Poľsko a slovenské voľby
Voľby na Slovensku koncom septembra a potom tie v Poľsku v polovici októbra na seba pritiahli pomerne veľkú medzinárodnú pozornosť. Dôvody však na to boli rozdielne. Kým v súvislosti so Slovenskom zahraničie riešilo, či krajinu nová vláda otočí smerom k Rusku, pri Poľsku toto úlohu nezohrávalo. V prvom rade sa debatovalo o tom, nakoľko by sa mohol zmeniť kurz kabinetu vo Varšave týkajúci sa Európskej únie.
Poľská vláda populisticko-konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) totiž dlhodobo čelila kritike zo strany inštitúcii EÚ za nedodržiavanie zásad právneho štátu najmä v súvislosti so zmenami v oblasti justície. Viedlo to až k tomu, že Varšava má zmrazenú časť európskych peňazí.
Na druhej strane je Poľsko od začiatku ruskej veľkej invázie jedným z najdôležitejších partnerov pre Ukrajinu. Týka sa to vojenskej pomoci i politickej podpory, hoci predvolebná kampaň vzťahy narušila, keď vláda PiS rozhodla o pokračujúcej blokáde dovozu ukrajinského obilia.
Podľa portálu Euractiv.pl sa očakáva, že poľský prezident Andrzej Duda niekoho poverí zostavením vlády 13. novembra, keď má po prvý raz zasadať nový parlament. Tusk a jeho Občianska koalícia v spolupráci s opozičnými blokmi Tretia cesta a Ľavica majú v 460-člennom Sejme prevahu 248 poslancov. No nedá sa vylúčiť, že prvý pokus na vytvorenie kabinetu dostane súčasný premiér Mateusz Morawiecki z PiS.
Právo a spravodlivosť sa pod vedením Jaroslawa Kaczyńského očividne usiluje na svoju stranu dostať aspoň časť novozvolených zákonodarcov. Dokonca vraví, že sa mu to už vo viacerých prípadoch podarilo. Ale zdá sa, že tieto tvrdenia sú v prvom rade len pokusom narušiť jednotu v Tuskovom tábore.
Priority Varšavy
V každom prípade to vyzerá tak, že prioritou novej centristicko-liberálnej vlády, ak v Poľsku vznikne, budú zmeny v domácej politike a vzťahy s EÚ. Dianie u susedov bude pravdepodobne skôr na druhej koľaji.
"Ak sa Slovensko v Poľsku vôbec spomínalo, bolo to len v súvislosti s exit pollom po voľbách. Keď ho po hlasovaní zverejnili, mnohí pozorovatelia, najmä tí, ktorí majú blízko k PiS, varovali, že konečné výsledky môžu byť iné. Odkazovali na prípad Slovenska, keďže u vás sa exit poll dramaticky odlišoval od reality. Je to smutné, ale na druhej strane pomerne presné vyjadrenie toho, do akej miery dianie na Slovensku vzrušuje Poľsko,” povedal pre Pravdu Dariusz Kalan, expert na strednú a východnú Európu.
Analytik Poľského inštitútu medzinárodných vzťahov (PISM) Lukasz Ogrodnik pred voľbami na Slovensku napísal, že keď sa v krajine na vláde bude podieľať nacionalisticko-ľavicový Smer, bude to znamenať komplikácie v súvislosti so spoluprácou Varšavy a Bratislavy, ktorá sa týka bezpečnostnej politiky a východných susedov.
"Slovensko bude pre Poľsko zložitejším partnerom ako doteraz. Dôvodom je očakávaná zmena v podpore Bratislavy pre Kyjev, ktorá bude pre vládu vo Varšave životne dôležitá. Otvorene proruský kurz, ktorý počas predvolebnej kampane reprezentovali Smer a SNS, je v protiklade k širokej straníckej zhode o tom, ako má Poľsko pristupovať k Ukrajine,” reagoval pre Pravdu Ogrodnik.
Kalan pochybuje, že by sa Slovensko pod vedením Fica vyslovene obrátilo na Východ. "Očakávam, že bude skôr tichým, ale lojálnym členom EÚ a NATO, ako to v skutočnosti už bolo počas jeho vyše desaťročnej vlády. Napriek tomu, ak k takémuto obratu dôjde, je podľa mňa malá šanca, že to ovplyvní vzťah medzi dvoma susedmi, bez ohľadu na to, kto zostaví vládu vo Varšave. Tusk a Fico mali ako premiéri v minulosti normálny pracovný vzťah. Nebol srdečný, ale stále bol profesionálny. Očakávam, že toto bude pokračovať,” skonštatoval poľský expert.
Na profesionálny vzťah Fica a Tuska upozornil aj Ogrodnik. "Môže sa stať, že Slovensko sa bude menej venovať aj transatlantickej spolupráci, čo by bolo z hľadiska Poľska problematické. No fakt, že sa Tusk a Fico poznajú, by mohol prispieť k udržaniu funkčných susedských vzťahov. Obaja politici sa stretávali ako premiéri v rokoch 2007–2010 a potom v rokoch 2012–2014,” pripomenul analytik.
Čítajte viac Estónska premiérka sa pýta Fica a Orbána: Čo chcete, ak sa vám nepáči pomoc pre Ukrajinu?
Kríza V4
Čo nové vlády v Poľsku a na Slovenskou takmer určite nevyriešia, je dianie vo visegrádskej štvorke. To sa na najvyššej politickej úrovni v podstate zastavilo. Najviac k tomu prispela Budapešť a jej koketovanie s Ruskom. Ak konkrétne kroky potvrdia, že Fico bude mať v tomto blízko k premiérovi Viktorovi Orbánovi, V4 bude naďalej iba prežívať. Nepomôže ani to, že slovenský premiér vyzýva na spoluprácu strednej Európy pri rokovaniach o rozpočte EÚ, ktoré by lídri únie radi uzavreli v decembri.
"Pokiaľ ide o V4, v tomto formáte nepredpokladám veľkú aktivitu. Orbán jasne obrátil svoj záujem na Balkán. Možno pri tom jeho doterajší partneri v Česku a na Slovensku pocítili aj istú úľavu, lebo neváhali kritizovať niektoré jeho kroky. Tusk sa azda spočiatku bude usilovať venovať visegrádskej štvorke viac pozornosti, aby ju predstavil poľskej verejnosti ako možnú alternatívu k iniciatíve Trojmoria, ktorú podporuje PiS. Bol by to však skôr marketingový ťah a nemyslím si, že by sa s ním spájali nejaké významné aktivity,” ozrejmil Kalan.
Podľa Ogrodnika V4 čelí najväčšej kríze za mnohé roky. "Výmena vlády na Slovensku s najväčšou pravdepodobnosťou zmení bilaterálne vzťahy vnútri V4. Od Bratislavy sa očakáva prehĺbenie kontaktov s maďarským kabinetom a Poľsko bude naďalej úzko spolupracovať s Českom. Ale ako celok V4 obmedzuje frekvenciu stretnutí i rozsah spolupráce, ktorá sa viac organizuje na nižšej úrovni. Paradoxne za ďalšiu paralýzu tejto platformy regionálnej spolupráce bude do istej miery zodpovedný Fico, ktorý vyzýval na jej obnovenie,” skonštatoval Ogrodnik.