Maduro v televíznom vysielaní prehovoril dva dni po referende, v ktorom sa obyvatelia Venezuely vyslovili za to, aby ich krajina prevzala správu nad sporným územím bohatým na suroviny.
Prezident nariadil štátnej ropnej firme PDVSA a železiarňam CVG, aby vytvorili nové divízie určené na ťažbu v Esequibe. Keď vzniknú, vláda im podľa neho okamžite vydá licencie, aby mohli začať ťažiť.
Esequibo patrilo v koloniálnom období najprv k španielskej Venezuele. Vtedajšej britskej kolónii Guyane pripadlo roku 1899 na základe arbitráže pod dohľadom Spojených štátov, Británie a Ruska. Keď v roku 1966 získala Guyana nezávislosť, Venezuela si časť Esequiba začala nárokovať na medzinárodných súdoch. Napätie vzrástlo po tom, ako bola pri pobreží tohto regiónu nájdená ropa a zemný plyn.
Čítajte aj Najskôr referendum, potom anexia? Venezuela ide Putinovou cestou
Medzinárodný súdny dvor (ICJ) minulý týždeň krátko pred referendom Caracasu nariadil, aby nepodnikal žiadne kroky, ktoré by zbavili Guyanu kontroly nad Esequibom. Venezuela ubezpečila, že nehľadá dôvod na inváziu do oblasti. Voliči však okrem iného v referende odmietli, aby ICJ rozhodoval územné spory medzi oboma krajinami.
Maduro v utorok hovoril aj o zákone, ktorý by viedol k vytvoreniu provincie Esequibo v rámci Venezuely. Podľa niektorých analytikov je celá vládna kampaň motivovaná snahou vylepšiť preferencie prezidenta pred voľbami, ktoré sa budú konať v budúcom roku.
Venezuelčania sa v nedeľnom referende vyslovili za to, aby ich krajina prevzala správu nad viac ako dvoma tretinami susednej Guyany. Podľa agentúry DPA o tom informovala autoritárska vláda prezidenta Nicolása Madura. Guyana plebiscit považuje za krok k anexii svojho na nerastné suroviny bohatého územia a jasne ho odmieta.
V referende išlo o to, či má Venezuele pripadnúť správa nad časťou Guyany známej ako Esequibo, a tiež o to, či tunajší obyvatelia majú dostať venezuelské občianstvo. V neposlednom rade išlo o odmietnutie právomoci Medzinárodného súdneho dvora (ICJ) rozhodovať o riešení územného sporu medzi oboma juhoamerickými krajinami.
Za vytvorenie nového venezuelského federálneho štátu s názvom Guyana Esequibo sa vyslovilo zhruba 96 percent hlasujúcich. Podobnej podpory sa dostalo aj ďalším návrhom v plebiscite. Referenda sa zúčastnilo na 51 percent oprávnených voličov. Podľa agentúry AFP však volebná komisia neposkytla transparentné informácie o volebnej účasti. Maduro hlasovanie označil za kompletný úspech pre krajinu a jej demokraciu.
ICJ v piatok nariadil Venezuele, aby nepodnikla žiadne kroky, ktoré by zbavili Guyanu kontroly nad Esequibom. Súd však Caracasu, ktorý tvrdí, že mu oblasť bola pred viac ako 120 rokmi neprávom odobratá, výslovne nezakázal, aby uskutočnil referendum. Guyana žiadala súd, aby Venezuele nariadil zastaviť časti hlasovania.
Podľa agentúry AFP nebude mať výsledok referenda v krátkodobom horizonte žiadne konkrétne dôsledky, keďže sa územie nachádza v Guyane a nešlo o hlasovanie o sebaurčení. Napriek tomu vyvolalo znepokojenie v guyanskom hlavnom meste Georgetownu aj na medzinárodnej úrovni.
Guyana volá OSN o pomoc
Prezident Guyany Irfaan Ali v utorok v prejave k národu označil Madurove najnovšie vyhlásenia za „priame ohrozenie územnej celistvosti, zvrchovanosti a politickej nezávislosti Guyany“.
Uviedol, že sa spojil s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom a „viacerými vedúcimi predstaviteľmi“, aby ich „upozornil na tento nebezpečný vývoj a zúfalé konanie prezidenta Madura, ktoré ohrozuje medzinárodné právo“.
Guyana ešte v utorok uviedla, že sa obráti na Bezpečnostnú radu OSN so žiadosťou o pomoc, ak Venezuela po referende podnikne nejaké kroky. Guyanská vláda podala aj urgentný podnet na Medzinárodný súdny dvor (MSD) v Haagu.
Generálny prokurátor Guyany Anil Nandlall pre agentúru AFP povedal, že Guyana sa odvolá na články 41 a 42 Charty OSN, ktoré môžu povoliť sankcie alebo vojenské akcie na udržanie alebo obnovenie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Dodal, že BR OSN by mohla povoliť použitie ozbrojených síl členskými štátmi na pomoc pri presadzovaní rozhodnutí MSD.