Administratíva prezidenta Joe Bidena sa snažila pretlačiť cez Kongres balík pomoci Ukrajine v celkovej hodnote 61 miliárd dolárov. Zámer bol taký, aby až do prezidentských volieb v novembri 2024 nebolo potrebné žiadať žiadne ďalšie peniaze. Biely dom k tomu pridal urgentnú vojenskú pomoc pre Izrael v hodnote 14 miliárd dolárov, čo je štvornásobok podpory židovského štátu za celý minulý rok.
V snahe získať na svoju stranu republikánov, pridala Bidenova administratíva aj ďalšie medzinárodné priority, ktoré sú podľa nej potrebné pre národnú bezpečnosť USA. Išlo napríklad o podporu Taiwanu, ktorý čelí čínskej hrozbe, ale aj o opatrenia na hranici s Mexikom. Súčasťou bolo aj 9 miliárd dolárov na humanitárnu pomoc, napríklad aj pre Pásmo Gazy. Celková hodnota balíka bola až 106 miliárd dolárov.
V Kongrese však tento návrh zatiaľ narazil. Po týždňoch chaosu spôsobených odvolaním starého lídra a hľadaním jeho nástupcu, sa nový predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson uviedol rozdelením Bidenovho balíka. Pomoc pre Izrael nechal schvaľovať samostatne ako prvú. Navyše vyčlenenie 14 miliárd dolárov pre židovský štát podmienil zoškrtaním rozpočtu pre daňový úrad, ktorého navýšenie vlani Biden a demokrati presadili. To je bod, na ktorom sa obe strany určite nezhodnú.
Treba ukázať jednotu
Snemovňu reprezentantov ovládajú republikáni a Johnsonov samostatný balík pre Izrael ňou koncom týždňa prešiel pomerom hlasov 226:196. Teraz tento návrh mieri do Senátu, kde sa o ňom však od začiatku hovorí ako o „mŕtvo narodenom dieťati“. V Senáte majú totiž pre zmenu tesnú väčšinu demokrati, ktorí rozdelenie Bidenovho balíka odmietajú. Navyše aj republikáni v Senáte sú proti tomu. „Tvrdenie, že podpora boja proti ruskej agresii odvádza pozornosť od iných bezpečnostných priorít, nie je pravdivé,“ povedal líder republikánov v Senáte Mitch McConnell, ktorý je za schválenie celého balíka naraz.
Dáva tak za pravdu ministrovi zahraničia Antonymu Blinkenovi a ministrov obrany Lloydovi Austinovi. Tieto ťažké kalibre obhajovali Bidenov balík tento týždeň na príslušnom senátnom výbore. Irán a Rusko podľa nich predstavujú spoločnú hrozbu pre USA a ich spojencov a pomoc Ukrajine v boji proti agresii Moskvy zasadí ranu aj Teheránu. „Videli sme, že Irán dodáva muníciu a drony Rusku a to ich používa na útoky proti infraštruktúre, civilistom, mestám a dedinám po celej Ukrajine,“ povedal senátorom Austin s tým, že niektoré z týchto schopností pomáhajú USA znižovať. „Je to prepojené. Takže si myslím, že to bude mať vplyv aj na to, čo Irán robí pre Rusko,“ dodal minister obrany.
Jednotný postup pri pomoci Izraelu aj Ukrajine podporuje aj republikánska senátorka Susan Collinsová. „Niektorí argumentujú v prospech oddelenia pomoci proti týmto hrozbám a zamerania sa iba na Iránom podporovaných teroristov, ktorí 7. októbra zmasakrovali tak veľa Izraelčanov. Musíme si ale uvedomiť, že záujmy našej národnej bezpečnosti sú agresívne ohrozované všetkými týmito autoritárskymi režimami v snahe zničiť medzinárodný poriadok zavedený po druhej svetovej vojne,“ povedala senátorka Collinsová. Zhodla sa tak s demokratickou kolegyňou Patty Murrayovou. „Skutočnosť je taká, že všetky tieto záležitosti sú prepojené, a všetky sú urgentné. Naši protivníci sa usliujú, aby sme boli nefunkční. Ukážme im namiesto toho jednotu,“ citoval Murrayovú denník Washington Post.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Svoj prístup však bol v Senáte obhajovať aj republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson. Tvrdil, že Izrael potrebuje pomoc prioritne. „Nemôžeme strácať žiaden čas pri dodávaní toho, čo Izraelu treba,“ povedal. Zároveň chce ale podržať aj Ukrajinu. Kyjev neopustí a chce zaistiť jeho víťazstvo, no chce americké vládne financovanie riešiť zodpovedne. Zatiaľ to ale vyzerá tak, že sa mu to nepodarí a v skutočnosti pomoc Izraelu aj Ukrajine iba zdržiava. Aj keby totiž jeho návrh v Senáte prešiel (čo je veľmi nepravdepodobné), prezident Biden je pripravený ho vetovať a všetko sa vráti do bodu nula.
Chcú zbrane, ktoré vyhrajú
To je zlá správa najmä pre Izrael. Ukrajina totiž má na najbližšiu dobu pomoc zaistenú. Aj teraz jej Pentagon poslal muníciu, rakety a ďalšie vybavenie v hodnote 425 miliónov dolárov. Dlhodobo je však aj ona rukojemníkom vnútropolitických sporov v USA. Iba malá časť republikánov, ktorí teraz hlasovali za Johnsonov návrh a odmietli ten Bidenov, si totiž želá zastavenie pomoci Ukrajine. Práve naopak. Skupina ôsmich republikánskych kongresmanov na čele s Mikeom Garciom predložila 12 požiadaviek pre prezidenta Bidena, ktorých splnením podmieňuje schválenie ďalšej pomoci Ukrajine. Okrem iného chcú vedieť, ako boli použité doterajšie peniaze a zbrane poslané na Ukrajinu a akú presne stratégiu má Kyjev na víťazstvo. Zároveň však žiadajú dodanie takých druhov zbraní a v takom množstve, ktoré zaistia nielen predlžovanie vojny, ale víťazstvo Ukrajiny. Tiež chcú zavedenie omnoho prísnejších sankcií proti Rusku.
K uisteniu o tom, či boli americké zdroje použité dobre, sa medzitým vyjadrila americká veľvyslankyňa na Ukrajine Brigitte Brinková. „Nezaznamenali sme ani jeden prípad sprenevery vojenskej pomoci na Ukrajine. Nebol zneužitý ani jeden kus vybavenia, ani jeden kus humanitárnej pomoci alebo akákoľvek iná priama rozpočtová podpora alebo iné druhy pomoci,“ povedala pre Fox News a zdôraznila, že pomoc musí pokračovať.
A zbrane, ktoré jej pomôžu vyhrať vojnu, požaduje aj Ukrajina. Viacerí vojenskí experti dlhodobo kritizujú Západ za prílišné váhanie s dodávkami zbraní. O tankoch Abrams sa napríklad hovorí od januára, ale dodané boli až teraz na jeseň a v počte len 31 kusov. Ukrajina dlhodobo žiada strely s dlhším doletom. Rakety ATACMS dostala minulý mesiac a hneď ich veľmi úspešne použila proti ruským vrtuľníkovým základniam. Aj rakiet ATACMS však dostala na začiatok len 20 a to vo verzii s najmenším doletom 165 km. O moderné stíhačky žiada od začiatku vojny. Prvých 20 kusov F-16 dostane možno na jar – v staršej verzii a zrejme aj so staršou výzbrojou. Podľa doterajších skúseností je veľmi pravdepodobné, že s integráciou modernejších zbraní vzduch-zem pre tieto F-16 sa bude na Západe otáľať pokojne aj celý budúci rok…
Zalužného cesta z patu
Z ukrajinskej strany to tento týždeň podrobne pomenoval náčelník generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj. V článku pre časopis The Economist napísal, že na Ukrajine hrozí dlhodobá pozičná vojna, ktorá vyhovuje len jednej strane – a tou je Rusko. Nesťažoval sa však, ale namiesto toho hľadal riešenia, ako tejto situácii predísť. Pomenoval päť oblastí, na ktoré sa treba zamerať na to, aby sa ukrajinské vojská pohli z patovej situácie. Vo všetkých týchto oblastiach je potrebná vojenská pomoc zo Západu.
Prvou je získanie vzdušnej prevahy, kde spomína najmä masové nasadenie vlastných bezpilotných prostriedkov na zahltenie nepriateľskej protivzdušnej obrany, ale tiež účinné ničenie ruských kamikadze dronov a elektronické i optické rušenie ich prieskumných dronov.
Druhou oblasťou je protibatériová pašba, čiže ničenie nepriateľského delostrelectva. Jeho pozícia sa dá odhaliť po tom, čo spustí streľbu. Treba však zlepšiť vlastné prieskumné schopnosti a tiež zaistiť fungovanie GPS navigácie pre vlastnú navádzanú muníciu. Nehovoriac o tom, že treba udržať a pokiaľ možno navýšiť dodávky tejto munície.
Treťou oblasťou je schopnosť prekonať ruské mínové polia do hĺbky. Na to je potrebný napríklad Lidarový systém umožňujúci presne oskenovať terén a zistiť, kde bol kopaním narušený. Míny na povrchu zas možno odstraňovať kazetovou muníciou, vodnými delami či prúdovými motormi vyradených lietadiel. Všetky tieto aktivity je potrebné skrývať kvalitnou dymovou clonou a ničením prieskumných dronov nepriateľa.
Je tiež potrebné zlepšiť výcvik a vytváranie vojenských záloh. Piatou oblasťou je elektronický boj, v ktorom majú Rusi dlhodobo prevahu a Ukrajinci sa musia spoliehať na pomoc spojencov. Tu chcú tiež zlepšiť vlastné schopnosti čo sa týka výroby a zavedenia systémov elektronického boja.