. Pred 7. októbrom, kedy oblasť čelila čiastočnej blokáde, prúdilo do Pásma Gazy niekoľko sto kamiónov pomoci denne.

9:21 Izraelská armáda za uplynulých 24 hodín zasiahla v Pásme Gazy 450 cieľov, ktoré boli súčasťou vojenskej infraštruktúry radikálneho palestínskeho hnutia Hamas. Podľa serveru The Jerusalem Post o tom dnes ráno informoval armádny hovorca. Armáda tiež zosilnila na severe Pásma Gazy pozemnú operáciu, do ktorej sa zapojili ďalšie jednotky. Jeden izraelský vojak pri nej utrpel vážne zranenie, uviedol hovorca.

Ciele, ktoré armáda zasiahla za 24 hodín, zahŕňajú veliteľské stanovištia Hamasu či odpaľovacie pozície protitankových riadených striel. Pozemná operácia podľa hovorcu armády zasiahla aj teroristické bunky Hamasu, ktoré pripravujú raketové útoky na Izrael. Hamas tiež od 7. októbra pokračuje v ostreľovaní Izraela, väčšinu rakiet zachytí izraelský protiraketový systém.

Hovorca izraelskej armády Daniel Hagari dnes znovu vyzval obyvateľov severu Pásma Gazy, aby sa premiestnili na juh. „Hamás sa skrýva za civilistov a používa ich ako ľudské štíty,“ zopakoval Hagari. „Obyvatelia severu Pásma Gazy by sa mali presunúť na juh, do bezpečia, kde dostanú vodu, potraviny a lieky,“ dodal hovorca s tým, že humanitárna pomoc, ktorú do tejto oblasti poskytujú Spojené štáty a Egypt, bude rozšírená.

V sobotu tiež armáda opäť zhadzovala do Pásma Gazy z lietadiel letáky. „Obyvateľom Pásma Gazy nie je sever Gazy bezpečný, stal sa bojovým poľom,“ stojí na nich podľa izraelských médií.

8:50 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa v sobotu večer stretol v sídle ozbrojených síl v Tel Avive so zástupcami rodín, ktorých príbuzných pred troma týždňami uniesli palestínski militanti z hnutia Hamas do pásma Gazy. Informoval o tom denník Times of Israel.

Zástupcovia rodín naliehali na Netanjahua, aby súhlasil s výmenou Palestínčanov uväznených v Izraeli za rôzne priestupky na princípe „jeden za jedného“.

Netanjahu zdôraznil, že „vyčerpá všetky možnosti“, aby sa unesení civilisti vrátili domov. Oslobodenie rukojemníkov je podľa vyhlásenia jeho úradu hlavným cieľom vojny proti Hamasu po jeho útoku na Izrael zo 7. októbra.

„Kľúčová je miera tlaku na Gazu,“ cituje premiéra vyhlásenie. „Čím väčší tlak, tým väčšia šanca (na oslobodenie zajatcov).“

Na neskoršej tlačovej konferencii Netanjahu povedal, že medzi možnosťami, ktoré Izrael zvažuje, je aj výmena všetkých Palestínčanov uväznených za bezpečnostné delikty za zajatcov zadržiavaných v pásme Gazy, no neuviedol ďalšie podrobnosti.

7:48 Izrael svojím postupom voči Pásmu Gazy prekročil červenú líniu, čo môže prinútiť ďalších aktérov k činom, napísal iránsky prezident Ebráhím Raísí na sociálnej sieti X. Kritizoval tiež Spojené štáty, že poskytujú širokú podporu Izraelu, zatiaľ čo vyzývajú Teherán, aby sa do konfliktu nezapájal.

„Zločiny sionistického režimu prekročili červenú líniu, čo môže každého donútiť konať. Washington nás žiada, aby sme nič nerobili, ale Izraelu stále poskytuje širokú podporu. Spojené štáty poslali odkaz osi odporu,“ napísal Raísí. Za os odporu Teherán označuje libanonské hnutie Hizballáh, palestínske militantné skupiny a ďalšie spriaznené milície v Iraku a Sýrii, ktoré podporuje.

Hizballáh už z juhu Libanonu ostreľuje izraelské územie, čo izraelská armáda opätuje. Taktiež šiitskí povstalci z Jemenu vypálili smerom k Izraelu niekoľko rakiet, väčšinu zostrelila americká vojenská loď v Červenom mori či európsky protiraketový systém. Jedna ale zasiahla zdravotnícke zariadenie v egyptskom letovisku Taba neďaleko hraníc s Izraelom a zranila šesť ľudí.

Od útoku palestínskeho hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra, po ktorom Izrael v odvete začal masívne bombardovanie Pásma Gazy, ovládaného Hamasom, iránski činitelia zosilneli vyhrážky Izraelu a USA. Hamas za brutálny útok na Izrael, ktorý si vyžiadal na 1 400 obetí, iránski predstavitelia pochválili, avšak odmietli, že by sa Irán na útoku priamo podieľal.

Napríklad najvyšší duchovný vodca Iránu ajatolláh Alí Chameneí v televíznom prejave po útoku vyhlásil: „Bozkávame ruky tým, ktorí útok na sionistický režim naplánovali“.

Aj iránsky minister zahraničia Hosejn Amírabdolláhján pred týždňom vyhlásil, že situácia na Blízkom východe sa môže vymknúť kontrole, ak Izrael a Spojené štáty „okamžite neukončia zločiny proti ľudskosti a genocíde v Pásme Gazy“.

6:15 Česká ministerka obrany Jana Černochová vyzvala v sobotu večer na vystúpenie Česka z Organizácie Spojených národov. Reagovala tak na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN žiadajúcu okamžité „humanitárne prímerie“ v pásme Gazy.

Čítajte viac Ministerka obrany Černochová vyzvala na vystúpenie Česka z OSN pre rezolúciu o okamžitom prímerí v Gaze

6:00 Izraelské útoky na Pásmo Gazy si vyžiadali už vyše 8 000 životov, uviedli v noci na nedeľu tamojšie zdravotnícke úrady. Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) požaduje okamžitú deeskaláciu konfliktu a upozorňuje na obrovské utrpenie miestnych obyvateľov. Informoval o tom server BBC News, podľa ktorého sa MVČK len výnimočne verejne vyjadruje k tomu, ako sú vedené vojny.

„V Gaze sú v pasci milióny civilistov, ktorí nemajú kam utiecť,“ uviedol MVČK, podľa ktorého sú tunajší Palestínčania „uprostred masívneho bombardovania a vojenského obliehania“. Situácia je podľa organizácie „katastrofálnym zlyhaním, ktoré svet nesmie tolerovať“.

MVČK zároveň opätovne vyzval palestínske radikálne hnutie Hamas na prepustenie rukojemníkov, ktorých v Gaze zadržiava, a odsúdil využívanie civilistov ako ľudských štítov. Za absolútnu prioritu však organizácia považuje zachránenie životov, ku ktorému je potrebný prísun pomoci a prístup humanitárnych organizácií na miesto.

Izrael na Gazu útočí v odvete za prepadnutie zo strany Hamasu zo 7. októbra, ktoré si vyžiadalo približne 1 400 obetí.