Zo strany Netanjahua ide o náznak obratu. Doteraz tvrdil, že po zlikvidovaní Hamasu sa Izrael z Pásma Gazy stiahne a ponechá ho svojmu osudu.
Mesiac po brutálnom útoku Hamasu, pri ktorom prišlo v Izraeli o život vyše 1¤400 ľudí a asi 240 unesených zostáva stále v zajatí teroristov, izraelský premiér sľúbil, že zváži „krátke taktické prestávky“ v boji. Tie by podľa neho mali umožniť vstup humanitárnej pomoci či odchod rukojemníkov z pásma Gazy. Výzvy na prímerie však Netanjahu opätovne odmietol.
Na otázku, kto by mal vládnuť Gaze po skončení bojov, Netanjahu v rozhovore pre ABC News povedal: „Tí, ktorí nechcú pokračovať v ceste Hamasu."
„Izrael bude mať na neurčité obdobie celkovú zodpovednosť za bezpečnosť (v Gaze), pretože sme videli, čo sa stane, keď túto zodpovednosť za bezpečnosť nebudeme mať,“ vysvetlil izraelský premiér.
Ide doteraz o najjasnejší signál, že Izrael plánuje udržať si pevnú kontrolu na územím, kde na rozlohe porovnateľnej s rozlohou Bratislavy žije približne 2,3 milióna Palestínčanov.
OSN i EÚ považujú Gazu za okupovanú, a to napriek tomu, že Izrael v roku 2005 stiahol svoje sily z pásma. Aj potom si však udržal efektívnu kontrolu nad ním zo súše, z mora i zo vzduchu.
Izraelská armáda minulý týždeň opäť vstúpila do Gazy, rozdelila ju na dve časti a obkľúčila husto obývané mesto Gaza, kde sa medzi civilistami skrývajú bojovníci teroristickej skupiny Hamas. Armáda v utorok oznámila, že dobyla základňu Hamasu a pripravuje útok na jeho bojovníkov ukrývajúcich sa v podzemných tuneloch.
Zdravotnícke úrady Gazy tvrdia, že pri dvoch izraelských náletoch zahynulo v utorok ráno prinajmenšom 23 Palestínčanov na juhu Pásma Gazy, v oblasti, ktorú Izrael označil za evakuačnú zónu pre civilistov.
V utorok, mesiac od útoku Hamasu v južnom Izraeli, si ľudia v Izraeli minútou ticha pripomenuli obete najkrvavejšieho útoku na Židov od roku 1945. Na minútu sa zastavil chod úradov aj výučba v školách. Vlajky na verejných budovách boli spustené na pol žrde.
Už v noci na utorok sa pri Múre nárekov v Jeruzaleme uskutočnila vigília, na ktorej účastníci pálili sviečky. „Nemám iný spôsob, ako si ich pripomenúť, než modlitbami, zapálením sviečok a tým, že ich máme v srdci,“ povedal pre agentúru AFP Jossi Rivlin, ktorého dvaja bratia prišli o život pri masakre na hudobnom festivale počas útoku Hamasu.
Verejné zhromaždenia ku dňu smútku sa konali v izraelských mestách aj popoludní a najväčšie spomienkové podujatie sa chystalo večer v Tel Avive.
Skupiny na ochranu ľudských práv i experti OSN obvinili Izrael aj Hamas zo spáchania vojnových zločinov. Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Turk začal v utorok päťdňovú cestu po Blízkom východe, hoci povolenie na vstup do Izraela stále nedostal.
„Bol to mesiac krviprelievania, neustáleho utrpenia, ničenia a zúfalstva,“ vyhlásil Turk. „Základom tejto eskalácie je porušovanie ľudských práv a ľudské práva musia hrať ústrednú úlohu pri hľadaní cesty z tohto víru bolesti,“ dodal.
Generálny tajomník OSN António Guterres vyhlásil, že Gaza sa stáva „cintorínom detí“ a vyzval na naliehavé prímerie. Palestínske úrady tvrdia, že za mesiac pri izraelských útokoch v Gaze zahynulo prinajmenšom 10¤328 ľudí, z toho 4¤237 detí.
Medzinárodné organizácie upozornili, že nemocnice v pásme Gazy si nedokážu poradiť so záplavou ranených a potraviny a pitná voda sa dramaticky míňajú. „Potrebujeme okamžité humanitárne prímerie. Prešlo 31 dní. Dosť je dosť. Toto sa musí ihneď zastaviť,“ uvádza sa vo vyhlásení šéfov niekoľkých orgánov OSN.
Bezpečnostná rada OSN zasadala v pondelok za zatvorenými dverami. Pätnásťčlenný orgán sa stále snaží dohodnúť na uznesení po tom, čo štyrikrát v priebehu dvoch týždňov nedokázal konať. Podľa diplomatov kľúčovou prekážkou je neschopnosť nájsť zhodu, či by rezolúcia mala vyzvať na prímerie, zastavenie nepriateľských akcií, alebo humanitárnu prestávku, ktorá by umožnila prístup pomoci do Gazy.