Ukrajinskí predstavitelia musia počas stanného práva, ktoré Ukrajina vyhlásila v súvislosti s vlaňajšou ruskou inváziou, pre cesty do zahraničia získať zvláštne povolenie. Porošenko v piatok uviedol, že aj napriek predloženiu potrebných dokladov ho úrady na hraničnom priechode s Poľskom odmietli pustiť.
SBU v sobotňajšom vyhlásení na komunikačnej platforme Telegram uviedla, že získala informácie o príprave provokácií na medzinárodnej scéne zo strany ruských spravodajských služieb proti Ukrajine. Ich cieľom malo byť zníženie podpory Ukrajiny od zahraničných partnerov; Moskva vraj tiež chcela prinútiť predstaviteľov ukrajinskej politickej elity hlásiť naratívy o nutnosti vyjednávať s Ruskom.
„Práve v tejto súvislosti možno vnímať informácie o plánovanom stretnutí šéfa strany Európska solidarita P. Porošenka s premiérom Viktorom Orbánom, ktorý systematicky vyjadruje protiukrajinské postoje, je ‚priateľom Putina‘ a vyzýva na zrušenie sankcií proti Rusku,“ uviedla SBU s tým, že ruské tajné služby chceli využiť stretnutie oboch politikov vo svojej psychologickej operácii proti Ukrajine.
SBU tiež uviedla, že o svojich zisteniach informovala najvyššie ukrajinské vedenie, ktoré následne rozhodlo, že Porošenko nesmie opustiť krajinu.
Hovorca maďarskej vlády Zoltan Kovacs v reakcii na vyhlásenie Ukrajinskej bezpečnostnej služby napísal na sociálnej sieti X (predtým Twitter), že Maďarsko si neželá hrať žiadnu rolu vo vnútropolitických bojoch ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
„Správy ako táto a tieto politické čistky sú ďalším znakom toho, že Ukrajina ešte nie je pripravená na členstvo v Európskej únii,“ dodal podľa agentúry AFP.
Prvý podpredseda ukrajinského parlamentu Oleksandr Kornijenko v piatok k Porošenkovmu zákazu vycestovať uviedol, že exprezident ako hlavný dôvod cesty uviedol „účasť na neparlamentnej akcii, fóre Medzinárodnej demokratickej únie (IDU), kam zrejme patrí aj jeho strana“. Spoločne s tým sa podľa Kornijenka mala konať „aj ďalšie stretnutie na vysokej úrovni“.
Porošenko bol prezidentom Ukrajiny v rokoch 2014 až 2019, keď odišiel porazený z volebného súboja so Zelenským. Zamietnutie odchodu z krajiny predtým označil za „protiukrajinskú sabotáž“ a Zelenského obvinil z predvolebného politikárčenia. Hlasovať o novom prezidentovi sa na Ukrajine malo v marci budúceho roka, konanie volieb v čase stanného práva ale neumožňujú ukrajinské zákony a zákonodarcovia aj prezident ich chcú odložiť, kým sa neskončí vojna proti Rusku.