Vo verejných vyhláseniach a v súkromných diplomatických rozhovoroch sa izraelskí predstavitelia odvolávajú na niekdajšie vojenské operácie západných spojencov v mestských oblastiach, ktoré sa datujú od druhej svetovej vojny až po vojnu proti terorizmu po 11. septembri 2001, napísal denník New York Times (NYT). Cieľom Izraelčanov je ospravedlniť operáciu proti Hamasu, ktorá za uplynulý mesiac premenila veľkú časť Gazy na mesačnú krajinu a pripravila o život viac ako desaťtisíc Palestínčanov.
V spomínaných konfliktoch z minulosti na ničenie nepriateľských ozbrojencov tiež doplatili nevinní civilisti. Viac ako 200-tisíc ich zomrelo v Hirošime a Nagasaki, keď USA zhodili atómové bomby, aby prinútili Japonsko ku kapitulácii. V irackej Fallúdži, kde americká armáda bojovala s džihádistami, zahynuli stovky civilistov. Tisíce ďalších zomrelo, keď iracká a americká armáda dobýjala Mosul okupovaný takzvaným Islamským štátom.
Izrael trvá na tom, že sa snaží obmedziť civilné obete vo vojne proti teroristom, ktorú spustil po tom, čo Hamas brutálne povraždil v južnom Izraeli vyše 1¤400 ľudí. Až 85 percent izraelských obetí boli civilisti.
Podozrenie na vojnové zločiny
Aktivisti za ľudské práva a vlády viacerých krajín upozorňujú Izrael, že útoky na nemocnice, školy, mešity a ďalšie zjavne nevojenské objekty môžu byť považované za vojnové zločiny.
Izraelskí predstavitelia tvrdia, že nemajú inú možnosť: militanti Hamasu, ktorých je podľa izraelských odhadov okolo tridsaťtisíc, sa skrývajú za chrbtami vyše dvoch miliónov obyvateľov Gazy. Teroristi sú zalezení v labyrintoch tunelov pod civilnými objektmi, skladujú tam svoje zbrane i muníciu.
Šéf Bieleho domu Joe Biden a členovia jeho administratívy si doteraz dávali pozor, aby verejne ani len nenaznačili podozrenie, že by Izrael porušoval vojnové zákony. Ministerstvo zahraničných vecí USA naďalej schvaľuje predaj zbraní Izraelu, a to napriek tomu, že začiatkom tohto roka sa zaviazalo vyšetrovať incidenty, pri ktorých boli americkými zbraňami zabití civilisti.
Izrael tvrdí, že teroristickú organizáciu Hamas nemožno poraziť bez strát v radoch nevinných ľudí. A hľadá si na to historické analógie.
„V roku 1944 kráľovské letectvo bombardovalo veliteľstvo gestapa v Kodani, čo bol úplne legitímny cieľ,“ cituje NYT z nedávneho prejavu Netanjahua. „Britskí piloti sa však minuli a zasiahli neďalekú detskú nemocnicu namiesto sídla gestapa. Pokiaľ si pamätám, 84 detí prišlo o život, zhoreli zaživa. Toto nie je vojnový zločin. Toto nie je niečo, za čo by Spojené kráľovstvo bolo možné viniť,“ dodal izraelský premiér.
Táto tragická udalosť sa v skutočnosti udiala v roku 1945, a bomby zasiahli nie nemocnicu, ale školu, kde vyhasli životy 86 detí a 18 dospelých, pripomína americký denník. Na izraelskom argumente však táto nepresnosť nič nemení.
Podľa Netanjahua kodanský útok „bol legitímnym vojnovým aktom s tragickými následkami, aké takéto legitímne činy sprevádzajú“. „A nik nepovedal Spojencom: ‚Nelikvidujte nacizmus kvôli takým tragickým následkom,‘“ dodal.
Izraelskí predstavitelia tiež spomínajú boje americkej armády s povstalcami v irackom meste Fallúdža v roku 2004, počas americkej okupácie Iraku. A rovnako aj krvavú bitku o Mosul v rokoch 2016¤-¤2017, odkiaľ americké a iracké vládne sily vyhnali teroristov Islamského štátu.
Šéf diplomacie USA Antony Blinken si počas troch návštev Izraela za uplynulý mesiac musel vypočuť aj súkromné poznámky hostiteľov, pripomínajúce americké atómové útoky na Hirošimu a Nagasaki v roku 1945, píše NYT.
Nevyhnutné obete?
„V akomkoľvek boji, napríklad keď koalícia vedená Spojenými štátmi vytláčala Islamský štát z Mosulu, došlo k civilným obetiam,“ povedal hovorca izraelskej vlády Mark Regev pre televíziu PBS s tým, že pomer zabitých militantov k civilným stratám v Gaze možno „veľmi dobre porovnať s tým, aký zaznamenalo NATO a iné západné sily“ v minulých vojenských operáciách.
Tento koeficient nie je možné presne určiť. Podľa ministerstva zdravotníctva v Gaze, ktoré je pod kontrolou Hamasu, za posledný mesiac v tejto enkláve zahynulo 10¤569 Palestínčanov, vrátane 4¤324 detí, čo je bezmála 41 percent všetkých obetí. Tieto údaje síce nie je možné nezávisle overiť, aj ministerstvo zahraničných vecí USA však priznáva, že v Gaze zahynuli tisíce civilistov.
V bitke o Mosul popri niekoľkých tisícoch ozbrojencov Islamského štátu prišlo o život aj zhruba 8¤000 civilistov. „Znie to ako ozvena dnešných tvrdení Izraela, ale americkí predstavitelia v tom čase tiež argumentovali, že Islamský štát využíva civilistov ako ľudské štíty a dokonca víta ich smrť ako spôsob, ako podkopať podporu americko-irackej vojenskej operácie,“ pripomína NYT.
Klopanie na strechu
Izraelskí predstavitelia tvrdia, že prijímajú rozsiahle opatrenia na ochranu civilistov. „Máme systém klopania na strechu. Je to metóda, ktorú používame ako jediní. Znamená, že máte odísť z domu, a potom sa môžete vrátiť. Cieľom vždy bolo, aby sme chránili civilistov,“ povedal pre Pravdu izraelský veľvyslanec na Slovensku Eitan Levon.
Pred niektorými útokmi Izraelčania zhadzujú varovné letáky či dokonca telefonicky vyzývajú obyvateľov, aby opustili nebezpečné oblasti. Potvrdil aj zubár z Gazy Mahmúd Šahín, ktorého za úsvitu prekvapil telefonát. „Volám vám z izraelskej rozviedky,“ predstavil sa mu volajúci bezchybnou arabčinou. „Povedal mi, že chcú bombardovať tri vežiaky a nariadil mi, aby som evakuoval okolie,“ uviedol Šahín pre BBC. Muž mu poskytol dostatočný čas na to, aby zabezpečil odchod civilistov z ohrozenej lokality. „Skončili sme, môžete sa vrátiť,“ oznámil mu, keď bombardovanie ustalo.
Hlavný právny poradca izraelských ozbrojených síl však priznal, že niektorým útokom nepredchádza varovanie, ak by mohlo ohroziť prvok prekvapenia. „Napríklad, ak je útok zameraný na vodcu Hamasu, ktorý by dokázal rýchlo utiecť,“ vysvetlil podľa NYT.