Nezhody sa týkajú okrem iného rozdielneho postoja Maďarska k otázke vojny na Ukrajine vrátane dodávok zbraní krajine napadnutej Ruskom. Maďarský premiér Viktor Orbán je dlhodobo známy svojimi dobrými vzťahmi s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a opakovane vyzýva na zrušenie sankcií, ktoré EÚ na Rusko uvalila za jeho inváziu na Ukrajinu. Obe krajiny napriek sankciám spolupracujú v oblasti energetiky. Taktiež nový slovenský premiér Robert Fico po nástupe do funkcie zopakoval, že Slovensko nemá záujem vojensky podporovať Ukrajinu, ale ponúkne Kyjevu inú potrebnú pomoc.
Fico sa tiež vyslovil za to, aby krajiny V4 zaujali spoločnú pozíciu k úprave rozpočtu EÚ. „V4, hoci má rozdielne názory na vojnu na Ukrajine, by mala byť v jednej línii, čo sa týka revízie rozpočtu Európskej únie. Najmä pokiaľ ide o ochranu peňazí na kohéziu a na spoločnú poľnohospodársku politiku,“ povedal Fico. Kritiku Fica tiež vyvolal český prezident Petr Pavel po svojej inaugurácii tento rok v marci, keď počas návštevy Bratislavy uviedol, že v súčasnosti vníma V4 skôr ako konzultačné fórum, ktoré nemá ambície detailne koordinovať zahraničnú alebo bezpečnostnú politiku.
Maďarský premiér Viktor Orbán v júli tohto roku povedal, že sa „európskym federalistom“ podarilo útoky na Visegrádskú skupinu získať Česko na svoju stranu. „Federalisti zaútočili na visegrádskú štvorku a výsledok všetci vidíme: Česi v podstate prešli (na stranu federalistov), Slovensko sa potáca, len Poliaci a Maďari držia,“ povedal Orbán. Odvtedy sa zmenila vláda na Slovensku a v Poľsku je situácia taká, že voľby, ktoré sa v krajine konali pred mesiacom, síce vyhralo národnokonzervatívne Právo a spravodlivosť (PiS), na vládnu väčšinu však v parlamente nedosiahlo. Tú má proeurópska Občianska koalícia spoločne s Treťou cestou a Novou ľavicou. Zástupcovia týchto formácií už podpísali koaličnú zmluvu a ako svojho kandidáta na premiéra nominovali Donalda Tuska.
Visegrádská štvorka (V4) je označením regionálneho zoskupenia štyroch krajín v strednej Európe – Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska. Pôvodne sa skupina týchto krajín nazývala Visegrádská trojka, štvorka vznikla dôsledkom rozdelenia Československej federatívnej republiky v roku 1993. Zoskupenie historicky nadväzuje na rokovania panovníkov Poľska, Uhorska a českého kráľovstva, ktorí sa v roku 1335 zišli do Visegrádu na severe dnešného Maďarska, aby vyriešili vzájomné nezhody.
Slávnostného podpisu visegrádskej deklarácie sa 15. februára 1991 zúčastnili poľský prezident Lech Walesa, jeho československý náprotivok Václav Havel a predseda maďarskej vlády József Antall. Všetkých troch signatárov spájala minulosť bojovníkov proti komunizmu, ktorý v strednej a východnej Európe padol nedlho predtým.
Praha, Varšava a Budapešť sa visegrádskou deklaráciou dohodli, že zladia svoje úsilie o vstup do európskych inštitúcií, budú navzájom konzultovať bezpečnostné otázky a rozvíjať hospodársku spoluprácu. K ďalším cieľom patrilo posilnenie identity stredoeurópskeho regiónu a povzbudenie jeho obyvateľov k nadväzovaniu vzájomných kontaktov.
Visegrádska skupina pritom nemala byť alternatívou k existujúcim európskym organizáciám. Aj preto nebola spolupráca štyroch stredoeurópskych krajín nijako inštitucionalizovaná a praktickú náplň dáva skupine spolupráce jednotlivých rezortných ministerstiev, či už na ministerskej úrovni či vo forme expertných skupín. Jednotlivé rezorty si organizujú stretnutia vo visegrádskom formáte podľa svojich aktuálnych potrieb. Spolupráca krajín V4 je koordinovaná ministerstvami zahraničných vecí. V období medzi summitmi vykonáva vždy jeden z členských štátov predsednícku funkciu, teraz je to od júla na rok Česká republika.