Najdôležitejšie udalosti
- Netanjahu: Izrael vstúpil do nemocnice v Gaze aj kvôli rukojemníkom
- Blinken žiada Izrael o naliehavé opatrenia proti násiliu osadníkov
- Dohoda Izraela a Hamasu zahŕňa výmenu zajatcov i dočasné prímerie
- Počet obetí vojny v Pásme Gazy dosiahol 12 000, tvrdí vláda Hamasu
- Netanjahu potvrdil nález veliteľského centra Hamasu pod nemocnicou v Gaze
VAROVANIE: Zábery nie sú vhodné pre citlivé povahy.
22:30 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v piatok pre americké médiá potvrdil, že v najväčšej nemocnici v Pásme Gazy našli podzemné veliteľské centrum Hamasu.
Izraelská armáda objavila veliteľské a kontrolné centrum na druhom podzemnom podlaží nemocnice Šifá, povedal Netanjahu pre rozhlasovú stanicu NPR. Teroristi podľa neho z nemocnice utiekli pred príchodom vojakov, ktorí tam našli aj zbrane a bomby.
Izraelská armáda predtým oznámila, že pri operácii v tejto nemocnici narazila aj na veliteľské a kontrolné centrum. Nie je jasné, či ide o veliacu centrálu Hamasu, ktorá sa podľa predpokladov mala nachádzať práve pod nemocnicou Šifá.
Hamas existenciu takéhoto centra pod nemocnicou popiera.
Netanjahu tiež povedal, že Izrael bude po súčasnej vojne v Gaze musieť na určitý čas prevziať „vojenskú celkovú zodpovednosť“ v palestínskom pásme, aby sa zabránilo opätovnému posilneniu teroristov. Nepovažuje však za úplne nevyhnutné tam ponechať umiestnených vojakov.
Pásmo Gazy podľa neho potrebuje aj civilnú vládu, tá však musí bojovať proti terorizmu a nemôže podporovať zničenie Izraela.
22:15 Nemecko a Turecko prejavili vzájomné nezhody ohľadom konfliktu na Blízkom východe. Zatiaľ čo nemecký kancelár Olaf Scholz a prezident Frank-Walter Steinmeier priznávali Izraelu právo na sebaobranu po útoku Hamasu zo 7. októbra, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pri svojej návšteve v Berlíne požadoval okamžité ukončenie izraelského bombardovania. Informovala o tom agentúra DPA.
„Nie je žiadnym tajomstvom, že máme na konflikt veľmi odlišné názory,“ povedal Scholz na spoločnej tlačovej konferencii s Erdoganom. Právo Izraela na existenciu je podľa neho pre Nemecko nespochybniteľné a rovnako ako pred ním Steinmeier podporil tiež právo Izraela na sebaobranu po útoku Hamasu, ktorý si podľa izraelských úradov vyžiadal 1 200 mŕtvych. Pri odvetných úderoch izraelskej armády v Pásme Gazy podľa úradov kontrolovaných Hamasom zomrelo vyše 12 000 ľudí, z toho asi 5 000 detí. Scholz uviedol, že utrpenie Palestínčanov je „skľučujúce“ a že s Erdoganom rokoval o tom, ako zabrániť rozšíreniu konfliktu do ďalších oblastí na Blízkom východe.
Erdogan nedávno spochybnil legitimitu izraelského štátu, izraelskú vládu obvinil z „genocídy“ Palestínčanov a Hamas označil za oslobodzujúcu organizáciu, čo v Nemecku, ktoré patrí k najväčším spojencom Izraela v Európe, vyvolalo vlnu kritiky. „Bombardovanie nemocníc alebo zabíjanie detí nie je v Tóre. To nemožno robiť,“ povedal v piatok podľa agentúry AFP Erdogan. Zároveň poprel, že by jeho kritika Izraela mala antisemitský podtext, a sám seba označil za bojovníka proti antisemitizmu.
22:10 V Pásme Gazy začala čiastočne fungovať telekomunikačná sieť po prvej dodávke paliva. Podľa agentúry Reuters to uviedli prevádzkovatelia Paltel a Jawwal. Sieť bola mimo prevádzky od štvrtka. O odovzdaní zhruba 17 000 litrov paliva do Pásma Gazy v piatok večer informovali agentúru AFP palestínske úrady na hraničnom priechode Rafáh. Izraelský vojnový kabinet v piatok súhlasil s dodávkou paliva do Pásma Gazy pre zabezpečenie niektorých základných služieb.
21:40 Medzinárodný trestný súd (ICC) dostal spoločnú žiadosť piatich krajín o prešetrenie situácie na palestínskych územiach. Oznámil to prokurátor ICC Karim Khan, ktorý už v októbri uviedol, že ICC má právomoc posudzovať údajné vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti spáchané ako pri útoku palestínskeho radikálneho hnutia Hamas zo 7. októbra na Izrael, tak pri izraelských odvetných operáciách na území Pásma Gazy.
Žiadosť podľa Khana podali Juhoafrická republika, Bangladéš, Bolívia, Komory a Džibutsko. Pretoria pri tom uviedla, že krajiny podali žiadosť „s cieľom zabezpečiť, aby ICC venoval naliehavú pozornosť vážnej situácii v Palestíne“.
21:25 Zástupcovia izraelskej armády tvrdia, že jej jednotky naďalej nachádzajú v nemocnici Šífa podzemnú infraštruktúru, ktorú podľa nej využívalo radikálne hnutie Hamas. Izraelskí vojaci v najväčšej nemocnici v Pásme Gazy tiež zbierajú poznatky o ľuďoch, ktorých Hamas uniesol pri útoku zo 7. októbra, píše izraelská tlač. Izraelskí vojaci nevylučujú nové údery na južnú časť Pásma Gazy.
Šéf veliteľstva Juh izraelskej armády Jaron Finkelman, ktorého cituje denník Haarec, potvrdil, že izraelskí vojaci cez deň prehľadávali nemocnicu Šífa v Pásme Gazy. „V uplynulých hodinách boli v areáli nemocnice objavené ďalšie podzemné infraštruktúry Hamasu,“ uviedol vysokopostavený vojak. Podľa neho niet pochybnosti, že Hamas využíval nemocnice na svoje účely.
Podľa hovorcu armády Daniela Hagariho izraelskí vojaci prehľadávali objavené tunely pod nemocnicou a snažili sa získať viac informácií o ľuďoch, ktorých drží v zajatí palestínske hnutie Hamas od 7. októbra.
Na otázku, či izraelská armáda chystá pozemné operácie aj na juhu Pásma Gazy, na ktorý zatiaľ podľa Palestínčanov útočila zo vzduchu, Hagari uviedol, že armáda je „odhodlaná ďalej postupovať tam, kde sa Hamas nachádza, vrátane juhu Pásma Gazy“. Stane sa tak v čase a za podmienok, ktoré si určí samotný Izrael, povedal podľa servera denníka Haarec armádny hovorca. Izraelská armáda v uplynulých týždňoch vyzývala obyvateľov Pásma Gazy, aby odišli na juh tohto územia kvôli pozemnej ofenzíve na severe.
20:40 Vláda militantného hnutia Hamas v Pásme Gazy v piatok uviedla, že počet obetí bojov medzi izraelskou armádou a Hamasom na tomto palestínskom území dosiahol 12 000.
Vláda Hamasu tiež tvrdí, že medzi mŕtvymi je 5 000 detí a 3 300 žien, pričom zranenia utrpelo 30.000 ľudí. Ministerstvo zdravotníctva Hamasu predtým uviedlo, že presné čísla obetí nemôže potvrdiť, pretože intenzívne boje bránia odvážaniu tiel.
Konflikt v Pásme Gazy sa začal 7. októbra, keď ozbrojenci Hamasu pri rozsiahlom útoku na Izrael zmasakrovali 1200 ľudí, prevažne civilistov. Do Gazy so sebou tiež odvliekli približne 240 rukojemníkov.
18:23 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) chce zriadiť v Pásme Gazy poľné nemocnice po vážnych škodách, ktoré tam spôsobili izraelské útoky, uviedol predstaviteľ WHO pre palestínske územia Richard Peeperkorn.
Pred začiatkom vojny v Gaze bolo v nemocniciach v pobrežnom pásme približne 3 500 lôžok, pričom dnes ich je k dispozícii len 1 400. V prevádzke je tiež nie viac ako 60 percent operačných sál.
Podľa predstaviteľa WHO evidujú v Pásme Gazy denne 50 až 60 vážne chorých pacientov, ktorých je potrebné čo najskôr previezť do Egypta, aby dostali náležitú zdravotnú starostlivosť.
Peeperkorn sa podľa DPA nevyjadril k tomu, či Izrael nejako naznačil, že by mohol súhlasiť s evakuáciou pacientov a vytvorením poľných nemocníc.
17:30 Izraelskí ministri z krajne pravicových strán kritizujú rozhodnutie vojnového kabinetu umožniť dodávky pohonných hmôt do Pásma Gazy. Podľa ministra financií Becalela Smotriča je rozhodnutie vážnou chybou a proti dodávkam sa vyjadril aj minister pre národnú bezpečnosť Itamar Ben Gvir, píše server The Times od Israel. Minister Benny Ganc, ktorý je na rozdiel od Smotriča a Ben Gvira členom vojnového kabinetu, uviedol, že rozhodnutím sa nemení izraelská stratégia, píše server denníka Haarec.
Vojnový kabinet dnes schválil odporúčanie armáde a tajným službám, aby umožnili dodávku dvoch nákladných vozidiel s palivom denne do Pásma Gazy. Palivo má napríklad slúžiť pre humanitárnu činnosť organizácií OSN.
15:00 Izrael povolí vstup z Egypta do Gazy pre dve cisterny s naftou denne na humanitárne účely. V piatok o tom rozhodol izraelský vojnový kabinet, potvrdil vysokopostavený izraelský predstaviteľ.
Vojnový kabinet schválil „vstup dvoch cisterien s naftou denne pre potreby OSN na podporu vodnej a kanalizačnej infraštruktúry… za predpokladu, že ich nezíska Hamas“. Urobil to po odporúčaní armády a spravodajských služieb.
Humanitárne agentúry OSN sa sťažovali, že v práci v Pásme Gazy im bráni nedostatok paliva. Miestne zdravotnícke úrady tiež informovali, že nedostatok paliva pre elektrické generátory si vynútil zatvorenie väčšiny nemocníc v Pásme Gazy, čo ohrozuje životy chorých a zranených ľudí.
Izraelská armáda vyjadrila obavy, že dodávky paliva môže zneužiť militantná palestínska organizácia Hamas na pokračovanie v teroristických útokoch.
14:30 Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi v piatok ohlásil rozšírenie vojenskej operácie zo severu Pásma Gazy „do iných oblastí“.
„Blížime sa k rozloženiu vojenského systému na severe Pásma Gazy. Pokiaľ ide o nás budeme pokračovať do ďalších oblastí,“ uviedol Halevi.
Dodal, že velitelia palestínskeho militantného hnutia Hamas musia byť „systematicky“ zlikvidovaní rovnako ako aj ich infraštruktúra. Kým sa tak nestane, bude sa izraelská armáda zameriavať na stále viac regiónov, povedal Halevi.
Izraelská pozemná operácia sa v posledných týždňoch sústredila predovšetkým na severnú časť Pásma Gazy. Odborníci však predpovedajú jej možné rozšírenie aj na juh.
Rozšírenie pozemnej operácie do iných oblastí by pritom ešte viac zhoršilo humanitárnu situáciu v Pásme Gazy. Podľa OSN bolo nútených opustiť svoje domovy pre prebiehajúce boje už takmer 1,6 milióna obyvateľov tohto palestínskeho územia. V enkláve pritom žije asi 2,2 milióna obyvateľov.
Izraelské sily zhadzovali aj v stredu v Pásme Gazy letáky, v ktorých vyzývali Palestínčanov, aby sa evakuovali. Podobné letáky zhadzovala izraelská armáda celé týždeň pred spustením pozemnej operácie, píše agentúra AP.
12:15 V palestínskom Pásme Gazy už druhým dňom nefungujú telekomunikačné služby a internetové pripojenie, informovala dnes agentúra AP. Podľa hovorkyne Svetového potravinového programu (WFP) sa do Gazy navyše teraz dostáva iba asi desať percent potravinovej pomoci potrebnej na deň, a medzi 2,3 miliónmi obyvateľov tak narastá smäd a hlad. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) medzitým vyjadrila obavy z toho, že sa v dôsledku pokračujúceho izraelského bombardovania a kolabujúcej infraštruktúry v Pásme Gazy počas zimy ešte viac rozšíria infekčné choroby.
„Ľuďom teraz hrozí vyhladovanie,“ uviedla v Káhire hovorkyňa WFP pre oblasť Blízkeho východu Abír Átifová. Do Gazy sa podľa nej nemôžu dostať kamióny s potravinovou pomocou, takže nemožno pomôcť hladujúcim. „Existujúce potravinové systémy v Gaze prakticky kolabujú,“ poznamenala.
11:35 Izraelská armáda pri nočnej razii v Džaníne a v priľahlom palestínskom utečeneckom tábore na okupovanom Západnom brehu Jordánu zabila najmenej piatich palestínskych ozbrojencov a objavila skrýš zbraní. S odvolaním sa na vyhlásenie armády o tom napísal sever The Times of Israel (ToI). Palestínske médiá predtým informovali o troch mŕtvych. Prečo sa údaj o obetiach líši, nie je podľa ToI jasné.
Cieľom izraelskej razie podľa armády bolo nájsť výbušniny patriace miestnym radikálnym skupinám. Pri akcii došlo k prestrelke s palestínskymi ozbrojencami. Ďalšia skupina Palestínčanov podľa armády na vojakov hádzala zápalné fľaše, na čo armáda reagovala paľbou.
Pri razii izraelská armáda pomocou dronu tiež zasiahla skupinu strieľajúcich ozbrojencov, pričom ich najmenej päť zabila. Podľa armádneho vyhlásenia vojaci v utečeneckom tábore v Džaníne našli tiež šesť útočných pušiek.
Izraelská hraničná polícia v Džaníne siedmich hľadaných Palestínčanov zatkla. Skupina ozbrojencov pred vojakmi podľa armády utekala v autách do miestnej nemocnice s cieľom sa tam ukryť. Podľa armády sa jedno auto podarilo zastaviť pred nemocnicou a jedného z ozbrojencov zatknúť. Vo vozidle sa potom našli tri útočné pušky, dodala armáda.
8:55 Izraelská armáda uviedla, že v noci na piatok v Pásme Gazy zasiahla ďalšie pozície Hamasu, bojovala s palestínskymi ozbrojencami a objavila sklad zbraní ďalšej palestínskej radikálnej skupiny, kde sa okrem iného nachádzali rakety iránskej výroby. Napísal o tom spravodajský web The Times of Israel (ToI). Tieto údaje z vojnovej zóny nemožno nezávisle overiť.
Izraelské letectvo v noci podniklo niekoľko vzdušných úderov na pozície Hamasu, zatiaľ čo elitná bojová jednotka v severnej časti Pásma Gazy podnikla raziu na stanovišti Palestínskeho islamského džihádu (PIJ). Na mieste údajne našla rakety iránskej výroby Badr-3, drony a ďalšie zbrane. Podľa ToI má raketa Badr-3 odhadovaný dosah 160 kilometrov a môže niesť nálož s hmotnosťou 240 kilogramov. Niektoré z rakiet boli podľa ToI privezené do Izraela na výskumné účely. Stanovište PIJ armáda následne zničila.
Ďalšie izraelské jednotky bojovali proti ozbrojencom Hamasu, ktorí sa podľa oznámenia armády ukrývali v škole. Pri prestrelke podľa Izraelských obranných síl zahynulo niekoľko palestínskych ozbrojencov a armáda na mieste rovnako objavila zbrane.
Izraelskí výsadkári a ďalšie pozemné jednotky medzitým v noci podnikli razie zacielené na niekoľko ďalších pozícií Hamasu. Pri akcii podľa armádneho vyhlásenia našli útočné pušky, výbušné zariadenia, ručné protitankové granátomety (RPG) a iné zbrane.
7:30 Potenciálna dohoda medzi palestínskym militantným hnutím Hamas a Izraelom, ktorú sprostredkováva Katar a Egypt, okrem iného zahŕňa prepustenie 50 rukojemníkov zajatých radikálmi po útoku na Izrael, ako aj dočasné prímerie v Pásme Gazy. Pre tlačovú agentúru DPA to vo štvrtok potvrdil zdroj oboznámený s rokovaniami.
Podľa citovaného zdroja by dohoda viedla k troj- až päťdňovej prestávke v bojoch v palestínskej enkláve, kde Izrael podniká intenzívne letecké i pozemné útoky s cieľom zlikvidovať Hamas.
Izrael by výmenou za 50 rukojemníkov prepustil 75 palestínskych žien a detí, ktoré sú zadržiavané v izraelských väzniciach, potvrdili egyptské bezpečnostné zdroje.
Dohoda zároveň predpokladá zvýšenie humanitárnej pomoci pre Palestínčanov. Podľa zdroja by cez hraničný priechod Rafah do Pásma Gazy denne prúdilo až 200 kamiónov s pomocou, ako aj cisterny s palivom, pre nedostatok ktorého prestali fungovať zdravotnícke zariadenia i telekomunikačné služby.
Hnutie Hamas podľa zdroja s týmito bodmi dohody v zásade súhlasilo. Rokovania o možnej dohode pokračujú už niekoľko týždňov. Na strane Izraela sa ich zúčastňuje aj jeho najväčší spojenec – Spojené štáty.
6:51 Sýria v noci na piatok podľa svojho vyhlásenia zostrelila niekoľko izraelských rakiet vypálených z Golanských výšin smerom k predmestiu metropoly Damask. Informuje o tom agentúra Reuters. Napísala tiež, že pri útoku izraelského dronu v Džaníne na Západnom brehu zomreli traja Palestínčania. Tak Západný breh, ako aj väčšiu časť Golanských výšin Izrael v rozpore s medzinárodným právom okupuje.
Sýrska armáda uviedla, že sa jej väčšinu izraelských rakiet podarilo zostreliť, niekoľko ich ale spôsobilo materiálne škody. Aké, Damask nespresnil. Izrael, ktorý v posledných týždňoch na ciele v Sýrii útočil opakovane, vec nekomentoval. Minulý týždeň ale uviedol, že dron so Sýriou zasiahol školu v prímorskom izraelskom meste Ejlat.
K zásahu Izraela na Západnom brehu Reuters zatiaľ nezverejnil žiadne podrobnosti. Server denníka Haarec s odvolaním sa na palestínske zdroje informoval o dvoch mŕtvych a siedmich zranených. Napísal tiež, že izraelské sily obkľúčili jednu z miestnych nemocníc.
6:45 Jedným z dôvodov, prečo Izrael vstúpil do nemocnice Šifá v Pásme Gazy, bolo podľa premiéra Benjamina Netanjahua to, že mal silné indície, že by tam mohla byť aspoň časť rukojemníkov. Netanjahu to povedal v rozhovore s televíziou CBS. Žiadni rukojemníci sa tam však nenašli. Ďalšej americkej televízii ABC zase americký minister zahraničia Antony Blinken povedal, že USA dali Izraelu najavo, že nemôže znovu okupovať Pásmo Gazy.
„Ak tam boli, boli odvedení,“ povedal Netanjahu o možnom zadržiavaní rukojemníkov v najväčšej nemocnici v Gaze. Izrael podľa neho má aj ďalšie spravodajské informácie o rukojemníkoch, považuje ale za lepšie o nich teraz nehovoriť.
Telo jednej unesenej – 65-ročnej ženy – izraelskí vojaci našli blízko nemocnice. Podľa zdravotníkov v Šifá z márnice v nemocnici odniesli mnoho ďalších tiel. Izraelská armáda to podľa serveru denníka The Times of Israel nepotvrdila, ani nevyvrátila.
Palestínski ozbrojenci do Gazy po útoku na Izrael zo 7. októbra zavliekli zhruba 240 rukojemníkov. Teraz ide o prepustenie aspoň časti z nich výmenou za ústupky Izraela, ku ktorým by malo patriť aj prerušenie bojov v Gaze, na ktorú Izrael v odvete útočí.
„Ak sa nám podarí dostať späť našich rukojemníkov, budeme mať dočasné prímerie,“ povedal k tomu Netanjahu, podľa ktorého je dohoda o rukojemníkoch bližšie ako pred začatím izraelskej pozemnej operácie v úzkom pobrežnom pásme, kde žije na 2,3 milióna Palestínčanov. Možnú dohodu nechcel podrobnejšie komentovať.
Izraelský premiér v rozhovore tiež povedal, že jeho krajina nechce Gazu po vojne okupovať, chce ale zabezpečiť jej demilitarizáciu a deradikalizáciu. „Chceme mať celkovú vojenskú zodpovednosť, aby sme zabránili opätovnému výskytu teroru,“ doplnil.
Ďalšiu okupáciu pásma, ktoré už Izrael v minulosti okupoval, odmieta aj Washington. Blinken to podľa svojich slov povedal priamo Netanjahuovi. Zároveň pripustil, že môže byť prechodné obdobie, keď „bude pre Gazu zabezpečená bezpečnosť“.
Šéf americkej diplomacie tiež zdôraznil, že k trvalému mieru je potrebné, aby boli zabezpečené politické práva Palestínčanov. V rozhovore s izraelským opozičným lídrom Bennym Gancom, ktorý teraz s Netanjahuom zasadá vo vojnovom kabinete, vyzval, aby Izrael naliehavo prijal opatrenia na ukončenie násilia izraelských osadníkov voči Palestínčanom na Západnom brehu. Toto územie, na ktorom má v budúcnosti vzniknúť palestínsky štát, Izrael od roku 1967 vojensky okupuje.
Útok palestínskeho radikálneho hnutia Hamas na Izrael si vyžiadal približne 1 200 životov, hlavne civilistov. Izraelská odveta pripravila o život vyše 11 500 ľudí; približne 4 700 z nich boli deti.
Netanjahu povedal, že sa Izrael snaží počet civilných obetí minimalizovať, je ale bohužiaľ neúspešný. Dôvodom je podľa neho aj to, že Hamasu na životoch Palestínčanov nezáleží.