V rozhovore si prečítate:
- Ako dramatická môže byť zmena klímy.
- Prečo je boj s klimatickou zmenou i konkurenčným bojom v oblasti ekonomiky.
- Čo si Šefčovič myslí o tom, že slovenská vláda zastavila štátne dodávky zbraní Ukrajine.
Počas svojho mandátu ste sa od roku 2019 v rámci Európskej komisie už tri razy sťahovali. Teraz máte na starosti Európsku zelenú dohodu, čo je aj z politického hľadiska obrovská téma. Čo to znamená pre Slovensko so silným priemyslom? Zaznievajú i názory, že sme malá krajina, na ktorej nezáleží.
Určite je to obrovská téma. Keby som mal zelenú dohodu charakterizovať, povedal by som, že je to na jednej strane nevyhnutnosť, a na strane druhej pre Európu a Slovensko obrovská príležitosť. Keď sa pozrieme na to, čo sa dialo len v tomto roku počas letných mesiacov alebo i teraz na jeseň, tak neustále lámeme rekordy. Máme buď najteplejšie mesiace alebo mesiace s najväčším počtom prírodných katastrof. Európska komisia v lete po prvýkrát v histórii musela spustiť krízový mechanizmus civilnej pomoci v tom istom čase pre dve rôzne krajiny. V prípade Slovinska pre obrovské povodne a v Grécku vzhľadom na mohutné požiare. Má to i ekonomické dôsledky. Grécko prišlo o 22 percent ročnej produkcie v poľnohospodárstve. A vplyv na životy ľudí je nezmerateľný. S prílišnými horúčavami má napríklad veľké problémy staršie obyvateľstvo. Z hľadiska klimatickej matematiky sme hlboko pod cieľom, ktorý sme si stanovili ako svetové spoločenstvo, a to, že by sme sa nemali prehrievať o viac ako 1,5 stupňa Celzia. Napriek tomu vidíme, čo sa nám deje s počasím a klímou. Môžeme si len predstaviť, ako dramaticky by vyzeral život na našej planéte, keby sme sa prehriali o dva, respektíve o tri stupne. Myslím si, že aj ľudia na Slovensku si to veľmi dobre uvedomujú. V podstate celé leto som strávil doma, čiže človek vníma z roka na rok, ako teplota stúpa a vody ubúda. Znamená to, samozrejme, stále väčšie výzvy pre ľudí i pre naše hospodárstvo. Čiže to by som povedal o tej nevyhnutnosti. Z druhej strany, keď sa pozrieme na to, ako sa zmenila geopolitická a ekonomická situácia, vidíme obrovský a tvrdý konkurenčný boj, ktorý je záležitosťou niekoľkých posledných rokov.
Čoho sa týka?
Súvisí najmä s technológiami budúcnosti a tie sú v podstate všetky spojené s ekológiou, čistým priemyslom a zelenými technológiami. Hovoríme o tom, kto bude konkurencieschopný vo výrobe fotovoltických panelov, kto dokáže dostať na trh cenovo dostupné elektromobily a kto bude vedieť vyrobiť čistý vodík v potrebnom množstve a za nízku cenu. Samozrejme sa to tiež týka toho, kto bude disponovať kritickými surovinami, ktoré sú na tieto technológie potrebné. Zároveň musíme riešiť modernizáciu energetickej infraštruktúry, aby sme dokázali čistú energiu, ktorú nám obnoviteľné zdroje vyprodukujú, aj prepraviť. Či už do priemyselných podnikov alebo do domácností. Vidíme, na čo sú zamerané obrovské podporné programy vo svete, ako je protiinflačný zákon v USA alebo mohutná subvenčná politika, ktorú vedie Čína.
Čítajte viac Najmocnejší Európania 2024: Nositeľ zmeny Tusk, rojko Zelenskyj, Putinova bankárka ako narušiteľka
Hovoríme teda, že sa snažíme týmito opatreniami zachrániť budúcnosť ľudstva, ale je to i konkurenčný súboj dokonca s Americkou, ktorá je najbližším partnerom EÚ?
Je to viditeľné na obrovských dotáciách, ktoré v USA či Kanade fungujú na princípe daňových úľav. Sú naozaj zamerané na odvetvia priemyslu, v ktorých Európa doteraz v podstate dominovala. Či je to výroba batérií alebo produkcia elektromobilov a s tým sú spojené všetky čisté technológie. Americkí predstavitelia hovoria, že ich tradičný Hrdzavý pás (Rust Belt, čo je región v USA, ktorému dominoval priemysel, pozn. red.) sa má zmeniť na Batériový pás. Spojené štáty robia všetko možné preto, aby tieto technológie budúcnosti, a nie sú to len zelené, ale aj digitálne technológie, vybudovali na domácej pôde. Sme tiež svedkami obrovskej expanzie, ktorú podporuje veľkými subvenciami Čína. Peking sa export usiluje čoraz viac smerovať do Európy, pretože vývoz do USA je komplikovaný. Dostali sme sa do veľmi náročnej situácie a do veľmi zložitého konkurenčného prostredia. Aj preto je jednou z oblastí, ktorej sa teraz veľmi intenzívne venujem, pravidelná komunikácia s priemyslom. Pre mňa je úplne jednoznačné, že dekarbonizácia v Európe musí ísť ruka v ruke s reindustrializáciou.
Čiže si myslíte, že je to možné spojiť? Počul som o vás v Európskom parlamente, že vás vnímajú ako niekoho, kto sa usiluje vízie, ktoré máme, preniesť do praxe. Ale asi musíme robiť aj nepopulárne veci, ktoré do istej miery menia to, ako je nastavená ekonomika zameraná na hospodársky rast.
Čísla jednoznačne potvrdzujú, že to možné je, a Európa v tom bola lídrom. Dá sa povedať, že sme to začali rátať od roku 1995. Odvtedy sme znížili celkové emisie oxidu uhličitého o 32,5 percenta. Ale zároveň sa nám podarilo vygenerovať hospodársky rast vo výške 67 percent HDP. Je možné to vnímať aj z hľadiska týchto tradičných ukazovateľov. Za posledné dve desaťročia zamestnanosť a rast v zelených odvetviach už predbehli zamestnanosť i rast v tradičných priemyselných odvetviach. Dnes už nevedieme diskusie či spory, na čom je založená ekonomická budúcnosť. Skôr pred nami stojí veľká výzva, aby sme vo veľmi ostrom konkurenčnom boji priemysel v Európe nielen udržali, ale zároveň, aby sme mu vytvorili také podmienky, aby sa mohol rozvíjať a prosperovať. Je to moje posolstvo na každom stretnutí s predstaviteľmi priemyslu. Hovorím im, že Európska únia je pripravená za nich bojovať. A používam výraz bojovať. Chceme, aby sa vysoko kvalitné pracovné miesta a budúcnosť priemyslu s vysokou pridanou hodnotou formovali v Európe. Ako som povedal, je to ostrý konkurenčný boj, a EÚ sa musí s týmto tlakom vyrovnať. Preto musíme oveľa viac spolupracovať s priemyslom, aby sme mu vytvorili také podmienky, aby to bolo možné.
No potrebná je určite i komunikácia s občanmi.
Hovoril som o nej aj pri híringu v Európskom parlamente, keď som prezentoval pohľad na to, ako zvládnuť moje portfólio. Jednoznačne som podčiarkol, že musíme oveľa viac zaangažovať do týchto diskusií občanov v Európe. Bolo by to vo forme zelených dialógov, ktoré navrhujem. Ale musíme sa rozprávať i s priemyslom, ktorý najviac zasiahne prechod na zelené hospodárstvo. Cítim napätie, ktoré je v spoločnosti nielen na Slovensku, ale v podstate v celej EÚ. Európania práve prekonávajú veľmi zložité obdobie. Všetci sme dramaticky prežívali covidovú pandémiu a s ňou spojené ekonomické obavy. Potom prišla vojna na Ukrajine a raketový nárast cien energií a vysoká inflácia. Teraz sme, samozrejme, svedkami tragických udalostí, ktoré sa zase odohrávajú veľmi blízko pri európskych hraniciach v Izraeli a na palestínskych územiach. Spoločnosť má obavy, či dokážeme udržať životné štandardy a čo s nákladmi na živobytie, ktoré ohrozujú vysoké ceny energií. Prostredníctvom zelených dialógov chceme ukázať, že na politických postoch nielen rozdávame recepty, ale si aj vypočujeme, ako ľudia toto nové obdobie vnímajú a čo nám hovoria. A ak je potrebné, mali by sme urobiť niektoré zmeny alebo prispôsobiť isté opatrenia. Považujem za absolútne kľúčové, aby sme nestratili podporu pre zelenú ekonomiku, ktorá bola v Európe tradične veľmi vysoká. Dá sa to, samozrejme, dosiahnuť tak, že budeme pripravení nielen predkladať riešenia, ale budeme počúvať a veľmi citlivo reagovať na ekonomické a sociálne obavy ľudí. Zelená transformácia nastane len vtedy, keď bude sociálne spravodlivá.
Čo by sa stalo, keby sa to nepodarilo?
Samozrejme, bude veľmi dôležité, aby sme v tomto boji nezostali ako Európania osamotení. Zelená európska diplomacia beží na plné obrátky. Pripravujeme sa na klimatickú konferenciu COP28, ktorá sa koná v Dubaji. Budú to veľmi zložité vyjednávania i preto, že vzťahy medzi liberálnymi západnými demokraciami a krajinami globálneho Juhu sú dosť napäté. Je to pre geopolitické konflikty, cez ktoré prechádzame, ale takisto sú tu obrovské očakávania týkajúce sa toho, čo rozvinutejšie krajiny môžu ešte priniesť k rokovaciemu stolu. Európa si plní všetky svoje povinnosti v súvislosti so znižovaním emisií či finančnými transfermi, ku ktorým sme sa zaviazali ako vyspelé ekonomické spoločenstvo už pred niekoľkými rokmi. Preto apel ohľadne nejakých ďalších finančných prostriedkov zaznieva smerom k USA, Číne či krajinám Perzského zálivu. Každý, kto môže pomôcť rozvojovým štátom, aby postupne prechádzali na zelenšie technológie, by mal k tomu prispieť. Ak by sme neuspeli, obávam sa, že sa bude iba zhoršovať trend, ktorý vidíme každý rok najmä v oblasti živelných katastrof. Už to nebudú len problémy v lete, ale aj na jar, v jeseni a v zime. Čiže sa môžeme dostať do cyklu takýchto dramatických udalostí. Viem si predstaviť, že to, samozrejme, bude mať dôsledky na hospodárstvo a budeme mať novú kategóriu klimatických utečencov. Už momentálne sme svedkami obrovských pohybov vo východnej Ázii či v Afrike. Oblasti na týchto svetadieloch sa už stávajú neobývateľnými pre obrovské suchá a zvyšujúce sa teploty. Musíme pokračovať v globálnom úsilí, aby sme tomu zamedzili. Zároveň musíme nájsť spôsob, ako to urobiť tak, aby ľudia, ktorých sa to najviac týka, boli presvedčení, že sa to deje sociálne spravodlivým a férovým spôsobom. Že je to zo stredno- a dlhodobého hľadiska tendencia, ktorú treba podporovať, lebo prinesie nový ekonomický rast, vysoko kvalitné pracovné miesta a, samozrejme, lepšie životné prostredie.
Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová v septembri v prejave o stave EÚ povedala, že eurokomisia sa pozrie na dovoz lacných čínskych elektromobilov do Európy. Ako ďaleko sa už pohla táto procedúra?
Bol to veľmi dôležitý krok, lebo čínska subvenčná politika je z hľadiska únie veľmi netransparentná. Elektrické autá z Číny výrazne nastúpili na európske trhy. Očakáva sa, že z nulového podielu spred niekoľkých rokov sa môžu dostať až na 18 percent v priebehu roka až dvoch. Sme presvedčení, že to nie je spôsobené len kvalitou, ale aj tým, ako lacno sa tieto vozidlá vyrábajú. Procedúra je založená na veľmi dôslednom posudzovaní všetkých možných subvencií a podporných programov. Bude trvať asi rok a na základe tejto analýzy a aj po konzultáciách s členskými krajinami prijmeme opatrenia, ktoré budú adekvátne na to, aby sme v tomto odvetví dosiahli určitú rovnováhu. Moji kolegovia viackrát navštívili Čínu a ja mám tiež absolvovať dialóg s čínskymi partnermi na vysokej úrovni. Onedlho budeme mať summit EÚ – Čína a bude to určite jedna z tém, o ktorých sa budeme rozprávať.
Spomenuli ste reindustrializáciu. Čo to znamená v praxi, respektíve, aký je priemysel budúcnosti?
V praxi to znamená, že skutočne musíme urobiť maximum pre to, aby sa priemyselný charakter, ktorý Európa vždy mala a ktorý z nej urobil ekonomickú veľmoc, zachoval, a aby sa transformoval na nové technológie budúcnosti. Teda na tie, ktoré budú zamerané na produkovanie čistej energie. Čiže veterný priemysel či solárnu energiu. Stojíme i pred veľkou výzvou na modernizáciu energetickej infraštruktúry. Všetky naše prepojenia budú musieť fungovať v oveľa väčších kapacitách a byť oveľa flexibilnejšie a musíme riešiť technológie spojené so skladovaním energie. Napríklad Poľsko v minulom roku odmietlo viac ako 3 500 žiadostí majiteľov fotovoltických zdrojov, lebo prenosová sústava nebola schopná túto energiu transportovať. Je to veľká výzva. Budeme musieť zaviesť nový prístup k tomu, ako budeme podporovať konkurencieschopnú udržateľnosť. Znamená to, že povedzme pri verejných obstarávania nemôže byť cena jediným kritériom, na základe ktorého budeme vyberať projekty do budúcnosti. Musí tam byť zohľadnené to, akú majú uhlíkovú stopu, ako sa dodržiavajú ľudské, environmentálne a iné štandardy. Nemôžeme európskych výrobcov trestať za to, že vyrábajú svoje výrobky najekologickejším spôsobom, a zároveň dovážať z tretích krajín produkty, ktoré tieto štandardy nespĺňajú.
Z vyjadrení niektorých predstaviteľov novej slovenskej vlády vyplýva, že spochybňujú, že by ľudská činnosť spôsobovala klimatické zmeny, a zľahčujú tento problém. Obávate sa, že Slovensko môže byť zložitý partner pre vás, ale aj pre krajiny, ktoré jednoznačne podporujú prechod na zelenú ekonomiku?
Určite nie. Možno sa to na Slovensku nevie, ale naša krajina si počína veľmi dobre v súvislosti s prechodom na zelené technológie. Keď sa pozrieme na to, aký máme ekvivalent CO2 na obyvateľa, sme na úrovni 7,7 tony, čo je pod priemerom Európskej únie, v ktorej je to 8,4 tony. Slovensko patrí medzi producentov elektrickej energie s najnižšími emisiami. Po spustení ďalšieho bloku jadrovej elektrárne budeme mať v podstate dekarbonizovanú produkciu elektrickej energie. Takmer každý týždeň absolvujem rokovania so slovenskými firmami, ako sú Železiarne Podbrezová, US Steel, Duslo Šaľa a veľa iných firiem, ktoré prechádzajú na zelené technológie. Myslím si, že aj slovenský automobilový priemysel si uvedomuje, že rozhodnutie o tom, že budúcnosť je elektrická, padlo nielen na politickej úrovni, ale i na úrovni vedenia automobiliek. Som presvedčený, že ako sme boli mimoriadne silní vo vyrábaní najkvalitnejších áut na svete so spaľovacím motorom, tak Slovensko musí mať jednoznačnú ambíciu, že bude schopné produkovať najkvalitnejšie autá s elektrickým pohonom. Diskutuje sa o výrobe väčších baterkární a produkcii nových modelov. Tým Slovensko potvrdzuje, že ideme správnym smerom. Aj predstavitelia súčasnej vlády boli pri zrode toho, keď sa posledný banský región na hornej Nitre začal transformovať na nové technológie. Čiže by som povedal, že Slovensko v tejto oblasti žiadnym spôsobom nevybočuje. Možno je potrebné vo verejnej diskusii častejšie pripomínať príklady, v ktorých Slovensko dosahuje veľmi dobré výsledky. Hovorili sme už o tom, v ktorých priemyselných oblastiach sa skrýva budúca ekonomická perspektíva a vysoké platy, vysoká pridaná hodnota. Aj čísla, ktoré som spomenul, poukazujú na to, že Slovensko si v tom počína veľmi dobre.
Vy patríte k európskym socialistom, ktorí suspendovali Smer i Hlas. Vnímajú v Bruseli nový slovenský kabinet ako možný problém pre EÚ?
Európska komisia má záujem o konštruktívne vzťahy s každou členskou krajinou. Hneď po nástupe novej vlády nasledovalo stretnutie na najvyššej úrovni so šéfkou EK ako i summit EÚ. Bolo to úplne štandardné. Som veľmi rád, že noví ministri sa už veľmi aktívne zúčastňujú rokovaní v Bruseli. Najmä otázka obrovského deficitu, ktorý vláda zdedila, ale aj čerpanie eurofondov, Plánu obnovy a mnohé iné témy sa dajú riešiť jedine v spolupráci s eurokomisiou. Som presvedčený, že z našej strany budeme robiť maximum, aby sme sa k týmto problémom postavili konštruktívne.
Bolo správne, že Slovensko zastavilo vojenskú pomoc pre Ukrajinu?
Aj keď si pozriete závery Európskej rady, je v nich štandardný paragraf, ktorý sa vždy uplatňuje. Každá krajina má suverénne právo rozhodnúť sa, ako bude v otázkach bezpečnosti a obrany postupovať. V Bruseli si všetci uvedomujú, že Slovensko z vojenského hľadiska urobilo veľa a je naďalej pripravené poskytovať pomoc v humanitárnej oblasti, v energetike, v mnohých cezhraničných projektoch či pri odmínovaní. Verím, že vlády v Kyjeve a Bratislave nadviažu kontakty a že aj túto tému budú riešiť konštruktívne.