"Bojujete nielen za vašu slobodu, demokraciu a budúcnosť, ale aj za našu. Bojujete za Európu. Bolestne to vnímame,“ povedala minulý týždeň v ukrajinskom parlamente Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie (EK).
Otvorenie prístupových rokovaní
Dnes eurokomisia predstavila návrh, podľa ktorého odporúča začatie prístupových rokovaní s Kyjevom. "Ukrajina naďalej čelí obrovským ťažkostiam a tragédiám, ktoré vyvolala ruská útočná vojna. A napriek tomu Ukrajinci hlboko reformujú svoju krajinu, aj keď vedú vojnu, ktorá je pre nich existenčná,“ uviedla von der Leyenová.
EK stanovila Kyjevu sedem kritérií vrátane reformy justičného systému a boja s korupciou. Brusel od Ukrajiny požaduje, aby v týchto oblastiach urobila ďalšie pokroky, čo Európska komisia posúdi do marca 2024.
Ešte predtým však začatie prístupových rokovaní musia potvrdiť všetky členské štáty, čo sa má stať na summite Európskej únie v decembri.
"Je to mimoriadne dôležitý krok, ktorý zakotví Ukrajinu v európskej komunite štátov. Definuje fungovanie vlády, legislatívny rámec a je to dôležitý signál pre investorov, že Ukrajina bude súčasťou trhu Európskej únie. Ak je to také jasné, je to dôležité pre úspešnú obnovu. A je to podstatné z bezpečnostného hľadiska,“ reagovala na kroky EK Orysia Lucevyčová, šéfka Ukrajinského fóra v rámci Ruského a euroázijského programu londýnskeho think tanku Chatham House.
Nie je však úplne isté, či celá dvadsaťsedmička bude súhlasiť s tým, aby sa s Ukrajinou spustili rokovania. V Bruseli visí istý otáznik i nad Slovenskom. Zarezonovalo tu dnešné rozhodnutie vlády Roberta Fica o neschválení ďalšej vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Smer tým naplnil, čím sa vyhrážal v predvolebnej kampani.
„Robert Fico a jeho vláda majú na rukách krv civilistov. Je trestuhodné, že to nebudeme robiť,“ reagoval podpredseda Európskeho parlamentu (EP) Martin Hojsík (Progresívne Slovensko, frakcia Obnovme Európu) na zamietnutie ďalšieho podporného balíka pre Ukrajinu. Europoslanec kritizoval najmä to, že v rámci neho Slovensko malo dodať aj 140 rakiet do systému protivzdušnej obrany Kub, ktorý by mohol chrániť Ukrajincov.
"Uvidíme, čo sa stane na summite v decembri. Či sa zhodnú členské štáty na tom, že pokrok Ukrajiny je dostatočný na začatie prístupových rokovaní,“ povedala v Bruseli europoslankyňa za Smer Katarína Roth Neveďalová. V EP pôsobí ako nezaradená, keďže európski socialisti pozastavili jej strane členstvo.
Roth Neveďalová však tvrdí, že na Slovensku sa nezmenila zahraničnopolitická situácia. „Jediné, čo sa zmenilo, je, že nebudeme posielať zbrane na Ukrajinu. Premiér Robert Fico viac ráz povedal, že budeme pomáhať Ukrajine na ceste k členstvu,“ uviedla europoslankyňa.
Michal Wiezik (PS, Obnovme Európu) víta, že EÚ si stojí za slovom a ponúka Ukrajine možnosť vstupu.
"Od začiatku vojny Ukrajina jednoznačne podporila hodnoty, ktoré zastáva Európska únia. Skutočne chráni a podporuje demokraciu, mier a ľudské práva. Takže z tohto hľadiska je len logické, že by mala byť súčasťou spoločného európskeho priestoru. Samozrejme, je vo veľmi komplikovanej pozícii, pretože vojna stále pokračuje. Vieme, že kým sa neskončí, a skutočné riešenie spočíva vo víťazstve Ukrajiny, je potrebné povedať, že o prístupových rokovaniach hovoríme do istej miery v akademickej sfére,“ skonštatoval Wiezik.
Podľa europoslanca je zrušenie vojenskej pomoci jasným signálom, že súčasná slovenská vláda v skutočnosti Ukrajine pomôcť nechce.
"Je úplne jasné, že čiastkové riešenia v podobe humanitárnej pomoci sú asi rovnako absurdné, ako keby ste ponúkali ľuďom leukoplasty, keď na nich mieria tanky. Takto to jednoducho nefunguje. Myslím si, že európska pozícia je v tomto veľmi konzistentná, keď hovorí, že časťou pomoci musí byť aj vojenská podpora Ukrajine, ktorá sa bráni agresii,“ pripomenul Wiezik.
Ukrajina a Slovensko
Europoslanec Ivan Štefanec (KDH, Európska ľudová strana) povedal, že rozhodnutie eurokomisie je dôležitý krok. "Tlačíme na to a myslím si, že je vzájomne výhodné, aby sme Ukrajinu čo najskôr priblížili k Slovensku, priblížili ju k únii a priblížili ju k európskej legislatíve. Vždy nám bude lepšie na Slovensku, ak nás susedia nebudú ohrozovať, ale ak s nimi budeme mať dobré vzťahy. Je to aj pozitívna správa pre tvorbu nových pracovných miest. Obnova Ukrajiny je veľkou ekonomickou príležitosťou, ktorú máme šancu využiť,“ zdôraznil Štefanec.
"Vnímam to naozaj ako veľmi symbolické gesto ústretovosti k Ukrajine, aby sme ju podporili, aby sme dodali nádej aj obyvateľom. Ide však o to, že rokovania začnú za istých podmienok a, samozrejme, majú otvorený koniec. Môžu trvať desaťročia. Tak je to vlastne také šalamúnske riešenie podľa slovenského príslovia, aby bol vlk sýty a ovca zostala celá,“ povedal europoslanec Róbert Hajšel (nezávislý, nom. Smer, Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov).
Čítajte viac Estónska premiérka sa pýta Fica a Orbána: Čo chcete, ak sa vám nepáči pomoc pre Ukrajinu?
Hajšel uviedol, že prípadné členstvo Ukrajiny v EÚ bude znamenať zmenu vnútorných procesov v únii. "Jej vstup za súčasného nastavenia napríklad sedemročného finančného rámca a fungovania rozpočtu kohéznych fondov a spoločnej poľnohospodárskej politiky by viedol k tomu, že obrovská časť týchto prostriedkov by šla na Ukrajinu. Štáty ako Slovensko by sa naraz stali takpovediac vyspelými krajinami, ktoré by vraj takmer nepotrebovali peniaze z rozpočtu Európskej únie. Myslím si, že Slovensko, ale i Poľsko, ktoré je veľmi principiálnym podporovateľom vstupu Ukrajiny, by s takýmto vývojom malo problém. Čiže my sa musíme zreformovať zvnútra, ale Kyjev zároveň musí splniť všetky predpísané kritériá, ako to bolo v našom prípade,“ dodal europoslanec. <PE>