Lídri susedných krajín sa stretli vyše dvanásť tisíc kilometrov od domova. Za 22 mesiacov, odkedy Ukrajina vzdoruje masívnej ruskej invázii, si Orbán ako jediný z 27 premiérov EÚ stále nenašiel čas, aby navštívil Kyjev, ktorý od Budapešti delí sotva 900 kilometrov. Na nedeľňajšej inaugurácii nového argentínskeho prezidenta Javiera Mileia sa ale na galérii pre čestných hostí ocitli tak blízko seba, že Orbán podávanú ruku Zelenského jednoducho nemohol odmietnuť.
Foto: Ukrajinská prezidentská kancelária
Ešte uplynulú stredu iniciatívu Kyjeva na schôdzku Zelenského s Orbánom Budapešť odmietla ako predčasnú. Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó podľa denník Népszava vedúcemu ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrijovi Jermakovi telefonicky povedal, že takéto stretnutie má zmysel len vtedy, ak je šanca, že sa skončí pozitívnym výsledkom, čo si vraj vyžaduje dôkladnú prípravu a predbežné diskusie.
Maďarský premiér s ukrajinským prezidentom si vymieňali názory počas inaugurácie argentínskeho prezidenta.
Webový portál Origo.hu, ktorý má povesť jednej z najhorlivejších hlásnych trúb Orbánovho režimu, tvrdí, že Zelenskyj podnikol svoju doposiaľ najdlhšiu zahraničnú cestu od vypuknutia veľkej vojny s Ruskom – až na latinskoamerický kontinent – len preto, aby sa stretol s maďarským premiérom.
„Ukrajinský prezident Zelenskyj sa pokúša žalostným spôsobom, aký sa v medzinárodnej politike zriedka vidí, nejako presvedčiť premiéra Viktora Orbána, aby umožnil Ukrajine vstúpiť do Európskej únie,“ píše Origo.
„Je to celkom zrejmé: Zelenskému, ktorý je v zajatí Ameriky a lichotí Bruselu, by ani nenapadlo ísť na inauguráciu pravicového argentínskeho prezidenta. Radšej však odletel na druhý koniec sveta, aby zastihol Viktora Orbána a aby sa nejakým spôsobom zblížil s maďarským premiérom a porozprával sa s ním pred summitom EÚ, ktorý sa začne o pár dní,“ dodáva.
V skutočnosti Zelenského s novým argentínskym prezidentom spája nielen skutočnosť, že obaja sa považujú za libertariánov, ale predovšetkým to, ako Milei podporuje vojnové úsilie Ukrajiny. Navyše, Zelenskyj sa za oceán vypravil nielen kvôli účasti na inaugurácii, ale aj preto, aby z Buenes Aires priamo pokračoval v ceste do Washingtonu, kde ho v utorok čaká prijatie v Bielom dome a vystúpenie v Kongrese USA.
Kľúčovými témami bude obranná spolupráca medzi Ukrajinou a Spojenými štátmi, „najmä prostredníctvom spoločných projektov na výrobu zbraní a systémov protivzdušnej obrany a koordinácia medzi oboma krajinami v nasledujúcom roku,“ informovala Zelenského kancelária o prezidentovom programe v USA.
Republikáni v americkom Senáte minulý týždeň zablokovali návrh prezidenta Joea Bidena na novú pomoc Ukrajine a Izraelu. Senátori výmenou za podporu mnohomiliardového balíčka požadujú výrazné sprísnenie americkej imigračnej politiky, čo ale demokrati odmietajú. Obe strany o veci chcú ďalej rokovať a Zelenskyj sa ich pokúsi presvedčiť, aby z pomoci Ukrajine nerobili nástroj vnútropolitického boja.
Portál Origo očividne preháňa, keď tvrdí, že Zelenskyj letel do Ameriky len preto, aby tam zastihol Orbána. Na druhej strane však má pravdu v tom, že Ukrajinu veľmi silno tlačí čas.
Už vo štvrtok sa v Bruseli zídu lídri európskej dvadsaťsedmičky, ktorí majú na programe z pohľadu Kyjeva životne dôležité otázky. Summit má rozhodnúť, či EÚ začne s Ukrajinou prístupové rokovania a tiež, či jej vyčlení 50 miliárd eur na dlhodobú pomoc. Obe rozhodnutia musia byť prijaté jednomyseľne. Orbán, ktorý v porovnaní s ostatnými lídrami únie udržiava so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom nadštandardné vzťahy, však pohrozil, že použije právo veta.
Obe strany o obsahu krátkeho rozhovoru, ktorého dvadsaťsekundovú sekvenciu bez pôvodného zvuku zverejnil na svojom YouTube kanáli argentínsky senát, podali len kusé informácie. „Bolo to tak úprimné, ako sa len dalo,“ povedal Zelenskyj vo svojom nočnom videopríhovore zverejnenom na komunikačnej platforme Telegram. „Samozrejme, išlo o naše európske záležitosti,“ dodal.
Čítajte viac Fico nemusí byť ako Orbán, myslí si európsky think-tank. Čaká EÚ veľký boj s Maďarskom o Ukrajinu?
Orbánov hovorca Bertalan Havasi pre MTI potvrdil stretnutie maďarského premiéra s ukrajinským prezidentom, v e-maili zaslanom štátnej agentúre však neuviedol, či Budapešť zablokuje začatie prístupových rozhovorov EÚ s Kyjevom. „Pokiaľ ide o vstup Ukrajiny do EÚ, Viktor Orbán naznačil, že členské štáty Európskej únie o tejto otázke neustále diskutujú,“ konštatoval Havasi.
To, že horúčkovité rokovania pred štvrtkovým a piatkovým bruselským summitom naďalej pokračujú, vo svojom nočnom videu potvrdil aj Zelenskyj, ktorý sa z Buenos Aires telefonicky spojil s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorým poďakoval za podporu.
Osobitne aktívne v prospech Ukrajiny vystupuje šéf Elyzejského paláca. Macron si v uplynulý štvrtok do Paríža na pracovnú večeru pozval Orbána, s ktorým sa podľa agentúry AFP pokúsil nájsť spoločnú pozíciu k ďalšej podpore Ukrajiny.
Kvôli zladeniu postoja nedávno Orbána v Budapešti navštívil aj predseda Európskej rady Charles Michel. Presvedčiť sa mu ho ale nepodarilo. Preto sa do riešenia problému vložil aj Macron.
Podrobnosti o výsledkoch parížskych rokovania sa na verejnosť nedostali, niektorí experti ale predpokladajú, že francúzsky prezident sa snažil obmäkčiť maďarského premiéra prísľubom obnoviť tok peňazí z európskych fondov, ktorý Brusel Budapešti zmrazil pre jej nedostatky pri dodržiavaní pravidiel právneho štátu.
O hlavné argumenty, ktorými Orbán zdôvodňoval svoj záporný postoj k začatiu prístupových rokovaní EÚ s Ukrajinou, ho koncom minulého týždňa pripravil aj samotný Kyjev.
Zelenskyj v piatok podpísal tri protikorupčné zákony, len krátko potom, čo ich schválil ukrajinský parlament. Ide o právne normy, ktoré spĺňajú odporúčania Európskej únie, uviedol server Ukrajinská pravda.
Čítajte viac Financial Times: Zakarpatskí Maďari sa odvracajú od Viktora Orbána
Schválené zákony sa týkajú Národného protikorupčného úradu, Národnej agentúry pre prevenciu korupcie a Špeciálnej protikorupčnej prokuratúry.
Kyjevský parlament prijal aj zákon o ochrane národnostných menšín, ktorý okrem iného umožní vyučovanie na ukrajinských školách v maďarčine, čo bola zásadná požiadavka nielen Budapešti, ale aj Bruselu.