Vyplýva to zo zverejnených výsledkov vlaňajších porovnávacích testov PISA, ktoré pravidelne vykonáva Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Spoluautor štúdie Francesco Avvisati na utorkovej tlačovej konferencii v Berlíne označil nemecké výsledky za šok a za najhoršie v histórii medzinárodného šetrenia. Za problémami stojí podľa neho nielen pandémia choroby covid, ale aj dlhodobé ťažkosti vo vzdelávacích systémoch.
„Výsledky skúšok PISA 2022 ukazujú prepad výkonu študentov, ktorý je nevídaný v histórii,“ vyhlásila pri predstavovaní medzinárodných výsledkov v Paríži Irène Huová. Testovania, ktoré bolo teraz so zvláštnym zameraním na matematiku, sa zúčastnilo 690 000 školákov z 81 krajín sveta. Popri členských štátoch OECD to bolo aj 44 nečlenských krajín.
Čítajte viac Drucker: Výsledky slovenských žiakov v medzinárodnom testovaní PISA 2022 sú tragické
Najlepší výkon predviedli singapurskí školáci, ktorí sú s vedomosťami a schopnosťami podľa hodnotenia v priemere o tri až päť rokov pred svojimi rovesníkmi z iných krajín. Singapur sa vyznačuje tiež mimoriadne nízkym podielom školákov (4,2 percenta), ktorí podali zlý výkon vo všetkých troch sledovaných oblastiach.
Výsledky ocenili aj vzdelávacie systémy v ďalších ázijských krajinách, konkrétne v Japonsku, Južnej Kórei, Taiwane a tiež v Hongkongu a Macau, čo sú osobitné administratívne oblasti Číny. Zatiaľ čo ázijskí školáci preukázali vysoké znalosti, ostatné oblasti sveta zaznamenali nevídaný pokles výkonu, uviedla správa PISA. Napríklad Nemecko, ale tiež Holandsko, Nórsko, Fínsko či Poľsko skončili so značným prepadom oproti testovaniu v roku 2018.
„Výsledky Nemecka sú najhoršie, aké kedy boli,“ povedal na úvod tlačovej konferencie v Berlíne Avvisati. Poznamenal, že sa môže zdať, že najväčší dopad na výsledky mal covid. Dodal ale, že pokles výkonu školákov je možné pozorovať už v predpandemických rokoch.
Svetové médiá zaujali okrem iného výsledky z Fínska a z ďalších severských štátov, ktoré boli kedysi premiantmi. To podľa OECD ukazuje, že vzdelávacie systémy v týchto štátoch sa stretávajú s dlhodobými problémami. To je aj prípad Nemecka, kde sa problémy v školstve spájajú s nedostatkom financií, učiteľov a zlou organizáciou. Nemecku sa aj napriek značnému prepadu podarilo udržať v oblasti matematiky a čitateľských kompetencií zhruba na priemere OECD a v prípade prírodovedných znalostí dostať nad priemer.
Českí školáci vykázali nadpriemerné hodnoty, hoci sa v porovnaní s rokom 2018 v matematickej gramotnosti zhoršili. Naopak Slovensko, ktoré zaznamenalo v matematike a čitateľstve značný pokles, skončilo pod priemerom OECD.
Z európskych štátov najlepšie výsledky predviedli školáci v Estónsku, Švajčiarsku a Írsku. Aj tieto krajiny ale oproti testovaniu v roku 2018 skončili s výrazne horším výsledkom, citeľný bol pokles predovšetkým v matematike. Výrazný prepad vykázalo Holandsko, kde síce v matematike stále patrí k tým lepším, ale v čitateľských zručnostiach sa dostalo pod úroveň OECD.