Predminulú nedeľu rozhnevaný dav na medzinárodnom letisku v dagestanskej Machačkale takpovediac začal poľovať na Židov. Ako a prečo sa to stalo?
Priamo sa na tom, samozrejme, podieľala pokračujúca vojna medzi Izraelom a Hamasom. Ľudia na rôznych sociálnych médiách vidia hrozné obrázky po izraelských útokoch, na ktorých sú najmä deti. Internet je nimi zaplavený. Obyvatelia severného Kaukazu podporujú Palestínu, ale v Čečensku či Dagestane nie sú povolené žiadne verejné zhromaždenia, ktoré by sa týkali politických otázok. Úrady prekvapili minuloročné demonštrácie proti mobilizácii. Takže potom radšej zakázali všetko, čo by mohlo mať nejaký politický charakter. Aj keby sa také zhromaždenie týkalo podpory pre Palestínu a nebolo by namierené proti štátu. K nemožnosti vyjadriť názory sa pridali falošné správy, že z Tel Avivu príde lietadlo, v ktorom budú Židia žiadajúci o azyl. V tú noc sa v Machačkale spojili viaceré veci a dynamika spoločenského vývoja.
Z obrázkov, ktoré sme videli, bezpečnostné sily príliš nezasahovali. Čo bude teraz s páchateľmi?
Letisko už opäť funguje. Ak by to tak nebolo, naznačovalo by to, že úrady sa proti páchateľom rozhodli zasiahnuť oveľa tvrdšie, ako to zatiaľ vyzerá. Dagestanský líder Sergej Melikov povedal, že bezpečnostné zložky nepôjdu po všetkých, ktorí v tú noc boli na letisku. Nebudú sa zaoberať ľuďmi, ktorí tam len stáli s palestínskymi vlajkami. Melikov vyhlásil, že budú riešiť iba tých, ktorí vyzývali na lov na Židov a postavili sa úradom na odpor, napríklad rozkývali policajné auto, z čoho je už virálne video. Tento postoj odráža výzvy viacerých náboženských predstaviteľov i známych dagestanských športovcov. Tí odporúčajú úradom, aby na ľudí z letiska neboli príliš tvrdí. Obhajujú ich s tým, že násilie podnietili zahraniční aktéri, a teda sa nedá vina hádzať na tých, čo boli v dave, lebo sú to v podstate obete.
Čo tvrdí aj Kremeľ.
Áno. Je to v zásade i oficiálna verzia, že za tým, čo sa stalo, stoja zahraničné sily vrátane Ukrajiny. Ale už sme videli nejaké rozsudky a je zaujímavé, že sa do celej veci okamžite priamo vložil Kremeľ.
Ako si vysvetľujete túto reakciu?
Myslím si, že Moskva vníma tieto udalosti skutočne vážne. Sledovala, ako ľudia, niektorí mali aj zbrane, znefunkčnili letisko a dostali sa až na pristávaciu plochu. Z pohľadu Kremľa by sa také niečo nemalo stať, veď je to vážne narušenie bezpečnosti štátu. Neboli to vagnerovci, teda dobre vyzbrojená paramilitantná skupina, s ktorou nechcete začať bojovať uprostred mesta. Bol to dav, ktorému sa podarilo ovládnuť časť kritickej infraštruktúry. Ako vravím, Kremeľ to vníma veľmi vážne. Na druhej strane to vyzerá tak, že chce nechať Melikova, aby to vyriešil. Federálna vláda mu dáva právomoci, aby dostal situáciu pod kontrolu. Hovorca prezidenta Dmitrij Peskov v podstate povedal, že je to Melikovov región a že Kremeľ ho bude podporovať. Takže to vyzerá tak, že Moskva má pocit, že situácia sa upokojí.
Nakoľko sa dá povedať, že protižidovský útok na letisko odráža hlboko zakorenený antisemitizmus ruskej spoločnosti, ako tvrdia viacerí politickí pozorovatelia?
Môžeme sa rozprávať o mnohých veciach, ktoré naznačujú, že v ruskej kultúre je hlboko zakorenený antisemitizmus. No v tomto prípade je to tak, že to padlo na hlavu Dagestancom. Zvyčajne sa o nich hovorí ako o iných ľuďoch. No zrazu sú z nich zlí Rusi. Určite sa však dá povedať, že Rusko má veľký problém s antisemitizmom. No nie je v tom osamotené, najmä keď zoberieme do úvahy nástup globálnej krajnej pravice. V USA sme boli svedkami vecí, ktoré boli pripisované stúpencom Palestíny, ale ukázalo sa, že za nimi boli extrémistickí aktéri. Vo Francúzsku sa k maľovaniu Dávidových hviezd na domy priznal pár z Moldavska, hoci všetci čakali, že to bude práca moslimských radikálov. Na severom Kaukaze žijú Židia veľmi dlho, hoci v súvislosti s konfliktmi v 90. rokoch mnohí odišli. To, čo sa udialo v Machačkale, bolo bezprecedentné, videl som odhady, že sa do toho zapojilo až 2 000 ľudí. Ťažko sa zovšeobecňujú nálady verejnosti, ale platí i to, že také niečo sme predtým nezažili.
Obávate sa, že sa podobné incidenty budú opakovať?
Je veľmi zložité to predpovedať, ale momentálne sú štátne orgány v stave vysokej pohotovosti. Mimochodom, keď sa v Dagestane šírili správy, že prichádzajú Židia žiadajúci o azyl, podobné to bolo v Čečensku. Režim Ramzana Kadyrova však reagoval, že je to klamstvo. Ale ani si neviem celkom predstaviť, že v Čečensku by sa stalo niečo také. Kadyrov prípadným protestujúcim odkázal, že reakcia na nich bude taká, že najprv prídu tri varované výstrely do vzduchu, a potom sa už bude strieľať do hlavy. A myslím si, že by to v jeho prípade ani neboli tri varovné výstrely. Podobné falošné správy sme zaznamenali i v Ingušsku. Takže predpokladám, že budeme naďalej svedkami podobných provokácií a snáh podnietiť nejaké incidenty. Obávam sa, že to povedie aj k menším násilnostiam. No ako som už spomenul, štát je v stave vysokej pohotovosti a bude tvrdo reagovať. Ale okrem toho sa úrady budú usilovať ovplyvniť a nasmerovať nálady ľudí. Melikov a dagestanský veľký muftí už diskutovali o príprave štátneho zhromaždenia na podporu Palestíny. Takže očakávam takýto prístup, ktorý bude spojený s tvrdými zásahmi, ak to bude potrebné.
Hovorili sme o tom, že Kremeľ obvinil Západ a Ukrajinu z vyvolávania napätia v krajine. Nie sú žiadne dôkazy o tom, že by za udalosťami v Dagestane stálo zahraničie. No mnohí ľudia hovoria, že by bolo výhodné oslabiť Rusko vzhľadom na vojnu, ktorú vedie proti Ukrajine. Asi to je kontroverzná otázka, ale keby niekto chcel v krajine vyvolať vnútorné spory, mohol by mieriť na severný Kaukaz?
Áno, je to veľmi kontroverzné. A možno sa v zákulisí deje toho viac, ako sa nám zdá. Existuje Fórum slobodných národov Ruska, ktorého zástupcovia sa často stretávajú s ukrajinskými predstaviteľmi i s europoslancami. Je to priama podpora myšlienky, že Rusko sa má rozpadnúť a má to viesť k vnútorným sporom. Otázne však je, koho v skutočnosti táto organizácia reprezentuje a akú má legitimitu. Okrem toho sa nezdá, že by bola schopná niečo urobiť. Minulé leto ľudia z práporu šejka Mansúra, ktorý na Ukrajine združuje čečenských dobrovoľníkov, hovorili, že sa čosi začne. Ale nasledovali len videá s jednotlivcami, ktorí sa k tomu hlásili. Takže je to skôr vojnová propaganda, aby sa podarilo vzbudiť dojem, že sa niečo deje. Aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa obrátil na Dagestancov, keď demonštrovali proti mobilizácii. Nevieme, či sú tieto kroky nejakým spôsobom koordinované. Zatiaľ to však neviedlo k vytvoreniu nejakého hnutia. Nikto nemá k dispozícii zdroje a ľudí. Videli sme len dva džihádistické útoky v Čečensku a radikáli sú aj v Ingušsku a Dagestane. Ale nikomu by sa nepáčilo, keby podpora smerovala k extrémistom. Vieme, že USA sú i vzhľadom na historické skúsenosti jednoznačne proti tomu, aby dodávali zbrane nejakým militantom. Takže áno, severný Kaukaz by mohol byť slabinou Ruska, ale nepredpokladám, že by to niekto v súčasnej situácii dokázal efektívne využiť.
Ukrajinská tajná služba tvrdí, že šéf Kremľa Vladimir Putin má minimálne troch dvojníkov. Pozrite si ruského prezidenta na fotografiách. Nájdete nejaké rozdiely?
Najvýraznejšou postavou v regióne je už spomenutý čečenský diktátor Ramzan Kadyrov. Nakoľko je dôležitý pre Putina?
Je stále veľmi dôležitý, hoci sú ľudia, ktorí so mnou nebudú súhlasiť. Fungovanie Čečenska a Dagestanu je pre Putina zásadným zdrojom legitimity. Kadyrov Kremľu udržiava status quo a zároveň sa podieľa na vojnových snahách. Práve vytvoril dva prápory v rámci ruskej Národnej gardy a jeho špeciálne jednotky Achmat budú existovať pod ministerstvom obrany. Samozrejme, nie je celkom jasné, čo kadyrovovci naozaj robia a nakoľko sa zapájajú do bojov. No dôležité je i to, ako ich ľudia vnímajú. Kadyrov sa svojou propagandou prihovára viacerým typom publika, ale najmä mieri na Putina. V podstate šéfovi Kremľa ukazuje, čo pre neho robí, a ako mu pomáha, aby si udržal svoje postavenie.
Vyzerá to tak, že sociálne médiá sú pre Kadyrova požehnaním. Na nich to vyzerá tak, ako keby boli jeho „TikTok“ vojaci všade. Môže si však Kadyrov skutočne udržať vládu v Čečensku? Špekuluje sa o jeho zdraví a o tom, či bude jeho nástupcom najstarší syn Achmat, ktorý bude mať 8. novembra iba 18 rokov.
Veľa bude závisieť od toho, kto príde po Putinovi. Kadyrov má so šéfom Kremľa osobný vzťah. Nevieme, ako to bude vyzerať po Putinovi a do akej miery sa to plánuje. V každom prípade to však bude problémovejšie ako doteraz a menej stabilné. Keby skončil Ramzan, tak Achmat je ešte príliš mladý. Na miesto jeho otca by asi musela nastúpiť nejaká výkonná hlava štátu. Mohla by sa opakovať situácia, ktorú zažil Ramzan (v roku 2004 zavraždili jeho otca Achmata, prezidentom Čečenska sa stal Alu Alchanov, Ramzan Kadyrov sa dostal k moci až v roku 2007, poz. red.). Súčasný čečenský líder sa usiluje o to, aby jeho vláda bola udržateľná, ale je zložité povedať, či sa mu to podarí. Keď on preberal moc, mal šťastie, že Alchanov bol slabý.
Mohol by Kadyrov nahradiť Putina?
Nie. V Moskve nemá Kadyrov dostatočne veci pod kontrolou. Keby mala nastať takáto výmena, viedlo by to k povstaniu. Ak sme hovorili o kolapse ruského štátu, takýto krok by bol najistejšou cestou k nemu. Proti Kadyrovovi by stáli bezpečnostné služby, biznis aktéri aj ulica. On vie, že nie je v bezpečí. Kadyrov radšej zvyčajne nezostáva na noc mimo Čečenska, iba keď je vo svojej vile v Dubaji. Chce, aby on a jeho ľudia mali prístup k čo najvyšším poschodiam moci, ale nič nesvedčí o tom, že by mohol riadiť krajinu. Na to by sa musela zmeniť celá politická štruktúra Ruska, ktorá je založená na vyvažovaní vplyvu jednotlivých hráčov. Kadyrov takto nefunguje, on svojich oponentov radšej mučí a dá ich odstrániť. Podľa mňa nemá schopnosti, aby na najvyššej úrovni dokázal hrať politickú federálnu hru. <PE>
<AF> Šéf Kremľa Vladimir Putin s čečenským diktátorom Ramzanom Kadyrovom. #FOTO: SITA/AP