„Tento míľnik je príležitosťou na oslavy našej rozmanitosti a pokroku aj pripomienkou zdieľanej zodpovednosti voči planéte,“ uviedol vlani k míľniku generálny tajomník OSN António Guterres. Najviac ľudí bude podľa OSN ďalej pribúdať v Afrike a južnej Ázii, konkrétne v ôsmich krajinách, ktorými sú Egypt, Etiópia, Tanzánia, Nigéria, Demokratická republika Kongo, Pakistan, India a Filipíny. Navyše tento rok v apríli India podľa OSN prekonala v počte obyvateľov Čínu a stala sa s asi 1,42 miliardy osôb najľudnatejšou krajinou sveta
Rast svetovej populácie bude podľa DESA však spomaľovať. Zo siedmich na osem miliárd sa ľudstvo dostalo za zhruba 11 rokov. Z ôsmich na deväť miliárd to bude podľa projekcií trvať 15 rokov, a túto hranicu teda populácia dosiahne v roku 2037. Svetový populačný rast by sa mal zastaviť na počte 10,4 miliardy ľudí okolo roku 2080.
Vo väčšine krajín bude pôrodnosť nižšia ako 2,1 dieťaťa na jednu matku, čo je podľa demografov číslo potrebné na udržanie populácie. V Južnej Kórei pôrodnosť klesla vlani na rekordne nízkych 0,81 dieťaťa na jednu matku, uviedol web stanice BBC. A to v roku 1950 pripadalo vo svete na jednu ženu v priemere päť detí, v roku 1995 tri deti.
Z ôsmich miliárd bolo vlani 50,3 percenta mužov a 49,7 percenta žien. Podľa odhadov by mal byť do roku 2050 podiel mužov a žien na planéte rovnaký.
Na začiatku letopočtu žilo podľa odhadov historikov na svete asi 200 až 300 miliónov ľudí, odvtedy populácia až na určité výkyvy, ktoré spôsobili hlavne morové epidémie, neustále rastie. Cez prvú miliardu sa počet obyvateľov zemegule prehupol v roku 1804. K ďalším miliardám to ľudstvu trvalo 123 a 32 rokov, potom 14 a 13 rokov. Od piatich miliárd (júl 1987) k šiestim (október 1999) to bolo podľa OSN 12 rokov, rovnako ako od šiestich k siedmim miliardám (október 2011). O ďalšiu miliardu, na osem miliárd, stúpol počet obyvateľov na planéte za 11 rokov, teda za doteraz najkratší čas. Čiže ľuďom trvalo približne 300 000 rokov ľudskej prehistórie a histórie, kým populácia dosiahla jednu miliardu; a potom len 222 rokov, kým dosiahla osem miliárd.
Kľúčovým faktorom rastu populácie je predlžovanie priemernej dĺžky života. V roku 1990 to bolo 64,2 roka, v roku 2019 už 72,8 roka a podľa predpovedí OSN to bude 77,2 roka v roku 2050. Podiel ľudí starších ako 65 rokov by sa mal zvýšiť na 16 percent zo súčasných asi desiatich rokov v roku 2050. Priemerný vek svetovej populácie stále rastie – pred 50 rokmi do bolo asi 22 rokov, teraz je to podľa odhadov už necelých 31 rokov.
Najľudnatejšou krajinou je od tohtoročného apríla India (1,42 miliardy), ktorá predstihla Čínu (1,41 miliardy). Čína bola najľudnatejšou krajinou sveta takmer 300 rokov. Podľa serveru worldpopulationreview.com sú na ďalších miestach s veľkým odstupom Spojené štáty (340 miliónov obyvateľov), Indonézia (278), Pakistan (241) a Nigéria (225). Viac ako sto miliónov obyvateľov má 15 krajín.
Z jednotlivých svetadielov je najľudnatejšia Ázia, kde žije asi 4,7 miliardy ľudí (necelých 60 percent svetovej populácie), nasledovaná Afrikou (1,4 miliardy, podiel 18 percent) a Európou (741 miliónov, podiel 9,3 percenta). V Severnej Amerike žije na 604 miliónov ľudí (7,5 percenta populácie), v Južnej Amerike žije 439 miliónov ľudí (5,5 percenta) a v Austrálii a Oceánii 45 miliónov.