O Zavadského smrti „na bojovom stanovišti“ informoval napríklad gubernátor Voronežskej oblasti Alexander Gusev. Kanál VČK-OGPU však uviedol, že generálmajor Vladimir Zavadskij „zomrel v dôsledku výbuchu míny v tylovej oblasti, nie v boji s nepriateľom“. Jeho smrť označil za „nezmyselnú“. Viaceré proruské telegramové kanály, napríklad Kremelskaja Tabakerka, neskôr dodali pikantné detaily.
Zástupca veliteľa 14. armádneho zboru sa vybral na inšpekciu svojich podriadených jednotiek. Vojaci sa na príchod generála dôkladne nachystali. Okrem iného mu pripravili výstavku zbraní, ktoré ukoristili od Ukrajincov. Medzi nimi dominovalo trofejné vozidlo, zrejme západného typu, ktoré bolo plne funkčné.
Generál Zavadskij neodolal a vyjadril prianie povoziť sa v ňom. Pole, na ktoré sa vybral zajazdiť si, bolo úplne bezpečné. Vo vozidle s ním sedeli ďalší traja dôstojníci. Problém bol v tom, že o spanilej jazde generála nikto neinformoval susedné jednotky. Keď ich vojaci videli po poli jazdiť ukrajinské vozidlo, okamžite naň spustili paľbu z mínometov. Generála síce netrafili, ten sa však snažil intenzívnej kanonáde vyhnúť a zamieril bokom – priamo do vlastného mínového poľa. Pri výbuchu zahynul.
Zavadskij sa narodil v roku 1978. Absolvoval niekoľko vojenských vysokých škôl a od roku 2018 do roku 2021 velil elitnej 4. gardovej „Kantemirovskej“ tankovej divízii. Invázie na Ukrajinu sa zúčastnil už ako zástupca veliteľa 14. armádneho zboru. Keď vlani na jeseň počas ukrajinskej protiofenzívy v Charkovskej oblasti hrozilo obkľúčenie Izjumu, bol Zavadskij pri úteku z mesta zranený. Niektoré ruské zdroje preto teraz píšu, že zomrel pri Izjume, čo je zjavný omyl. Podľa všetkého zahynul v Chersonskej oblasti.
Ukrajina tvrdí, že od začiatku invázie prišlo o život 16 ruských generálov, prípadne vysokých dôstojníkov námorníctva. Niektoré tieto tvrdenia sa však ukázali ako mylné. Odhaduje sa, že Rusko stratilo nanajvýš 12 generálov. Ruská strana priznala smrť siedmich – jedného dvojhviezdičkového generálporučíka a šiestich jednohviezdičkových generálmajorov. Väčšina z nich prišla o život v prvom období ruskej invázie, keď sa postup agresora zastavil. Generáli sa často pokúšali osobne vyriešiť chaos na čele stojacich kolón, a vtedy sa stali obeťou ukrajinských ostreľovačov.
Otázny je osud veliteľa Čiernomorskej flotily admirála Viktora Sokolova. Ukrajina tvrdila, že ho zabila 22. septembra pri útoku na budovu veliteľstva v Sevastopole. Rusko na to o pár dní reagovalo zverejnením videa, na ktorom mal byť Sokolov nažive a v poriadku. Časť záberov však bola staršieho dáta a preto video vzbudzovalo pochybnosti. Odvtedy už viac ako dva mesiace niet o Sokolovovi ani slychu.