Myslíte si, že Západ je stále ochotný podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné? Alebo sa už do jeho radov vkráda únava z vojny?
Väčšina západných krajín a NATO je ochotná podporovať Ukrajinu, kým to bude potrebné. Vždy nastúpi určitá únava bez ohľadu na to, o čom hovoríme. Dokonca aj ľudia v druhej svetovej vojne boli v určitom bode unavení. Ale myslím si, že väčšina chápe, čo je v stávke v boji proti otvorenej agresii zo strany Rusov a pri podpore Ukrajiny a jej odvážneho národa. Boli by sme radi, keby sa to rýchlo vyriešilo, ale musí byť zachovaná sloboda a územná celistvosť Ukrajiny. Ak by sa to nestalo, a my by sme nereagovali, bol by to darček pre Rusov.
Vravíte, že väčšina ľudí chápe, čo je v stávke. No je to naozaj tak? Nie je to nič neobvyklé, že ľudia si privyknú aj na správy z vojny a prestanú ich pokladať za také dôležité. Čo je teda v stávke?
V prvom rade ide o dôležitosť rešpektovania hraníc a vôle ľudí. Namiesto toho ruský prezident Vladimir Putin Ukrajinu napadol a usiluje sa potlačiť jej demokraciu. Po celom svete vidíme krajiny ohrozujúce svojich susedov. Mnoho ľudí zjavne veľmi znepokojuje otázka, či Čína napadne Taiwan. Aké z toho vyplýva poučenie? Ak niekto bude beztrestne agresívne konať a svetové spoločenstvo nebude reagovať, povedie to k ďalšiemu a ďalšiemu násiliu.
Prekvapila vás odolnosť Putinovho režimu? Mnoho ľudí si myslelo, že jeho vládu vojna po istom čase oslabí.
Nie som si istý, či by som to označil za odolnosť. Putin urobil všetko pre to, aby na potlačenie ľudí, ktorí s ním nesúhlasia, využil autokratické nástroje, aké má k dispozícii. Je smutné, že jeho oponenti často skončia otrávení alebo dostanú dlhé tresty len preto, že sa pýtali, či je správne, čo robí šéf Kremľa. Z historického hľadiska sa dá povedať, že sú to spôsoby, ako sa diktatúry a autokracie vedia udržať pri moci. No niekedy sa stane, že verejnosť je z toho už unavená, postaví sa proti tomu a ľudia sa oslobodia. Dokonca aj v Číne sme svedkami demonštrácií. Myslím si však, že Putin momentálne dostatočne kontroluje bezpečnostné zložky, aby mohol zatlačiť na najaktívnejších ľudí, ktorí proti nemu vystupujú.
Bez ohľadu na uvalené sankcie sa Rusku stále darí vyrábať i nakupovať zbrane. Moskva získava delostrelecké granáty zo Severnej Kórey či drony z Iránu. Musí Západ urobiť viac, aby to zastavil a tak pomohol Ukrajine?
Cieľom zavedenia sankcií je vyvinúť tlak na viacerých Putinových spojencov, pretože ak nemôžu cestovať a v istom momente stratia prístup k peniazom, môžu sa vzbúriť. Musíme však tiež uznať, že do určitej miery existuje globálna sieť autokratov a ich podporovateľov, ktorí sú nepriateľsky naladení proti Západu a demokracii. Hovorím o Iráne, Severnej Kórei a do určitej miery aj o Číne. Tieto krajiny sú ochotné pomáhať Rusku, pretože ho považujú za spojenca v ich úsilí bojovať proti tomu, čo nazývame liberálne demokracie. Okrem toho tu máme štáty na južnej pologuli. Ak tieto majú možnosť získať prístup k určitým prírodným zdrojom z Ruska, majú problém to odmietnuť, pretože v skutočnosti nemajú žiadny iný spôsob, ako sa k nim dostať. Jedna vec, ktorú môžeme a mali by sme na Západe urobiť, je posilniť alternatívne pramene dodávok dôležitých zdrojov. Aby sme ľuďom mohli ponúknuť spôsob, ako uspokojiť ich potreby bez toho, aby to muselo robiť Rusko.
Mal by Západ začať rokovať s Putinom? Z času na čas sa objavia správy o údajných tajných plánoch, ako to urobiť.
Niekedy ide o podstrčené informácie a falošné príbehy, ktoré majú naznačovať, že naše odhodlanie slabne. Z toho by potom mohli ťažiť Rusi, aby podkopali našu solidaritu s Ukrajinou. Uznávam, že aj uprostred vojny je neraz dobré, keď máme otvorené komunikačné kanály. Mohla by nastať situácia, že by sa nám podarilo potlačiť ruskú agresiu. Preto netvrdím, že by sme sa vôbec nemali rozprávať. Chcem však zdôrazniť, že nám musí byť jasné, o čom sa dá rokovať a o čom už nie. Nemôžeme vyjednávať o slobode pre Ukrajinu a o jej územnej celistvosti. Musí byť jasné, že Západ ju podporuje ako nezávislý štát. A v každom prípade musia o všetkých rokovaniach Ukrajinci vedieť. Nesmieme robiť niečo v tajnosti a za ich chrbtom. Musíme byť úplne transparentní.
Čítajte viac Štátny tajomník diplomacie USA: Najväčší Putinov trik? Snaží sa nás presvedčiť, že vyhráva
Diskutuje sa však aj o tom, či sa tak vo všetkom správajú Ukrajinci. Napríklad sme svedkami debát, do akej miery sa Kyjev zapojil do sabotáže plynovodu Nord Stream 2. Samozrejme, nepoznáme všetky detaily tejto špeciálnej operácie, ale naznačuje to, že vo vzťahoch Ukrajiny a Západu sa môžu objaviť nezhody. Ako riešiť takúto situáciu?
Keď sa vyskytne niečo, čo urobila Ukrajina alebo čo vykonal Západ, a vytvára to tlak na vzťahy, je vždy múdre, ak môžeme diskutovať. Hovorme o tom, keď dôjde k nejakému nedorozumeniu, či o prípadoch, keď máme na veci rozličné názory. Je absolútne zásadné, aby sme sa postavili proti pokračujúcej agresii. Súčasťou solidarity však musí byť dôvera, čo znamená, že je potrebné, aby boli spojenci k sebe otvorení.
Nová slovenská vláda zastavila štátnu vojenskú pomoc pre Ukrajinu, hoci tvrdí, že iné formy podpory zachová. Ako hodnotíte tento krok v rámci zachovania jednoty medzi spojencami? Nie je to cesta k oslabeniu spoločného prístupu k Rusku?
Neviem, či je Slovensko na tom tak, že máte pocit, že vzhľadom na potreby vašej armády už nemôžete poskytnúť viac zbraní Ukrajine. Chápem však, že vláda povedala, že nebude zasahovať do toho, keď vojenský materiál a muníciu získa Kyjev od súkromných spoločností. Nechcem teda komentovať špecifické rozhodnutia, ale napriek istým nezhodám v taktike by sa všetci členovia NATO mali zamerať na zachovanie jednoty.
Podľa prieskumu agentúry AP a centra NORC si 45 percent Američanov myslí, že USA vydávajú príliš veľa peňazí na podporu Ukrajiny. Majú takéto nálady verejnosti vplyv na politické rozhodnutia?
Som vždy trocha skeptický, čo sa týka podobných prieskumov, pretože sa stáva, že otázky v nich môžu byť do istej miery zavádzajúce alebo majú nesprávny kontext. Takže by som nepripisoval až takú dôležitosť jednému prieskumu. Je však pravda, že sú Američania, ktorí si myslia, že je to chyba, ak dávame peniaze na čokoľvek, čo súvisí so zahraničím. Zo strategického hľadiska je to však pre Spojené štáty veľmi dôležité a prispieva to k našej prosperite i prosperite našich partnerov. Je to otázka toho, aby politici chápali, že z takejto podpory z dlhodobého hľadiska získavame a podporujeme ňou naše spojenectvá.
Obávate sa scenára, že na budúci rok vyhrá prezidentské voľby republikán Donald Trump a že sa bude usilovať obmedziť či dokonca zastaviť pomoc pre Ukrajinu a vyjednávať s Putinom?
Určite rozumiem tomu, prečo sa ľudia obávajú takého vývoja. Stačí sa pozrieť na Trumpovo správanie a jeho jednoducho neuveriteľné prejavy obdivu k Putinovi. Je ťažké si predstaviť, že by s tým mohol súhlasiť akýkoľvek tradičný americký politický líder. Neviem predpovedať výsledok volieb, ale myslím si, že môžeme mať skutočné obavy zo šírenia ruských dezinformácií. Cieľom bude pomôcť Trumpovi a rozdeliť amerických voličov. Videli sme, ako to Moskva robí po celom svete a usiluje sa zasiahnuť do volieb. Pre Rusov je to veľký strategický cieľ, aby do Bieleho domu v roku 2024 dostali kandidáta, ktorý im bude naklonený. Je to dôvod, prečo sa ľudia v USA na to stále viac sústreďujú, aby ochránili naše inštitúcie a voličov pred zavádzajúcimi dezinformáciami, aby nikto nemohol zasiahnuť do nášho volebného procesu.
Povedali ste, že Rusi sa pokúsia dostať do Bieleho domu pre nich vhodného kandidáta. Považujete teda za takého Trumpa?
Áno. Tak to vidím.
Predpokladáte, že keby sa Trump dostal opäť do Oválnej pracovne, usiloval by sa o to, aby USA vystúpili z NATO?
Neviem povedať, či sa špecificky pokúsi o niečo také. Samozrejme, viete, že máme vládu a Kongres, takže prezident nemôže robiť úplne všetko. Nedá sa však pochybovať, že Trump v minulosti prejavil nepriateľské postoje k západným spojenectvám. Akákoľvek snaha opustiť sieť našich partnerstiev by bola znepokojujúca.
Čítajte viac Darček pre Putina? Exminister obrany USA pre Pravdu: Trump by odišiel z NATO
Na NATO som sa pýtal aj preto, lebo som mal možnosť rozprávať sa s bývalým ministrom obrany Markom Esperom na poslednom Globsecu v Bratislave. Samozrejme, on bol aj v Trumpovej vláde a myslí si, že exprezident by chcel odísť zo Severoatlantickej aliancie. Ako ste spomenuli, nebolo by to len rozhodnutie šéfa Bieleho domu, no keby nejaký vládca Oválnej pracovne povedal, že chce vystúpiť z NATO, automaticky by už takéto vyhlásenie zjavne vytvorilo veľmi problematickú globálnu situáciu.
Vystrašilo by to našich spojencov a veľa Američanov. Mnohí z nich by sa proti tomu postavili a usilovali by sa zabrániť tomu, aby sa jeho slová stali skutočnosťou. Veľká väčšina amerického politického vedenia chce byť v aliancii.
Hovoríme o Trumpových zahraničnopolitických pozíciách. Ale je tento politik nebezpečný priamo pre americkú demokraciu?
Pripomeniem, čo som už povedal. V USA funguje rozdelenie moci, máme nezávislé súdy, Kongres a jednotlivé štáty o mnohých veciach rozhodujú samostatne. Právomoci prezidenta sú obmedzené. Trump však najmä v poslednom čase vysvetľuje, čo by urobil v úrade. Rozpráva príšerné veci, ktoré znejú, akoby vychádzali z úst fašistického diktátora. Takže by to bola alarmujúca situácia, keby bol Trump späť v Bielom dome a pokúšal by sa dosiahnuť veci, o ktorých momentálne hovorí. Myslím si však, že jeho možnosti by boli veľmi obmedzené, lebo u nás stále existuje rozdelenie moci.
Kedy zatlačí na Trumpa jeho vlastná Republikánska strana, ktorej ste členom?
Niektorí republikáni sa mu postavia. Som však sklamaný, že mnohí jednoducho stoja pri Trumpovi, lebo si myslia, že voľby vyhrá. Je to veľmi krátkozraká chyba.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
